Niektorí komentátori Čaputovej vyčítali málo jasnosti a presnosti, najmä pri pomenovaní stavu vyšetrovania spoločensky citlivých káuz. Pri pandémii jej však aj kritici kvitovali správne pomenovanie situácie. Sedí, že hodnotenia resp. nadpisy boli AJ také, že prezidentka sa trafila do popisu reality (hoci boli aj  inakšie). Tvrdenie Čaputovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé.  Prezidentka Zuzana Čaputová predniesla 28. septembra Správu o stave republiky.  Komentátor Denníka N ju označil za „zmierlivú”, podľa neho si pri hodnotení pandémie „zachoval(a) presnosť, aj keď sa posunul(a) v čase do obdobia, keď už s pandémiou bojovala vláda Eduarda Hegera.” Táto presnosť sa podľa Juraja Javorského strácala, keď išlo o presnosť pomenovania stavu republiky a vyšetrovania korupcie.   Komentátor Denník N Martin Šimečka v rozhovore pre Rádio Expres vyzdvihol vyváženosť prejavu a vystihnutie reality na Slovensku. „V jej prejave nebolo nič o väzobnom stíhaní vyšetrovateľov korupcie, o zvláštnych rozhodnutiach generálneho prokurátora či o jednodňovom stíhaní novinárov,” napísal komentátor N-ka. Martin M. Šimečka v rozhovore pre Rádio Expres vyzdvihol vyváženosť prejavu a vystihnutie reality na Slovensku. „Prezidentka podľa komentátorov nešetrila koalíciu ani opozíciu. Stav krajiny opísala ako jeden celok,” znela titulka debaty Rádia Expres.  „Prezidentka vo svojej druhej správe o Slovensku správne pomenovala väčšinu problémov a vytiahla príťažlivé ideály,” napísal Ľubomír Jaško pre portál aktuality.sk. „Hlava štátu zvolila veľmi výstižnú metaforu (zranená krajina, pozn.), ktorá jej pomohla v prejave ponúknuť vyčerpávajúci pohľad na problémy v spoločnosti,“ povedal komentátor Pravdy Marián Repa.