Tak pri Ministerstve školstva pod vedením nominantky SNS Martiny Lubyovej, ako aj pri Ministerstve pôdohospodárstva pod vedením Gabriely Matečnej (SNS) existujú dôvodné pochybnosti o prideľovaní dotácií či stimulov v miliónových výškach. Vo viacerých prípadoch polícia začala trestné stíhanie.  Z verejne dostupných informácií však nie je známe, že by vyšetrovanie smerovalo voči predstaviteľom SNS na týchto ministerstvách. Žiaden súd doteraz právoplatne nepotvrdil, že v týchto kauzách bol spáchaný trestný čin, t.j. že v nich niekto - predstavitelia SNS či investičnej skupiny Slávia Capital, ktorá býva so stranou spájaná -  „kradol”.  Pre tvrdenie Richarda Sulíka o „rozkrádaní” rezortov rezortov (= spáchanom trestnom čine predstaviteľmi Slávie Capital či SNS) tak neexistuje faktický základ. Hodnotíme ho preto ako nepravdu.  KAUZY NA ŠKOLSTVE Ministerka školstva Martina Lubyová čelila po Vianociach 2018 kritike pre prideľovanie stimulov na výskum a vývoj vo výške 33 miliónov eur. Podľa Nadácie Zastavme korupciu mali najviac peňazí dostať firmy známeho Andreja Danka.  Navyše, ministerka podľa Nadácie mohla porušiť zákon o Registri partnerov verejného sektora. Lubyová zazmluvnila polmilióna eur aj na „zlepšenie diagnostiky liečby kardiovaskulárnych ochorení“ pre firmu, ktorá vyrába kanóny.  Počas Lubyovej pôsobenia na ministerstve pokračovali problémy s čerpaním eurofondov na výskum a inovácie. O 100 miliónov eur Slovensko prišlo nenávratne.  KAUZA AGRODOTÁCIE Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej novinári odkryli masívne podozrenia z podvodov s agrodotáciami na východe Slovenska.  Viaceré sa týkajú niekdajšej poslankyne za stranu SMER Ľubici Roškovej. Podľa DenníkaN mala jej firma poberať farmárske platby aj na letisko či cudzie pozemky. Rošková je medzičasom obvinená, prokurátor jej zaistil dom.  O pochybne priznaných dotáciách Pôdohospodarskou platobnou agentúrou talianským podnikateľom písal vo svojom poslednom texte aj Ján Kuciak. Problémy s platbami na sporné plochy medzičasom hlásili viacerí farmáci.  Dotácie priznáva Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá patrí pod Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Tomu od volieb 2016 šéfuje Gabriela Matečná, medzičasom podpredsedníčka SNS.  Pred ministrovaním bola Matečná ako nominantka strany Smer generálnou riaditeľkou Slovenského pozemkového fondu. Ešte predtým tam pracovala ako vedúca odboru prevodu a prenájmu.  „Z vôle dvoch vládnych strán už desaťročie pôsobí na postoch, z ktorých mohla zmeniť rezort k lepšiemu”, napísal v máji 2018 vtedy komentátor Trendu Marián Leško.  Po medializácii „kauzy Rošková” Matečná tvrdila, že Rošková mohla profitovať z úniku informácií na Výskumnom ústave pôdoznalectva a ochrany pôdy. Týkajú sa plôch, na ktoré ich majiteľ nepoberal dotáciu. Agentúra medzičasom Roškovú vyzvala, aby časť dotácií vrátila.  Generálna prokuratúra (GP) preverila k júlu 2018 36 trestných oznámení poškodených farmárov, ktorým polícia nepomohla.  „Keby niekto išiel do hĺbky, tak by zistil, že niekde za tým sú aj podozrenia zo subvenčných podvodov," povedal vtedy generálny prokurátor Jaroslav Čižnár. Systém kontroly na PPA je podľa neho „absolútne nedostatočný.” Nie je však známe, že by akékoľvek trestné stíhanie bolo vedené voči Gabriele Matečnej.  SLÁVIA CAPITAL A SNS Novinári aj politici dlhodobo upozorňujú na prepojenia investičnej skupiny Slávia Capital na politikov či ľudí blízkych SNS.  Manželka niekdajšieho ministra školstva Petra Plavčana bola podľa DenníkaN členkou predstavenstva Slávie Capital.  „Slavia Capital sa objavila aj v ďalšom škandále s prepojeniami na SNS – riaditeľ verejnoprávnej agentúry TASR Jaroslav Rezník dal polovicu webového portálu Teraz.sk firme blízkej tejto finančnej skupine,” napísal DenníkN.  Ekonomické prepojenia Slávie a SNS zmapoval aj týždenník Trend. Investičná skupina odmieta akékoľvek prepojenia s politikou. Nikdy vraj nefinancovala ani neposkytla dar žiadnej politickej strane.  REAKCIA RICHARDA SULÍKA Hovorkyňa strany SaS Katarína Svrčeková pre Demagóg.SK 15. januára uviedla, že Richard Sulík „vzhľadom na kontext, v ktorom (výrok) zaznel”, s hodnotením nesúhlasí a považuje ho za „neprimerane prísne”. Výrok navrhol hodnotiť ako „neoveriteľný”. „Súdy v týchto kauzách síce nerozhodli, svoje tvrdenia však pán Sulík stavia na faktoch, dôvodných podozreniach, a tiež stanoviskách kontrolných inštitúcií,” uviedla Svrčeková.