Ak by aj referendum bolo platné, je pravdou, že následne by museli poslanci Národnej rady SR odsúhlasiť zmenu Ústavy nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, čo predstavuje 76 zákonodarcov. Občania teda nehlasovali priamo o vyhlásení predčasných volieb....

Po vyslovení nedôvery prezidentka vládu odvolala a zároveň ju poverila vykonávaním odmedzeného rozsahu spôsobností. Vláda bude týmto obmedzeniam podliehať aj pri čerpaní časti eurofondov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. ...

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zmenil referenčné obdobie, podľa ktorého sa počítajú regulované ceny elektrickej energie pre rok 2023: kým doteraz to bolo prvých šesť mesiacov predchádzajúceho roka, tento rok sa budú odvíjať od cien v auguste a v septembri 2022.  Keďže išlo o mesiace s najvyššími cenami elektrickej energie na burze, regulovaná cena silovej elektriny v súčasnosti presahuje 500 eur za megawatthodinu. ...

Minister hospodárstva Hirman v rozhovore pre Denník N povedal, že ak niekto zaplatil zálohové faktúry za mesiac január, dodávateľ mu platbu vráti alebo bude zarátaná do konečného vyúčtovania na ďalšie mesiace. Informáciu potvrdzuje aj Ministerstvo hospodárstva na svojom facebookovom profile, kde radí regulovaným podnikateľom: ...

Boris Kollár v minulosti označil koaličného partnera za „farizeja“ či zľahčoval úroveň vzdelania ministerky. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Kollár svojim výrokom poukazuje na ostatných koaličných partnerov, najmä Igora Matoviča a Richarda Sulíka. Tí sa v minulosti viackrát vyjadrili o koaličných partneroch spôsobom, aký vo výroku opisuje. Kollár sa však v minulosti rovnako dopustil používania invektív voči svojim koaličným partnerom. Poslanca Juraja Šeligu zo strany Za ľudí pomenoval nasledovne: „Niečo tak odporne farizejské ako je pán podpredseda Šeliga som v politike ešte nestretol. Tento morálny etalón, ktorý zo seba dostal, to je niečo úžasné." Okrem toho, že citát vyvracia jeho výrok z televíznej diskusie, Kollár sa takto dopustil aj ad hominem útoku.

Ďalším príkladom podobného Kollárovho správania je jeho výrok, v ktorom označil koaličnú kolegyňu Remišovú nasledovne: „Mrzí ma, keď sa k právnemu systému vyjadruje politička, ktorá má vyštudované bábkoherectvo.“ V tomto výroku spochybňuje legitimitu Remišovej vyjadrovať sa k právnickým témam kvôli jej vzdelaniu v odbore bábkoherectvo. V skutočnosti však dosiahla ďalšie tri stupne vzdelania, okrem iného aj na CERIS v Bruseli či prestížnej francúzskej univerzite Sorbonne.

V rovine duševných chorôb sa Kollár vyjadril (01:02 min) o konflikte strán OĽaNO a SaS takto: „Tento konflikt vyvolali títo dvaja a oni ho musia aj urovnať. Túto psychiatriu treba ukončiť buď tak alebo onak.“

Aj v statuse na Facebooku podrobil svojich partnerov kritike. V príspevku z 9. júla 2021, ktorý už medzičasom nie je dostupný, o strane SaS napísal, že ich „vždy zaujíma len záujem a blaho podnikateľov, na ľudí kašlú. Vôbec sa nedivím ich reakcii. Kedy oni už len stáli na strane ľudí?“ SaS vtedy nechcela podporiť zmenu Ústavy umožňujúcu referendum o skrátení volebného obdobia.

Vzhľadom k uvedeným príkladom hodnotíme výrok Borisa Kollára ako nepravdivý. Aj on sa dopustil útokov na svojich koaličných partnerov, ktorých dehonestoval kvôli dosiahnutému vzdelaniu či ich označil za „farizejov“.

V decembri 2022 oznámili poslanci Občiansko-demokratickej platformy odchod z klubu OĽaNO a následné osamostatnenie sa na pôde parlamentu. Skupina, ktorú viedol minister životného prostredia Ján Budaj, mala v tej dobe desiatich členov, medzi výrazné tváre platformy patrí okrem Budaja aj Kristián Čekovský. Dôvodmi pre odchod z klubu mali byť nedostatočná spolupráca demokratických strán a rozvrat vlády, ako aj nedodržanie ich podmienky na zotrvanie v klube, ktorou bol odchod Igora Matoviča z funkcie. ...

Prezidentka dala vládnym predstaviteľom podmienky, ktoré musia splniť do konca januára 2023, inak vymenuje úradnícku vládu. ...

Prípad, na ktorý odkazuje vo výroku Boris Kollár, sa týka kauzy úplatku, ktorý mal prijať bývalý šéf SIS Vladimír Pčolinský. Pčolinský mal údajne vziať peniaze za zastavenie odposluchov konkurznému právnikovi Zoroslavovi Kollárovi. Zoroslav Kollár sa neskôr ku skutku aj priznal, aj keď podľa jeho výpovedi Pčolinského nikdy nestretol a úplatok odovzdával cez Ľudovíta Makóa. Makó rovnako ako Boris Beňa svečia proti Pčolinskému, že prijatia úplatok 20 tisíc eur, čo on odmieta. Pčolinský bol zatknutý, obvinený a bolo mu nariadené väzobné stíhanie. Opodstatnenosť tohto stíhania konštatovalo niekoľko súdov na čele s Ústavným súdom. Pčolinskému bolo následne zrušené obvinenie cez § 363. Námestník Maroša Žilinku v odôvodnení argumentuje procesnými pochybeniami a absenciou dôkazov. S argumentáciou ohľadom procesných pochybení sa stotožnili najprv Špeciálny súd a následne aj Najvyšší súd. Súdy však nekonštatovali nedôvodnosť trestného stíhania ibaprocesné pochybenia, najmä odňatie práva obžalovanému na naštudovanie spisu. Boris Kollár tak vo výroku selektívne spomína iba tie súdy, ktoré dali Pčolinskému za pravdu a zároveň nespomína, že konštatovali predovšetkým procesné pochybenia. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci....

Na referendum strany SaS v roku 2010 prišlo 998 tisíc voličov, čo je zaokrúhlene milión voličov. Hoci Richard Sulík toto číslo mierne navýšil použitím formulácie „vyše milióna”, výrok hodnotíme ako ešte pravdivý....

Po stretnutí lídrov bývalej koalície, 18. januára 2023, potvrdil (5:26) Richard Sulík, že „sa po dôkladnej diskusii na klube rozhodli podporiť predčasné voľby v septembri.“...