Obvinených, ktorí sa priznali k trestným činom, je síce v korupčných kauzách minimálne 26, nie všetci sú však nominantmi opozičných strán a nie všetky trestné činy, ku ktorým sa priznali, sú závažné. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Väčšina z celkovo 26 prípadov, ktoré medializoval Denník N, sa týka verejných činiteľov, ktorí pracovali počas obdobia druhej a tretej vlády Smeru-SD v štátnej správe. Tieto osoby sa najčastejšie dopustili trestného činu prijatia úplatkov, resp. korupcie. Medzi obvinenými sú sudcovia krajských a obecných súdov, vedenie Finančnej správy SR, úradníci na ministerstvách či policajti NAKA, ale aj advokáti či podnikatelia, no nominantmi (súčasných) opozičných strán sú len niektorí. Osoby na tomto zozname sa priznali k spáchaniu trestného činu; mnohí z nich spolupracujú s vyšetrovateľmi.

Bobocký, Bisták, advokát Gajan, podnikateľ Suchoba, niekdajší zástupca riaditeľa útvaru zvláštnych policajných činností Paksi či bývalí sudcovia Urbanová a Polka sú medzi osobami, ktoré nepatria medzi nominantov žiadnej politickej strany.

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (TZ) vymedzuje trestné činy korupcie kategóriami prečinu, zločinu a obzvlášť závažného zločinu. Pre klasifikáciu ako (obzvlášť) závažný zločin musí tento okrem naplnenia skutkovej podstaty naplniť istú dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorá činí podľa § 11 ods. 3 TZ najmenej desať rokov.

Výmera trestu či navrhovaného trestu u väčšiny zo spomínaných tieto náležitosti nenapĺňa. Po čisto právnej stránke teda uvedené skutky 26 osôb nespadajú plošne do kategórie “závažných trestných činov”.