Prípad, na ktorý odkazuje vo výroku Boris Kollár, sa týka kauzy úplatku, ktorý mal prijať bývalý šéf SIS Vladimír Pčolinský. Pčolinský mal údajne vziať peniaze za zastavenie odposluchov konkurznému právnikovi Zoroslavovi Kollárovi. Zoroslav Kollár sa neskôr ku skutku aj priznal, aj keď podľa jeho výpovedi Pčolinského nikdy nestretol a úplatok odovzdával cez Ľudovíta Makóa. Makó rovnako ako Boris Beňa svečia proti Pčolinskému, že prijatia úplatok 20 tisíc eur, čo on odmieta. Pčolinský bol zatknutý, obvinený a bolo mu nariadené väzobné stíhanie. Opodstatnenosť tohto stíhania konštatovalo niekoľko súdov na čele s Ústavným súdom. Pčolinskému bolo následne zrušené obvinenie cez § 363. Námestník Maroša Žilinku v odôvodnení argumentuje procesnými pochybeniami a absenciou dôkazov. S argumentáciou ohľadom procesných pochybení sa stotožnili najprv Špeciálny súd a následne aj Najvyšší súd. Súdy však nekonštatovali nedôvodnosť trestného stíhania ibaprocesné pochybenia, najmä odňatie práva obžalovanému na naštudovanie spisu. Boris Kollár tak vo výroku selektívne spomína iba tie súdy, ktoré dali Pčolinskému za pravdu a zároveň nespomína, že konštatovali predovšetkým procesné pochybenia. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Aktéri tejto kauzy sú úzko prepojený na stranu Sme rodina. Vladimíra Pčolinského do pozície riaditeľa SIS nominovala samotná strana. Predseda poslaneckého klubu hnutia Sme rodina Peter Pčolinský je bratom Vladimíra Pčolinského a Pčolinského manželka je poslankyňou Sme rodina. Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa v rozhodovaní o tejto veci pre kontakty s Pčolinského bratom vylúčil, no zastupoval ho jemu blízky námestník Jozef Kandera.

Pčolinského usvedčujú z korupcie bývalý námestník SIS Boris Beňa a bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó. Obaja vo výpovedi uvádzajú, že peniaze od Zoroslava Kollára prevzal Beňa a ten si ich na polovicu rozdelil s Pčolinským. Peter Pčolinský stretnutie s Beňom a Makoóm priznáva, odmieta však, že by sa dohodli na úplatku. 

Bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský bol ešte v marci 2021 zadržaný a obvinený z korupcie. V auguste 2021 Generálna prokuratúra SR využila oprávnenie podľa § 363 Trestného poriadku a uznesením zrušila obvinenia voči Pčolinskému. Zrušenie obvinenia odôvodnila Žilinkova prokuratúra závažnými procesnými pochybeniami a údajnou absenciou dôkazov.

V tom istom odôvodnení zrušil Maroš Žilinka obvinenie aj konkurznému právnikovi Zoroslavovi Kollárovi, ktorý mal Pčolinskému cez prostredníkov úplatok údajne odovzdať. V máji minulého roka sa však Zoroslav Kollár ku kauze podplácania priznal a v súčasnosti je za ňu aj právoplatne odsúdený. Zoroslav Kollár vypovedá, že Pčolinského nikdy nestretol a úplatok odovzdával Ľudovítovi Makóovi. 

Vo februári 2022 NAKA opätovne vzniesla Pčolinskému obvinenie z korupcie a v máji 2022 podal prokurátor ÚŠP Peter Kysel na Špecializovaný trestný súd obžalobu. V tejto časti výroku sa Boris Kollár vyjadril nepresne, pretože obžalobu podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, nie samotný špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Samosudca Špecializovaného trestného súdu v septembri 2022 odmietol obžalobu ÚŠP na Pčolinského, a vec vrátil prokurátorovi pre procesné pochybenia v prípravnom konaní, zvlášť pre porušenie práva na obhajobu.

ÚŠP proti tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR, ktorý potvrdil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu o vrátení obžaloby. Prípad sa takto vrátil do štádia prípravného konania. Aj najvyšší súd však potvrdil, že dôvodom vrátenia obžaloby boli iba procesné pochybenia. Dôvodom mala byť skutočnosť, že bolo porušené právo Pčolinského na naštudovanie spisu, ktoré je posledným krokom pred podaním obžaloby. Pčolinský sa z termínu na preštudovanie ospravedlnil pre práceneschopnosť, čo vyšetrovateľ a prokurátor vyhodnotili ako obštrukciu. Nový termín na preštudovanie spisu nebol vytýčený a obžaloba sa dostala na súd. 

Boris Kollár taktiež nespomína, že v neprospech Vladimíra Pčolinského rozhodol zasa Ústavný súd, a to dokonca viacnásobne. Prvé dve sťažnosti Pčolinského odmietol súd po predbežnom prerokovaní a tretiu síce prijal, no nakoniec mu nevyhovel. Kollár taktiež nespomína, že hneď niekoľko súdov konštatovali dôvodnosť obvinenia. Podľa Úradu špeciálnej prokuratúry „celkovo teda potvrdilo dôvodnosť stíhania 15 sudcov na všeobecných súdoch a Ústavnom súde.“

Boris Kollár taktiež naznačuje, že o rozhodnutiach súdov v prospech Petra Pčolinského “nikto nehovorí”. O týchto rozsudkoch však informovali všetky relevantné média medzi nimi napríklad: Denník N, Pravda, Aktuality, Postoj, RTVS, TV Markíza.