Monika Beňová
SMER-SD
|
Oblasť
|
Hodnoty
|
Monika Beňová
SMER-SD
Takže deficit verejných financií v roku 2019, keď končila predchádzajúca vláda Roberta Fica z bol cca 1,2 %, dobre. V roku 2023, keď sme preberali vládu po troch vládach, či už pána Matoviča, pána Hegera a čiastočne aj vašej, tak bol 5 %, čo je na takmer štvorročný nárast.
Deficit sektora verejnej správy dosahoval na konci roka 2019 1,2 % HDP, čo predstavovalo približne 1,1 miliardy eur. Aktuálna koalícia na čele s Robertom Ficom zdedila v októbri 2023 deficit vo výške 4,8 % HDP, teda vyše 6,5 miliardy eur. Do konca roka deficit narástol na úroveň 5,3 % HDP. Výrok Moniky Beňovej preto hodnotíme ako pravdivý....
Monika Beňová
SMER-SD
Zadlženosť Slovenskej republiky bola v tom čase približne 45 % v roku 2019. Teraz, keď sme preberali vládu v roku 2023, bola takmer 60 %, čo je opäť veľký nárast teraz.
Na konci roka 2019 bol hrubý dlh verejnej správy na úrovni 48 % HDP. Na konci roka 2023 výška dlhu predstavovala 55,76 % HDP. V skutočnosti sa tak dlh za spomenuté obdobie zvýšil o necelých 8 percentuálnych bodov, nie o 15, ako tvrdí Monika Beňová. Jej výrok preto hodnotíme ako nepravdivý....
Monika Beňová
SMER-SD
Pretože pán Ódor tiež navrhoval v tej vašej (...), mali ste to lego, zvýšenie DPH na 22 %, zvýšenie spotrebných daní, vyššie environmentálne zdanenie pri motorových vozidlách, zrušenie 13. dôchodku, zrušenie rodičovského dôchodku, to všetko ste navrhovali.
Vláda Ľudovíta Ódora v roku 2023 navrhovala zvýšenie daní, zmeny dôchodkov a zrušenie niektorých sociálnych výhod v rámci veľkého balíka takzvaných „legokociek“. Tento balík konsolidačných opatrení pripravila úradnícka vláda ako paletu možností pre budúcu vládu. Opatrenia boli od začiatku komunikované ako širšia ponuka opatrení, z ktorých si nový vládny kabinet bude môcť vybrať. Ódorova vláda nikdy nenavrhovala, aby spomenuté opatrenia platili naraz, ako to naznačuje Monika Beňová. Jej výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci....
Monika Beňová
SMER-SD
A to aj na margo tej konsolidácie, prepáčte, pán Odor, ale vo Francúzsku padli štyri vlády, kým sa prijali aspoň nejaké minimálne opatrenia a to Francúzsko má ďaleko vyšší dlh, ako má Slovenská republika a dokonca má nižší rast ako má Slovenská republika.
Francúzsko malo v roku 2025 verejný dlh vo výške 117,4 % HDP, zatiaľ čo dlh Slovenska dosahoval 61,4 % HDP. Francúzsko tiež malo v tomto roku o niečo nižší rast hospodárstva ako Slovensko, 0,9 % oproti 1 %. Francúzsko od roku 2024 čelí politickej kríze, počas ktorej v priebehu jedného a pol roka padli až štyri vlády, viaceré z nich kvôli navrhovaným konsolidačným opatreniam. Až súčasná druhá vláda premiéra Lecornua prijala rozpočet, ktorý ráta so znížením deficitu. Výrok Moniky Beňovej preto hodnotíme ako pravdivý....
Monika Beňová
SMER-SD
Len 14 členských štátov Európskej únie má korešpondenčnú voľbu, zvyšné ju nemajú. Dokonca sú krajiny, kde vôbec nemôžete hlasovať ani na ambasáde.
Vo voľbách do Europarlamentu umožňuje voľbu poštou skutočne len 14 členských štátov Európskej únie. V parlamentných voľbách však môžu korešpondenčne hlasovať občania aspoň 18 krajín EÚ. Keďže Beňová porovnáva rôzne voľby, výrok hodnotíme ako zavádzajúci. ...
Monika Beňová
SMER-SD
Prieskumy verejnej mienky tu dlhodobo hovoria o tom, že táto vláda nemá žiadnu podporu.
Vláda Eduarda Hegera mala v čase výroku – teda k začiatku mája 2023 – medzi ľuďmi dôveru okolo 12-14 percent, jednotliví ministri od 13 do 30 percent. Tvrdenie, že vláda nemá „žiadnu" podporu, je teda preháňaním a nie je pravdivé. ...
Monika Beňová
SMER-SD
Takže ten reálny stav je taký, že Európska únia sa nachádza v krízovom stave, čo sa týka výzbroje a čo sa týka vôbec armádnych záležitostí. Ideme teraz investovať ďalšiu miliardu a to je iba oznámená, pol miliardy z európskeho rozpočtu a pol miliardy z rozpočtov členských štátov na výrobu v rámci zbrojárskeho priemyslu, pretože nemáme vlastne už ani vlastné zásoby.
Európske obranné rozpočty boli dlhodobo podfinancované. To sa zmenilo s nástupom ruskej agresie v roku 2014 a jej zintenzívnenia v roku 2022. Od vypuknutia vojny na Ukrajine síce výdavky jednotlivých krajín vzrástli, no obranná kapacita Európy i tak zostáva v kritickom stave. Európsky kontinent sa borí s nedostatkom armádnych továrne, zásob zbraní a munície, a slabá je taktiež pripravenosti personálu....
Monika Beňová
SMER-SD
Toto ešte nie je definitívne rozhodnutie (pozn. takzvaný “zákaz spaľovacích motorov”). V roku 2026 sa zhodnotia všetky faktory socioekonomické, technologické atď. že či to bude teda tento referenčný rámec dodržaný a či to bude rok 20-27, alebo sa tak, ako pri mnohých iných európskych rozhodnutiach a európskych témach bude tento termín odsúvať.
V marci 2023 štáty Európskej únie schválili takzvaný „zákaz predaja“ nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035. Výnimku z tohto zákazu by mali získať iba autá jazdiace na syntetické palivá. Tento „zákaz“ v skutočnosti predstavuje nové emisné štandardy oxidu uhličitého pre osobné autá a ľahké úžitkové vozidlá. Do decembra 2026 Európska komisia bude monitorovať rozdiel medzi stanovenými emisnými limitmi a skutočnými hodnotami o spotrebe palív a energie, následne vypracuje metodiku úpravy špecifických emisií CO2 výrobcov a navrhne vhodné opatrenia....
Monika Beňová
SMER-SD
Automobilový priemysel je jeden z najbohatších priemyslu v rámci Európy a my musíme na nich tlačiť, pretože už dnes nás vo výrobe lacnejších elektromobilov dávno predbieha Čína.
Európska únia sa dlhodobo snaží tlačiť na prechod od spaľovacích motorov smerom k elektromobilite. V rebríčkoch najprímovejších európskych firiem sa automobilky pravidelne umiestňuje na popredných priečkach a inak to nie je ani na Slovensku. V tomto odvetví však zaostávame za Čínou, z ktorej sa stáva líder elektromobility a momentálne je možné tam zaobstarať aj najlacnejší elektromobil na svete. Výrok europoslankyne Moniky Beňovej preto hodnotíme ako pravdivý....
Monika Beňová
SMER-SD
Ak by sa v roku 2030 alebo 2035 (...) zastavila výroba spaľovacích motorov, tak v roku 2030 alebo 35 to neznamená, že prestanú jazdiť autá so spaľovacími motormi alebo že tieto autá neostanú proste ďalej v priestore. Znamenalo by to iba pre automobilový priemysel, že sa prestanú vyrábať nové autá so spaľovacími motormi.
Nové pravidlá EÚ nariaďuju, že po roku 2035 by sa mali do evidencie zapisovať iba uhlíkovo neutrálne automobily. Ak výrobcovia prekročia povolenú hodnotu emisií oxidu uhličitého na jeden kilometer, tak budú za evidenciu vozidla musieť zaplatiť vyššiu peňažnú čiastku. Vozidlá so spaľovacími motormi by sa preto mali stať príliš drahé na výrobu, ale aj tak bude možné ich naďalej používať. Opatrenie nehovorí, že všetky vozidlá na cestách musia od roku 2035 produkovať nulové emisie a neovplyvňuje tak už existujúce autá. Autá so spaľovacími motormi môžu zostať na cestách až do konca ich životnosti....