Počet výrokov: 97
Výroky
Vplyv vládnych úsporných opatrení na infláciu celoročnú infláciu je 0,9 %, keď predpokladáme teraz po aktualizovanej prognóze, že celoročná inflácia ako ju prognózuje Národná banka Slovenska bude 4,1 %, tak je evidentné, že je to menej ako štvrtina, že ten vplyv najdôležitejší, ktorý tam je je vývoj svetových cien ropy a potravín ...
Ivan Mikloš
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Strednodobá predikcia NBS predpokladá 4,1%-nú mieru inflácie pre rok 2011. Vplyv vládnych úsporných opatrení na infláciu vo výške 0,9 % je zahrnutý v Programe stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014, ktorý zverejnilo Ministerstvo financií SR v apríli tohto roku.
"Príjmové opatrenia, ktoré tvoria 45 % fiškálneho balíčka, sa negatívne prejavia najmä na zvýšení cenovej hladiny, pričom sa predpokladá 70 % premietnutie do cien. Celkový vplyv fiškálneho balíčka na priemernú infláciu v roku 2011 na 0,9 p. b."
Program stability ale počíta s infláciou pre rok 2011 vo výške 3,5%, NBS so 4,1%. Ak je pri 3,5 percentnej inflácii 0,9 pb podiel vládneho balíka predstavuje to 25,8% z neho. Pri 4,1% inflácii je podiel vládneho balíka podľa tejto logiky 1,05% p.b..
O 5 minút 12, 19. jún 2011
"Príjmové opatrenia, ktoré tvoria 45 % fiškálneho balíčka, sa negatívne prejavia najmä na zvýšení cenovej hladiny, pričom sa predpokladá 70 % premietnutie do cien. Celkový vplyv fiškálneho balíčka na priemernú infláciu v roku 2011 na 0,9 p. b."
Program stability ale počíta s infláciou pre rok 2011 vo výške 3,5%, NBS so 4,1%. Ak je pri 3,5 percentnej inflácii 0,9 pb podiel vládneho balíka predstavuje to 25,8% z neho. Pri 4,1% inflácii je podiel vládneho balíka podľa tejto logiky 1,05% p.b..
Ten, ten nárast cien v iných krajinách bude o pol, 1,5 až 0,7 % nižší, pretože v tých, ktoré nemuseli prijímať podobné, podobné opatrenia...
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Od januára 2011sa zvýšila DPH okrem Slovenska aj v Lotyšsku (z 21 % na 22 %), v Poľsku (z 22 % na 23 %),
v Portugalsku (z 21 % na 23 %) a v Británii (zo 17,5 % na 20 %).
Vo všetkých týchto krajinách okrem Portugalska bola májová medziročná inflácia podobná tej našej. Dá sa tak povedať že tam, kde sa prijalo podobné opatrenie, tak bola tiež vyššia inflácia (čo ale nehovorí nič o kauzalite).
O 5 minút 12, 19. jún 2011
v Portugalsku (z 21 % na 23 %) a v Británii (zo 17,5 % na 20 %).
Vo všetkých týchto krajinách okrem Portugalska bola májová medziročná inflácia podobná tej našej. Dá sa tak povedať že tam, kde sa prijalo podobné opatrenie, tak bola tiež vyššia inflácia (čo ale nehovorí nič o kauzalite).
... ale napríklad v roku 2008 bola inflácia vyššia, celoročná inflácia bola 4,6 %, vládol práve pán Fico a netvrdil, že to je dramatické.
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Inflácia bola v roku 2008 4.6%.
Ohľadom postoja expremiéra k nej eTrend 18.augusta 2008 napísal:
Premiér pre Finacial Times vyhlásil, že súčasný 4,6-percentný rast cien sa na budúci rok zvýši o zhruba 0,4 percentuálneho bodu. Dôvodom má byť zaokrúhľovanie, ktoré je typické pre zmenu meny. „V roku 2006 veľa politikov a veľa analytikov verilo, že moja vláda je zlá pre krajinu, pre ekonómiu, pre všetko. Faktom ale zostáva, že v roku 2008 zaznamenávame najväčší ekonomický rast v Európskej únii, máme infláciu pod kontrolou. Zavedenie eura je ďalším úspechom vlády,“ povedal R.Fico.
aktualne.sk, 28. septembra 2008:
Predseda vlády vidí dve oblasti, ktoré sú hlavnou príčinou rastúcej inflácie rasť cien potravín a cien energií. Nárast cien potravín je podľa Fica globálny jav.
"Čo sa týka energií chcem podčiarknuť, aké enormné úsilie vyvíja vláda na udržanie cien plynu a energií. Nedovolíme nárast cien energii," vyhlásil premiér. "Slovenská republika si môže, čo sa týka inflácie veriť. Slovensko sa bude z hľadiska inflácie pohybovať na úrovni priemeru Európskej únie," vyhlásil premiér Fico v diskusnej relácii Slovenskej televízie O päť minút dvanásť.
O 5 minút 12, 19. jún 2011
Ohľadom postoja expremiéra k nej eTrend 18.augusta 2008 napísal:
Premiér pre Finacial Times vyhlásil, že súčasný 4,6-percentný rast cien sa na budúci rok zvýši o zhruba 0,4 percentuálneho bodu. Dôvodom má byť zaokrúhľovanie, ktoré je typické pre zmenu meny. „V roku 2006 veľa politikov a veľa analytikov verilo, že moja vláda je zlá pre krajinu, pre ekonómiu, pre všetko. Faktom ale zostáva, že v roku 2008 zaznamenávame najväčší ekonomický rast v Európskej únii, máme infláciu pod kontrolou. Zavedenie eura je ďalším úspechom vlády,“ povedal R.Fico.
aktualne.sk, 28. septembra 2008:
Predseda vlády vidí dve oblasti, ktoré sú hlavnou príčinou rastúcej inflácie rasť cien potravín a cien energií. Nárast cien potravín je podľa Fica globálny jav.
"Čo sa týka energií chcem podčiarknuť, aké enormné úsilie vyvíja vláda na udržanie cien plynu a energií. Nedovolíme nárast cien energii," vyhlásil premiér. "Slovenská republika si môže, čo sa týka inflácie veriť. Slovensko sa bude z hľadiska inflácie pohybovať na úrovni priemeru Európskej únie," vyhlásil premiér Fico v diskusnej relácii Slovenskej televízie O päť minút dvanásť.
Súčasná vláda už tvrdila, že kríza je za nami, teraz sa zase opäť hlásia k tomu, že kríza stále je aj práve z dôvodov, keď sa ukazujú tieto štatistické údaje ...
Ján Počiatek
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Portál dnes.sk z 18. júna 2011:
"Premiérka SR Iveta Radičová na dnešnom rokovaní Ústrednej rady SDKÚ-DS konštatovala, že sa vláde SR za uplynulý rok podarilo zastaviť aj napriek kríze úpadok krajiny.
Nasledujúci rok bude rokom stabilizácie, prioritami vlády na najbližšie obdobie bude zamestnanosť a nové pracovné miesta, spravodlivosť a vymáhateľnosť práva, zdravá ekonomika a podpora rodín," vymenúva Radičová.
Podľa nej zmena, ktorú strana ľuďom sľubovala počas predvolebnej kampane, sa stala realitou, so zmenou však prišla aj zodpovednosť. "Prevzali sme SR v ťaživej situácii, rozsiahla kríza ešte ani zďaleka nenaberá opačný proces. Prevzali sme našu krajinu s veľkým deficitom verejných financií, s vysokou mierou nezamestnanosti, s dvoma tretinami občanov s príjmom pod 500 eur, klesala zamestnanosť, klesal počet voľných pracovných miest. Prebrali sme krajinu s rastúcim dlhom štátu," zdôraznila Radičová. Okrem dlhov však podľa nej každý rezort zdedil aj množstvo ďalších problémov."
To, že by sa súčasná vláda vyjadrovala o prekonaní krízy sa nám v mediálnych výstupoch dohľadať nepodarilo.
O pretrvávajúcej kríze hovoril Mikuláš Dzurinda napríklad 13. mája 2009. Hospodárska kríza bola aj argumentom pri predstavení plánu SDKÚ na zníženie daní na 16% z októbra 2008.
O 5 minút 12, 19. jún 2011
"Premiérka SR Iveta Radičová na dnešnom rokovaní Ústrednej rady SDKÚ-DS konštatovala, že sa vláde SR za uplynulý rok podarilo zastaviť aj napriek kríze úpadok krajiny.
Nasledujúci rok bude rokom stabilizácie, prioritami vlády na najbližšie obdobie bude zamestnanosť a nové pracovné miesta, spravodlivosť a vymáhateľnosť práva, zdravá ekonomika a podpora rodín," vymenúva Radičová.
Podľa nej zmena, ktorú strana ľuďom sľubovala počas predvolebnej kampane, sa stala realitou, so zmenou však prišla aj zodpovednosť. "Prevzali sme SR v ťaživej situácii, rozsiahla kríza ešte ani zďaleka nenaberá opačný proces. Prevzali sme našu krajinu s veľkým deficitom verejných financií, s vysokou mierou nezamestnanosti, s dvoma tretinami občanov s príjmom pod 500 eur, klesala zamestnanosť, klesal počet voľných pracovných miest. Prebrali sme krajinu s rastúcim dlhom štátu," zdôraznila Radičová. Okrem dlhov však podľa nej každý rezort zdedil aj množstvo ďalších problémov."
To, že by sa súčasná vláda vyjadrovala o prekonaní krízy sa nám v mediálnych výstupoch dohľadať nepodarilo.
O pretrvávajúcej kríze hovoril Mikuláš Dzurinda napríklad 13. mája 2009. Hospodárska kríza bola aj argumentom pri predstavení plánu SDKÚ na zníženie daní na 16% z októbra 2008.
... keď sa ukazujú tieto štatistické údaje, kde už je nespochybniteľné, že za prvý kvartál roku 2011 klesli reálne mzdy o 0,4 % a pravdou je, že v histórii boli obdobia s vyššou infláciou, ale taktiež počas celej vlády Roberta Fica reálne mzdy stúpali.
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výrok týkajúci sa rastu reálnej mzdy v období vlády R.Fica sme už overovali ( V politike 18.jún 2011).
(Zdroje: inflácia, reálne mzdy 2006-2009, reálna mzda 2010)
O 5 minút 12, 19. jún 2011
| Slovensko | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 |
| inflácia | 4,3 | 1,9 | 3,9 | 0,9 | 0,7 |
| rast reálnych miezd | 3,3 | 4,3 | 3,3 | 1,4 | 2,2 |
Problémom je, že tá inflácia, o ktorej sa tu bavíme aj ten dopad toho balíčka bol kvantifikovaný na základe nejakých predpokladov. Vtedy predpokladalo ministerstvo financií, že inflácia bude iba 3,5 %, čiže tie výpočty bude treba prepočítať a ten dopad toho balíčka samotného môže byť ešte väčší ako pôvodne rátalo ministerstvo financií, ale nespochybniteľne tam vplyv je.
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Prognóza MF SR zo septembra 2010 odhadovala mieru inflácie CPI v roku 2011 na úrovni 3,7%. Harmonizovaná miera inflácie (HICP) mala dosiahnuť úroveň 3,5%. Prognóza z februára 2011 vychádza z rovnakej hodnoty inflácie podľa CPI.Fiškálne vládne opatrenia, ktoré rátajú z 0,9-percentným dopadom, vychádzajú z údajov odhadovanej výšky inflácie 3,5%. Aktuálna miera inflácie podľa posledných údajov Eurostat-u dosiahla v máji 2011 úroveň 4,2% (HICP).
O 5 minút 12, 19. jún 2011
... museli to robiť v Litve, museli to robiť v ďalších krajinách, kde museli znižovať dôchodky o 10 až 15 %. Kde museli znižovať mzdy, znižovať vo verejnom sektore o 20 %. V Rumunsku.
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Zmrazenie platov vo verejnom sektore oznámilo napríklad Slovinsko, kde majú platy zamestnancov zostať zmrazené, kým nedosiahne 3 % ekonomický rast. Podobne platy zmrazila napríklad aj Veľká Británia. Vo viacerých štátoch EÚ došlo dokonca k znižovaniu platov verejných zamestnancov (Grécko, Írsko, Portugalsko, Litva, Maďarsko).
V Rumunsku prebehlo v roku 2010 znižovanie platov štátnych zamestnancov vo výške až 25%, plánované znižovanie dôchodkov o 15% bolo zastavené najvyšším súdom ako nezákonné. Takisto prepustilo cca 50 tisíc úradníkov (SITA) a znížilo dôchodky bývalým členom armády a polície (SITA).
Lotyšsko v roku 2009 prijalo opatrenia, ktoré viedli k zníženiu dôchodkov o cca 10% a o 70% pre tých, ktorí odišli do predčasného dôchodku. Príjmy štátnych zamestnancov boli znížené o 25% (Deutsche Welle).
O 5 minút 12, 19. jún 2011
V Rumunsku prebehlo v roku 2010 znižovanie platov štátnych zamestnancov vo výške až 25%, plánované znižovanie dôchodkov o 15% bolo zastavené najvyšším súdom ako nezákonné. Takisto prepustilo cca 50 tisíc úradníkov (SITA) a znížilo dôchodky bývalým členom armády a polície (SITA).
Lotyšsko v roku 2009 prijalo opatrenia, ktoré viedli k zníženiu dôchodkov o cca 10% a o 70% pre tých, ktorí odišli do predčasného dôchodku. Príjmy štátnych zamestnancov boli znížené o 25% (Deutsche Welle).
... a navyše, keď sa bavíme o tom, že súčasná vláda teda niečo šetrila, tak sa treba pozrieť na tie výdavky. Celkové výdavky štátneho rozpočtu k prvému šiesty boli 6,3 miliardy, minulý rok 6,3 miliardy, čiže takmer žiadny rozdiel ...
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Priebežné plnenie štátneho rozpočtu je zverejňované ministerstvom financií tu.
Celkové výdavky štátneho rozpočtu k 1. 6. 2011 sú tu - predstavovali 6 364 123 000 eur.
Ku dňu 1. 6. 2010 boli výdavky štátneho rozpočtu 6 380 528 000 eur.
Rozdiel činí 0,26 %.
O 5 minút 12, 19. jún 2011
Celkové výdavky štátneho rozpočtu k 1. 6. 2011 sú tu - predstavovali 6 364 123 000 eur.
Ku dňu 1. 6. 2010 boli výdavky štátneho rozpočtu 6 380 528 000 eur.
Rozdiel činí 0,26 %.
... a keď už aj bude hovoriť o tom, že treba odpočítať údržbu dlhu, európske peniaze alebo Sociálnu poisťovňu, treba sa pozrieť, kde v skutočnosti šetrili. Aj vám môžem vymenovať presne v ktorých sektoroch. Máme tu najmä zdravotníctvo, bývanie a výstavba, podpora cestovného ruchu, vysoké školstvo, veda a výskum, množstvo športov, množstvo ďalších a ďalších kde šetrili, ale nesprávnym spôsobom.
Ján Počiatek
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Z informácií o štátnom rozpočte na rok 2011 (.pdf) vyplýva:1) verejné zdroje aj výdavky štátneho rozpočtu v zdravotníctve klesli (str. 45-46)2) zdroje na rozvoj bývania takisto klesli (str. 38)3) podpora cestovného ruchu sa zvýšila (str. 39)3) výdavky na verejné vysoké školstvo sa mierne zvýšili (str. 43), ale v roku 2012 majú opäť klesnúť4) výdavky na vedu a výskum sa zvýšili (str. 43), ale v roku 2012 sa majú výrazne znížiť5) výdavky na šport v roku 2011 klesli (str. 44) z dôvodu ukončenia financovania výstavby reprezentačného futbalového štadióna a zimného štadióna O. Nepelu.
O 5 minút 12, 19. jún 2011
Pán Počiatek tu neustále poukazuje na to, že za nich v prvom kvartáli roku 2010 bol vyšší rast ako je teraz, no len treba povedať, že ten rast sa vždy porovnáva oproti predchádzajúcemu obdobiu minulého, tomu istému obdobiu predchádzajúceho roka a teda prvý kvartál 2010 bol oproti krízovému prepadu ekonomiky na Slovensku a až v roku 2011 dosiahla ekonomika stav v roku 2009 ...
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa Štatistického úradu bolo HDP v prvom kvartáli 2011 v bežných cenách 15 832,8 mil. eur.
V prvom kvartáli 2010 to bolo 15 148,5 mil. eur.
Pre prvý kvartál 2009 to je 14 655,9 mil. eur.
HDP sa zvýšilo v roku 2010 o v prvom kvartáli oproti prvému kvartálu 2009 o 492,6 mil. eur.
V roku 2011 sa oproti prvému kvartálu 2010 zvýšilo o 684,3 mil. eur.
O 5 minút 12, 19. jún 2011
V prvom kvartáli 2010 to bolo 15 148,5 mil. eur.
Pre prvý kvartál 2009 to je 14 655,9 mil. eur.
HDP sa zvýšilo v roku 2010 o v prvom kvartáli oproti prvému kvartálu 2009 o 492,6 mil. eur.
V roku 2011 sa oproti prvému kvartálu 2010 zvýšilo o 684,3 mil. eur.
My sme malá otvorená ekonomika, ktorá žije z exportu. Ten export sa (počas krízy, pozn.) prepadol.
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Analytik Volksbank Vladimír Vaňa pre TREND, 13.marca 2009 povedal:
"V januári zaznamenal slovenský export najväčší medziročný prepad v histórií Slovenskej republiky. Podľa Štatistického úradu dosiahol celkový vývoz 2,913 miliardy eur, čo znamená medziročný pokles o 29,9 percenta. Objem mesačného exportu krajiny klesol na najnižšiu úroveň od februára 2006."
O 5 minút 12, 19. jún 2011
"V januári zaznamenal slovenský export najväčší medziročný prepad v histórií Slovenskej republiky. Podľa Štatistického úradu dosiahol celkový vývoz 2,913 miliardy eur, čo znamená medziročný pokles o 29,9 percenta. Objem mesačného exportu krajiny klesol na najnižšiu úroveň od februára 2006."
l. To, čo pán Mikloš hovorí, to drastické zníženie výdavkov, ktoré by sme mali podľa neho počas krízy robiť, ináč mimochodom oni vtedy navrhovali ako najlepšie opatrenie zníženie dane z príjmu, ktoré by malo viete aký dôsledok?
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa informácií z portálu Sme.sk a agentúry SITA navrhovalo SDKÚ-DS v roku 2008 a 2009 ako jedno z protikrízových opatrení aj zníženie sadzby dane z príjmu z 19 na 16%, tiež zvýšenie odpočítateľnej položky na 18 000 SK a zrýchlenie procesu vrátenia DPH.
O 5 minút 12, 19. jún 2011
Napríklad, keď spomínate zdravotníctvo, tak do zdravotníctva v tomto roku je nárast verejných zdrojov aj keď nie je vysoký, ale je nárast, ...
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V tomto roku (2011) dostane ministerstvo zdravotníctva zo štátneho rozpočtu 15 451 058 eur (.pdf). V minulom roku to bolo 14 941 816 eur (.pdf).
O 5 minút 12, 19. jún 2011
Sami konštatujú voči Európskej komisii aj samotná Európska komisia konštatuje, že tá reakcia na krízu zo strany vlády bola primeraná.
Ján Počiatek
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Ján Počiatek s týmto vyjadrením mediálne vystúpil už viackrát. Demagog.sk overoval podobný výrok v relácii V politike, 28.marec 2010:
"Vďaka týmto opatreniam sme aj podľa všetkých relevalentných inštitúcií boli hodnotení ako, ako reakcia vlády na krízu ako adekvátna a zmysluplná. Všetky relevalentné inštitúcie, ako sú Európska centrálna banka, Európska komisia, Medzinárodný menový fond."
Ani pre súčasný výrok sme nenašli žiadne relevatné vyjadrenia, ktoré by ho potvrdzovali.
Hospodárske noviny, 24.júna 2009: "Slovensko dalo na protikrízové opatrenia takmer najmenej peňazí v Európskej únii. Podľa správy Európskej komisie o vývoji verejných financií bol fiškálny stimul u nás vo výške 0,1 percenta hrubého domáceho produktu, kým priemer únie bol 11-krát vyšší."
Počiatek pre aktualne.sk, 21.10.2009: "Garantujem vám, že žiadny iný názor, ako som spomenul, zo strany Európskej komisie (EK) na rok 2009 ani nebude. Je to adekvátna fiškálna reakcia vlády v tomto krízovom období,"
MF SR, 11.novembra 2009: Relevantné medzinárodné organizácie označili fiškálnu politiku vlády v roku 2009 ako primeranú reakciu na okolnosti. (odkaz na príslušné relevantné medzinárodné organizácie bohužiaľ nebol k dispozícii)
O 5 minút 12, 19. jún 2011
"Vďaka týmto opatreniam sme aj podľa všetkých relevalentných inštitúcií boli hodnotení ako, ako reakcia vlády na krízu ako adekvátna a zmysluplná. Všetky relevalentné inštitúcie, ako sú Európska centrálna banka, Európska komisia, Medzinárodný menový fond."
Ani pre súčasný výrok sme nenašli žiadne relevatné vyjadrenia, ktoré by ho potvrdzovali.
Hospodárske noviny, 24.júna 2009: "Slovensko dalo na protikrízové opatrenia takmer najmenej peňazí v Európskej únii. Podľa správy Európskej komisie o vývoji verejných financií bol fiškálny stimul u nás vo výške 0,1 percenta hrubého domáceho produktu, kým priemer únie bol 11-krát vyšší."
Počiatek pre aktualne.sk, 21.10.2009: "Garantujem vám, že žiadny iný názor, ako som spomenul, zo strany Európskej komisie (EK) na rok 2009 ani nebude. Je to adekvátna fiškálna reakcia vlády v tomto krízovom období,"
MF SR, 11.novembra 2009: Relevantné medzinárodné organizácie označili fiškálnu politiku vlády v roku 2009 ako primeranú reakciu na okolnosti. (odkaz na príslušné relevantné medzinárodné organizácie bohužiaľ nebol k dispozícii)
Ja sa samozrejme nesmierne teším, že práce pribúda, ale je to spôsobené najmä tým, že sa opäť oživil zahraničný dopyt po výrobkoch, ktoré sa u nás produkujú, to je nespochybniteľné ...
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V dokumente Program stability (.pdf) sa píše nasledovné:
Oživenie dopytu v zahraničí, ktoré sa očakáva v nasledujúcich rokoch, bude mať výrazný vplyv na vonkajšiu bilanciu Slovenska. Reálny rast exportu by mal v roku 2011 dosiahnuť 8,1 % a v ďalších rokoch by mal postupne mierne zrýchľovať v súlade s vývojom rastu HDP najvýznamnejších obchodných partnerov Slovenska. Prognóza exportu zároveň zohľadňuje aj nové plánované investície v automobilovom a elektrotechnickom priemysle (VW Up, AU Optronics). Pre slabší domáci dopyt bude rast importu zaostávať za rastom exportu, čo sa prejaví v zvyšovaní prebytku obchodnej bilancie. V roku 2011 by mal import rásť o 5,7 %, v ďalších rokoch by mal, podobne ako export, zrýchľovať. Obchodná bilancia tak dosiahne v roku 2011 prebytok na úrovni 0,8 % HDP, a ten by sa mal v nasledujúcich rokoch ďalej zväčšovať. Prebytok obchodnej bilancie však bude kompenzovaný deficitom bilancie sluţieb a výnosov, preto deficit platobnej bilancie dosiahne v roku 2011 2,2 % HDP. Postupné uzatváranie salda bilancie služieb však zapríčiní znižovanie deficitu platobnej bilancie.
Podľa analytika UniCredit Bank "zverejnené čísla o štruktúre rastu potvrdili naše očakávania, keď zahraničný dopyt prispel k rastu 3,5 p.b., kým príspevok domáceho dopytu k rastu bol nulový (domáci dopyt medziročne poklesol o 0,2%). Rast exportov o 15,8% prevýšil rast dovozov, ktorý bol 11,3% medziročne. V rámci domáceho dopytu rástla tvorba hrubého kapitálu (o 2,2% medziročne) kým spotreba domácností bola nižšia o 0,1% a spotreba verejnej správy o 2,5%. Potvrdzujú sa tak naše prognózy, že motorom rastu tohto roku bude najmä zahraničný dopyt, kým jedinou významnou pro-rastovou zložkou domáceho dopytu budú investície a tvorba zásob."
Podobné tvrdí i Národná banka: "Hlavným zdrojom ekonomického rastu by mal byť v roku 2011 aj naďalej čistý export," uviedol v utorok guvernér NBS Jozef Makúch s tým, že domáci dopyt by mal k rastu ekonomiky prispievať len minimálne. Ako jediný negatívny faktor na rast ekonomiky by mala podľa guvernéra pôsobiť spotreba verejnej správy, a to v dôsledku vládnych konsolidačných opatrení."
Podrobnejšie informácie si môžete prečítať napríklad aj v správe Slovenskej sporiteľne.
O 5 minút 12, 19. jún 2011
Oživenie dopytu v zahraničí, ktoré sa očakáva v nasledujúcich rokoch, bude mať výrazný vplyv na vonkajšiu bilanciu Slovenska. Reálny rast exportu by mal v roku 2011 dosiahnuť 8,1 % a v ďalších rokoch by mal postupne mierne zrýchľovať v súlade s vývojom rastu HDP najvýznamnejších obchodných partnerov Slovenska. Prognóza exportu zároveň zohľadňuje aj nové plánované investície v automobilovom a elektrotechnickom priemysle (VW Up, AU Optronics). Pre slabší domáci dopyt bude rast importu zaostávať za rastom exportu, čo sa prejaví v zvyšovaní prebytku obchodnej bilancie. V roku 2011 by mal import rásť o 5,7 %, v ďalších rokoch by mal, podobne ako export, zrýchľovať. Obchodná bilancia tak dosiahne v roku 2011 prebytok na úrovni 0,8 % HDP, a ten by sa mal v nasledujúcich rokoch ďalej zväčšovať. Prebytok obchodnej bilancie však bude kompenzovaný deficitom bilancie sluţieb a výnosov, preto deficit platobnej bilancie dosiahne v roku 2011 2,2 % HDP. Postupné uzatváranie salda bilancie služieb však zapríčiní znižovanie deficitu platobnej bilancie.
Podľa analytika UniCredit Bank "zverejnené čísla o štruktúre rastu potvrdili naše očakávania, keď zahraničný dopyt prispel k rastu 3,5 p.b., kým príspevok domáceho dopytu k rastu bol nulový (domáci dopyt medziročne poklesol o 0,2%). Rast exportov o 15,8% prevýšil rast dovozov, ktorý bol 11,3% medziročne. V rámci domáceho dopytu rástla tvorba hrubého kapitálu (o 2,2% medziročne) kým spotreba domácností bola nižšia o 0,1% a spotreba verejnej správy o 2,5%. Potvrdzujú sa tak naše prognózy, že motorom rastu tohto roku bude najmä zahraničný dopyt, kým jedinou významnou pro-rastovou zložkou domáceho dopytu budú investície a tvorba zásob."
Podobné tvrdí i Národná banka: "Hlavným zdrojom ekonomického rastu by mal byť v roku 2011 aj naďalej čistý export," uviedol v utorok guvernér NBS Jozef Makúch s tým, že domáci dopyt by mal k rastu ekonomiky prispievať len minimálne. Ako jediný negatívny faktor na rast ekonomiky by mala podľa guvernéra pôsobiť spotreba verejnej správy, a to v dôsledku vládnych konsolidačných opatrení."
Podrobnejšie informácie si môžete prečítať napríklad aj v správe Slovenskej sporiteľne.
... ja som si pozeral hodnotenie Európskej komisie k programu stability a samotná komisia má pochybnosti o tom, že ako to s tou konsolidáciu verejných financií bude odhadujú iné deficity v budúcich rokoch a taktiež odhadujú aj iný dlh ...
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Európska komisia kritizuje vo svojom hodnotení (.pdf) najmä to, že SR si stanovila krátkodobé ciele, nevidí aspoň strednodobé snahy o konsolidáciu a udržanie verejných financií. Konsolidácia ja od roku 2012 založená najmä znižovaním výdavkov, rezervy vidí EK v oblasti príjmov z daní a tiež v systéme financovania dôchodkov. Komisia sa obáva, že SR bude škrtať aj výdavky, ktoré podporujú ekonomický rast, ako je vzdelávanie a dopravná infraštruktúra.
Európska komisia (.pdf) odhaduje, že v roku 2012 sa dlh SR zvýši na takmer 46,8%. Program stability a rastu Slovenska (.pdf) prognózuje dlh na úrovni 45,3%. Rozdiel medzi týmito odhadmi je 1,5%.
Znižovanie deficitu verejných financií odhaduje SR a EK takisto rozdielne (str. 20):
O 5 minút 12, 19. jún 2011
Európska komisia (.pdf) odhaduje, že v roku 2012 sa dlh SR zvýši na takmer 46,8%. Program stability a rastu Slovenska (.pdf) prognózuje dlh na úrovni 45,3%. Rozdiel medzi týmito odhadmi je 1,5%.
Znižovanie deficitu verejných financií odhaduje SR a EK takisto rozdielne (str. 20):
| EK | SR | |
| 2011 | -5,1 | -4,9 |
| 2012 | -4,6 | -3,8 |
| 2013 | -3,8 | -2,9 |
... lebo stále, vy ste tvrdili, že zastaviť zadlžovanie a ten dlh narastá ... čiže namiesto znižovania dlhu vidíme, keď na konci roku bol dlh 27 miliárd eur, tak v roku 2014 bude 39,6 miliardy, to je nárast o 47 % a to len v prípade najoptimistickejšieho scenára, ktorý majú napísaný v programe stability ...
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Napríklad komentár na finweb.sk z 20. júna 2011:
"V roku 2010 dlh dosiahol 27 miliárd eur a v porovnaní s rokom 2006 sa zvýšil o 10,2 miliárd. Výrazne sa zhoršila schopnosť splácať tento dlh, nakoľko prevýšil daňové príjmy 2,6-násobne, pokým v roku 2006 to bolo len 1,8-násobne. Čo vzbudzuje obavy je predpokladaný vývoj, ktorý je zakomponovaný v tohtoročnom rozpočte a vo východiskách rozpočtu na rok 2012. V roku 2012 rozpočet uvažuje s dlhom 34 miliárd eur a v roku 2014 až 39,6 miliárd eur."
12,6 miliardový rozdiel predstavuje 46,66% nárast.
O 5 minút 12, 19. jún 2011
"V roku 2010 dlh dosiahol 27 miliárd eur a v porovnaní s rokom 2006 sa zvýšil o 10,2 miliárd. Výrazne sa zhoršila schopnosť splácať tento dlh, nakoľko prevýšil daňové príjmy 2,6-násobne, pokým v roku 2006 to bolo len 1,8-násobne. Čo vzbudzuje obavy je predpokladaný vývoj, ktorý je zakomponovaný v tohtoročnom rozpočte a vo východiskách rozpočtu na rok 2012. V roku 2012 rozpočet uvažuje s dlhom 34 miliárd eur a v roku 2014 až 39,6 miliárd eur."
12,6 miliardový rozdiel predstavuje 46,66% nárast.
Zvýšili ste ho z 27 % na 41 % HDP za dva roky o takmer 50 % a áno, je pravda, že ešte počas prvých troch rokov tejto vlády porastie zo 41 na 45,3 %, všimnite si ten rozdiel. Tu zo 41 na 45,3. U nich z 27 na 41 za dva roky ...
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Dlh verejnej správy (.pdf) SR v percentách HDP:
2008 - 27,8 %
2010 - 41 %
Za dva roky došlo k nárastu verejného dlhu o vyše 47%.
Na nasledujúce roky ministerstvo financií (.pdf) predpovedá vývoj verejného dlhu nasledovne (str.11):
2011 - 44,1 %
2012 - 45,3 %
2013 - 45,3 %
2014 - 45,1 %
Európska komisia (.pdf) odhaduje mierne vyšší dlh (str. 19):
2011 - 44,8 %
2012 - 46,8 %
O 5 minút 12, 19. jún 2011
2008 - 27,8 %
2010 - 41 %
Za dva roky došlo k nárastu verejného dlhu o vyše 47%.
Na nasledujúce roky ministerstvo financií (.pdf) predpovedá vývoj verejného dlhu nasledovne (str.11):
2011 - 44,1 %
2012 - 45,3 %
2013 - 45,3 %
2014 - 45,1 %
Európska komisia (.pdf) odhaduje mierne vyšší dlh (str. 19):
2011 - 44,8 %
2012 - 46,8 %
... ale my stále máme a mali sme aj počas vlády Roberta Fica a aj pred tým počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu jedno z najnižších daňových zaťažení spomedzi európskych krajín ...
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa prehľadu daňového zaťaženia z Eurostatu (.xls) sa pozícia Slovenska v EÚ posunula z ôsmej priečky v roku 2002 na 7.,6.,5.,3., až na prvú v roku 2007. V 2008 a 2009 sme boli na druhom mieste.
O 5 minút 12, 19. jún 2011
... prečo sme nezavádzali daň vtedy? Pretože nebola kríza a keď vy hovoríte o predkrízových rokoch a nebol na to dôvod a dosiahli sme najnižší historický deficit v tom období.
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Deficit verejných financií v roku nástupu vlády R.Fica - 2006, bol 3,2%. V roku 2007 Slovensko dosiahlo historicky najnižší deficit - 1,8%. V nasledujúcom období tejto vlády deficit rástol: rok 2008 - 2,1% rok 2009 - 7,9% rok 2010 - 7,8% (9.júla.2010 nastúpila nová vláda I.Radičovej)
Zdroj: NBS
O 5 minút 12, 19. jún 2011
Zdroj: NBS
Problém je v tom, že sa prijal nezmyselný konsolidačný balíček a preto môžeme dnes na základe tohto dôkazu, ktorý predložila EÚ konštatovať, že za masívne zdražovanie ku ktorému došlo v januári a februári 2011, môže dominantne, nezmyselný konsolidačný balíček. To znamená zvyšovanie daní predovšetkým, DPH, zvyšovanie spotrebných daní a zvyšovanie cien energií.
Robert Fico
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Prognóza (.pdf) Ministerstva financií zo 14. septembra 2010 odhaduje, že harmonizovaná inflácia by mala dosiahnuť 3,5%.
Najnovšia makroekonomická prognóza (.pdf) MF SR z 8. februára 2011 predpokladá harmonizovanú infláciu v roku 2011 na úrovni 3,4%. Znamená to teda nárast 2,6 p.b. oproti minulému roku.
Obe analýzy zmieňujú tri príčiny rastu inflácie v roku 2011:
1) Rast cien potravín spôsobený zlou úrodou poľnohospodárskych plodín v Rusku, na Ukrajine a v Kazachstane.
2) Rast regulovaných cien plynu, tepla a elektriny v dôsledku rastu cien ropy a posilnenia kurzu USD. Tieto faktory budú pôsobiť aj na rast cien pohonných hmôt.
3) Z netrhových faktorov sa na raste inflácie prejaví zvýšenie DPH na 20%, zvýšenie spotrebnej dane z piva a tabakových výrobkov a zároveň sa ruší daňové zvýhodnenie pre biopalivá, rušia sa daňové oslobodenia pri energetických daniach pre teplárne, zavádza sa poplatok pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvyšujú sa ceny diaľničných známok (t. j. opatrenia konsolidačného balíčka).
Ako sa píše v septembrovej analýze, "ak by sa zvýšenie DPH, spotrebných daní, poplatkov a zrušenia oslobodení premietlo do zvýšenia cien tovarov a služieb v plnej miere, tak by vplyv týchto opatrení na priemernú ročnú infláciu bol 1,25 p.b. Po zohľadnení nízkeho domáceho dopytu a konkurencie pri výpočte inflácie v aktuálnej prognóze premietol IFP príspevok v celkovej výške mierne pod 1 p.b. (0, 98 p.b., pozn) , (80%-tné premietnutie do koncových cien spotrebiteľov)."
Vo februárovej analýze bol tento príspevok odhadovaný na 0,89 p.b. Príspevok zvýšenia DPH k inflácii tak predstavuje 0,4 p.b., spotrebné dane s ostatnými faktormi 0,6 p.b.
Z týchto prognóz vyplýva, že na predpokladanom zvýšení inflácie o 2,5 p.b. má konsolidačný balíček (0, 98 p.b. alebo 0,89 p.b.) podiel približne tretinový.
S inými hodnotením prišli Hospodárske noviny, ktoré napísali, že na zvýšení výdavkov štvorčlennej rodiny vo výške 18,2 eur, ktoré nastalo v januári v porovnaní s februárom, sa 12,2 eurami podieľal práve vládny balík. HN vychádzali z priemerných výdavkov domácnosti, ktoré uvádza aj Inštitút finančnej politiky (.pdf), v tom istom dokumente IFP predikuje nárast o uvedených 12,2 eur, pričom samo IFP uvádza, že výdavky po vládnych opatreniach narastú na 1030,7 eura mesačne z 1018 v roku 2009.
Problém s uvažovaním HN je, že neberú do úvahy to, ktoré zložky rástli najviac, a aký vplyv na ne majú mať vládne opatrenia. Najviac (percentuálne) malo podľa Štatistického úradu nastať zdraženie "v odboroch bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá; doprava zhodne o 3,4%", pričom "Na zvýšenie cien v odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá vplýval rast cien elektriny o 9,2%, tepelnej energie o 7,6%, plynu o 5,4%, stočného o 4,7%, vodného o 1,8%, služieb pre pravidelnú údržbu a opravy obydlia; iných služieb vzťahujúcich sa na bývanie zhodne o 1%, pevných palív o 0,9%, odvozu a likvidácie odpadu o 0,5%, tovarov pre pravidelnú údržbu a opravy obydlia o 0,4% a imputovaného nájomného bývajúcich vlastníkov o 0,1%. Na úrovni minulého mesiaca zostali ceny skutočného nájomného plateného nájomníkmi."
Vplyv opatrení na túto kategóriu výdavkov je práve vyšší ako na iné tovary a služby, ktoré vo výdavkoch rodiny započítané nie sú, zatiaľ čo v CPI započítané sú, preto sa v metodike HN zdá, že vplyv opatrení vlády je vyšší.
Spotrebný kôš výdavkov 4 člennej rodiny a celkovej inflácie je pritom pochopiteľne rozdielny. Z expremiérových vyjadrení je jasné, že hovorí o celkovej inflácii (spomína jej rast december/január)- väčšinový vplyv dopadov vládnych opatrení v januári ale platil (podľa HN) v prípade zvýšenia výdavkov 4 člennej rodiny, nie v prípade celkovej inflácie.
O 5 minút 12, 06. marec 2011
Najnovšia makroekonomická prognóza (.pdf) MF SR z 8. februára 2011 predpokladá harmonizovanú infláciu v roku 2011 na úrovni 3,4%. Znamená to teda nárast 2,6 p.b. oproti minulému roku.
Obe analýzy zmieňujú tri príčiny rastu inflácie v roku 2011:
1) Rast cien potravín spôsobený zlou úrodou poľnohospodárskych plodín v Rusku, na Ukrajine a v Kazachstane.
2) Rast regulovaných cien plynu, tepla a elektriny v dôsledku rastu cien ropy a posilnenia kurzu USD. Tieto faktory budú pôsobiť aj na rast cien pohonných hmôt.
3) Z netrhových faktorov sa na raste inflácie prejaví zvýšenie DPH na 20%, zvýšenie spotrebnej dane z piva a tabakových výrobkov a zároveň sa ruší daňové zvýhodnenie pre biopalivá, rušia sa daňové oslobodenia pri energetických daniach pre teplárne, zavádza sa poplatok pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvyšujú sa ceny diaľničných známok (t. j. opatrenia konsolidačného balíčka).
Ako sa píše v septembrovej analýze, "ak by sa zvýšenie DPH, spotrebných daní, poplatkov a zrušenia oslobodení premietlo do zvýšenia cien tovarov a služieb v plnej miere, tak by vplyv týchto opatrení na priemernú ročnú infláciu bol 1,25 p.b. Po zohľadnení nízkeho domáceho dopytu a konkurencie pri výpočte inflácie v aktuálnej prognóze premietol IFP príspevok v celkovej výške mierne pod 1 p.b. (0, 98 p.b., pozn) , (80%-tné premietnutie do koncových cien spotrebiteľov)."
Vo februárovej analýze bol tento príspevok odhadovaný na 0,89 p.b. Príspevok zvýšenia DPH k inflácii tak predstavuje 0,4 p.b., spotrebné dane s ostatnými faktormi 0,6 p.b.
Z týchto prognóz vyplýva, že na predpokladanom zvýšení inflácie o 2,5 p.b. má konsolidačný balíček (0, 98 p.b. alebo 0,89 p.b.) podiel približne tretinový.
S inými hodnotením prišli Hospodárske noviny, ktoré napísali, že na zvýšení výdavkov štvorčlennej rodiny vo výške 18,2 eur, ktoré nastalo v januári v porovnaní s februárom, sa 12,2 eurami podieľal práve vládny balík. HN vychádzali z priemerných výdavkov domácnosti, ktoré uvádza aj Inštitút finančnej politiky (.pdf), v tom istom dokumente IFP predikuje nárast o uvedených 12,2 eur, pričom samo IFP uvádza, že výdavky po vládnych opatreniach narastú na 1030,7 eura mesačne z 1018 v roku 2009.
Problém s uvažovaním HN je, že neberú do úvahy to, ktoré zložky rástli najviac, a aký vplyv na ne majú mať vládne opatrenia. Najviac (percentuálne) malo podľa Štatistického úradu nastať zdraženie "v odboroch bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá; doprava zhodne o 3,4%", pričom "Na zvýšenie cien v odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá vplýval rast cien elektriny o 9,2%, tepelnej energie o 7,6%, plynu o 5,4%, stočného o 4,7%, vodného o 1,8%, služieb pre pravidelnú údržbu a opravy obydlia; iných služieb vzťahujúcich sa na bývanie zhodne o 1%, pevných palív o 0,9%, odvozu a likvidácie odpadu o 0,5%, tovarov pre pravidelnú údržbu a opravy obydlia o 0,4% a imputovaného nájomného bývajúcich vlastníkov o 0,1%. Na úrovni minulého mesiaca zostali ceny skutočného nájomného plateného nájomníkmi."
Vplyv opatrení na túto kategóriu výdavkov je práve vyšší ako na iné tovary a služby, ktoré vo výdavkoch rodiny započítané nie sú, zatiaľ čo v CPI započítané sú, preto sa v metodike HN zdá, že vplyv opatrení vlády je vyšší.
Spotrebný kôš výdavkov 4 člennej rodiny a celkovej inflácie je pritom pochopiteľne rozdielny. Z expremiérových vyjadrení je jasné, že hovorí o celkovej inflácii (spomína jej rast december/január)- väčšinový vplyv dopadov vládnych opatrení v januári ale platil (podľa HN) v prípade zvýšenia výdavkov 4 člennej rodiny, nie v prípade celkovej inflácie.
Samozrejme ten január je vždy rýchlejší nárast (inflácie, pozn.), najmä ak sa upravovali ceny a upravovali sa k 1. januáru. To je logické.
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Január je vždy rýchlejší, ak sa naň pozeráme v porovnaní s decembrom, teda v medzimesačnom porovnaní - minimálne od roku 2003, od kedy sú k dispozícii údaje Štatistického úradu.
Pravdou je, že v prípade, kedy sa v januári zvyšovali nejakým spôsobom plánovane ceny (ako napríklad energie od januára 2006, zjednotenie DPH v roku 2004), tak šlo v danom roku v januári o najvyšší medzimesačný nárast.
Na telo, 20. február 2011
Pravdou je, že v prípade, kedy sa v januári zvyšovali nejakým spôsobom plánovane ceny (ako napríklad energie od januára 2006, zjednotenie DPH v roku 2004), tak šlo v danom roku v januári o najvyšší medzimesačný nárast.
Stav je taký, že za dva roky vlády Roberta Fica vzrástla zadĺženosť na každého obyvateľa takmer dvojnásobne. Z 3100 eur na 5300 eur na každého jedného obyvateľa Slovenskej republiky.
Ivan Mikloš
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Za dva roky vlády Fica zadĺženosť na jedného obyvateľa "takmer dvojnásobne" nevzrástla, nech by sme brali do úvahy akékoľvek dva po sebe idúce roky, ale ani v prípade porovnania rokov 2006 a 2010.
Údaje mimovládky INESS z projektu Cena štátu
Na telo, 20. február 2011
Údaje mimovládky INESS z projektu Cena štátu
| rok | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 |
| dlh na jedného obyvateľa | 3110,5 | 3344,4 | 3442,4 | 4174,5 | 5326,2 |
Čiže tieto opatrenia boli nevyhnutné najmä preto, že aj v čase krízy vláda Slovenskej republiky napríklad v priebehu roka 2009 míňala najviac spomedzi všetkých krajín Európskej únie.
Ivan Mikloš
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Pre porovnanie v rámci EÚ slúži v štatistikách Eurostatu (.pdf) kategória Total expenditure, ktorá zahŕňa Intermediate consumption, Compensation of employees, Interest, Subsidies, Social benefits, Other current expenditure, Capital transfers payable, Capital investments.
V tomto Slovensko poráža hneď prvá krajina v štatistikách. Belgicko malo celkové výdavky 183,889 miliónov eur / 54,2% HDP. Slovensko- 26,170 miliónov eur / 41,5% HDP.
Na telo, 20. február 2011
V tomto Slovensko poráža hneď prvá krajina v štatistikách. Belgicko malo celkové výdavky 183,889 miliónov eur / 54,2% HDP. Slovensko- 26,170 miliónov eur / 41,5% HDP.
Mali sme najvyšší nárast verejných výdavkov v roku 2009, kedy to bolo 15,1%. Väčšina krajín rástla okolo 0 alebo dokonca znižovali.
Na telo, 20. február 2011
Ivan Mikloš
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)Vychádzať budeme z porovnania Eurostatu (.pdf) pre roky 2008 a 2009, kategória Total Government Expenditure (Mikloš svoje zdroje neuvádza).
Podľa týchto dát sa výdavky krajiny ani nezvýšili o 15,1%, ale o 18,57% (výdavky v pomere k HDP v roku 2008 predstavovali 35%, v roku 2009 to bolo 41,5%, ide o zmenu 6,5 percentuálneho bodu), ani na tom ostatné krajiny neboli tak dobre, ako popisuje Mikloš.
Iba jednej krajine sa podarilo medziročne znížiť v pomere k HDP verejné výdavky (Malta o dve percentá) a iba dve krajiny dokázali udržať nárast pod piatimi percentami (Maďarsko 3,48% a Poľsko 2,77%).
Pravdou ale je, že Slovensko v tomto medziročnom porovnaní skončilo z celej EÚ s najvyšším nárastom.
