Počet výrokov: 14
Výroky
Keď som na prechádzajúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky s týmto návrhom prišiel, že poďme si zriadiť aspoň parlamentný výbor pre trvalý euroval, hlasmi 83 poslancov Smeru toto bolo zamietnuté.
Jozef Kollár
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Jozef Kollár takýto zákon predložil. V NR SR zaň hlasovalo 37 poslancov zo 136 hlasujúcich. Proti bolo 76 členov strany SMER-SD. Návrh však nepodporili - neboli prítomní alebo sa zdržali - ani poslanci z klubu KDH (okrem Radoslava Procházku) a Mostu-Híd (okrem Ivana Švejnu). Z Klubu SDKÚ-DS za návrh nehlasoval Pavol Frešo (neprítomný) a Ivan Mikloš (zdržal sa).
Jozef Kollár teda hovorí pravdu o tom, že zákon predložil, no nepravdu o tom, koľko poslancov vládnej strany SMER-SD proti nemu hlasovalo. Zákon navyše nepodporilo ani mnoho poslancov opozície. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
O 5 minút 12, 25. marec 2013
Jozef Kollár teda hovorí pravdu o tom, že zákon predložil, no nepravdu o tom, koľko poslancov vládnej strany SMER-SD proti nemu hlasovalo. Zákon navyše nepodporilo ani mnoho poslancov opozície. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
Tá firma od októbra 2010 disponovala touto výpoveďou, trvalo jej 2 roky, kým zistila, že tá výpoveď asi nie je celkom v súlade z jej pohľadu s procesnými, alebo formálnymi náležitosťami. Nie. Oni čakali na vás.
Daniel Krajcer
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Daniel Krajcer ešte počas diskusie priznal, že tento výrok nie je pravdivý:
Daniel KRAJCER: "Ale veď po 2 rokoch firma zistí, že procesná stránka nebola správna?"
Marek MAĎARIČ: "Nie. Aj 31.10.2011 vás informovala firma, že výpoveď považuje za neplatnú. Neklamte."
Daniel KRAJCER: "Prepáčte, ale po roku?"
Téma dňa, 20. marec 2013
Daniel KRAJCER: "Ale veď po 2 rokoch firma zistí, že procesná stránka nebola správna?"
Marek MAĎARIČ: "Nie. Aj 31.10.2011 vás informovala firma, že výpoveď považuje za neplatnú. Neklamte."
Daniel KRAJCER: "Prepáčte, ale po roku?"
Keď sa preberal zákonník práce, bol to Jozef Mihál, ktorý dával vyše 30 pozmeňovákov.
Martin Poliačik
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Jozef Mihál podal počas legislatívneho procesu k novele Zákonníka práce podľa webovej stránky NR SR iba 21 pozmeňovacích a doplňovacích návrhov. Okrem toho sa zúčastnil ešte jedného pozmeňovcieho návrhu Lászla Solymosa, to však stále nie je vyše 30, ako tvrdí Martin Poliačik. O 21 pozmeňovacích návrhoch Jozefa Mihála hovorí aj správa TASR.
Na telo, 04. november 2012
Tak aj kolegovia z SDKÚ, ale aj kolega Matovič, ktorý za pár ústupkov vo vzťahu ku brigádnikom bol schopný zrazu podporiť totálnu deštrukciu druhého piliera.
Martin Poliačik
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Ľudovít Kaník a Igor Matovič skutočne uspeli so svojimi navrhovanými zmenami zákonami, jeden so zvyšovaním druhého pilieru o 0,25 % od roku 2017 a druhý s úľavami pre brigádnikov pri výške odvodov. Podľa výpisu o hlasovaní o zmenách v druhom pilieri, však napriek tomu za prijatie zákona ako celku nehlasovali, podobne ako zvyšok opozície. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
Na telo, 04. november 2012
Galko podal 17 trestných oznámení na rezorte, ktorý po vašom nominantovi bol v úplnom chaose.
Richard Sulík
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Richard Sulík očividne mení tvrdenia o tom, koľko trestných oznamení podal bývalý minister obrany Ľubomír Galko počas svojho pôsobenia v úrade. Podľa informácií, ktoré zverejnila agentúra TASR v novembri 2011 (v období, v ktorom bol Galko odvolaný), Richard Sulík uviedol, že minister Galko inicioval 14 trestných oznámení. Tento počet uviedol aj sám Ľubomír Galko v relácii O 5 minút 12 (jeho výrok je dostupný v archíve Demagog.sk).
Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
Na telo, 21. máj 2012
Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
Myslíme si, že tak ako hovorili analytici tento post patrí druhej najsilnejšej strane, preto som sa možno teda aj s Bugárom pohádal, lebo ten post chcel silou mocou si zobrať.
Igor Matovič
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Takýto názor analytikov sa nám nájsť nepodarilo. Ak aj bol niekým vyslovený (radi ho prípadne doplníme), neobjavuje sa ako nejaká zhoda politológov či iných analytikov.
Po parlamentných voľbách v marci 2012, dostala opozícia tvorená stranami KDH, OĽaNO, Most-Híd, SDKÚ-DS a SaS možnosť obsadiť dve zo štyroch miest podpredsedov parlamentu. Jedným sa stal Ján Figeľ ako zástupca strany KDH, ktorá z opozičných strán získala vo voľbách najviac hlasov (podľa Štatistického úradu SR, KDH dostalo 8.82 % platných hlasov).
Na druhú stoličku si podľa SITA nárokovali Obyčajní ľudia (ktorí vo voľbách získali 8.55 % hlasov) aj Most-Híd (s 6.89 % hlasov). Béla Bugár z Mostu-Híd sa nakoniec o toto miesto neuchádzal a podpredsedníčkou parlamentu sa stala Erika Jurinová z OĽaNO.
Na telo, 29. apríl 2012
Po parlamentných voľbách v marci 2012, dostala opozícia tvorená stranami KDH, OĽaNO, Most-Híd, SDKÚ-DS a SaS možnosť obsadiť dve zo štyroch miest podpredsedov parlamentu. Jedným sa stal Ján Figeľ ako zástupca strany KDH, ktorá z opozičných strán získala vo voľbách najviac hlasov (podľa Štatistického úradu SR, KDH dostalo 8.82 % platných hlasov).
Na druhú stoličku si podľa SITA nárokovali Obyčajní ľudia (ktorí vo voľbách získali 8.55 % hlasov) aj Most-Híd (s 6.89 % hlasov). Béla Bugár z Mostu-Híd sa nakoniec o toto miesto neuchádzal a podpredsedníčkou parlamentu sa stala Erika Jurinová z OĽaNO.
Aj keď sme boli jediná strana, ktorá nebola v kauze Gorila, tak bolo treba vytiahnúť niečo iné.
Daniel Krajcer
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Podobný výrok sme už overovali v relácii V politike z 26. februára 2011. V spise Gorila sa spomínajú strany SDKÚ-DS, Smer, HZDS, KDH, SNS, SMK, SF.
Nie je však pravda, že SaS je jedinou stranou, ktorá sa nespomína v Gorile, pretože existujú ďalšie subjekty, ktoré sa v tomto spise nespomínajú. Ide napríklad o Matoviča s jeho stranou Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, stranu 99% a ďalšie nové subjekty.
Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý.
Na telo, 25. marec 2012
Nie je však pravda, že SaS je jedinou stranou, ktorá sa nespomína v Gorile, pretože existujú ďalšie subjekty, ktoré sa v tomto spise nespomínajú. Ide napríklad o Matoviča s jeho stranou Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, stranu 99% a ďalšie nové subjekty.
Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý.
A vôbec nie je tá zmluva obdoba Medzinárodného menového fondu. Tam ( v trvalom eurovale pozn.) je kapitál na zavolanie, tam je jednoducho, väčšinou sa dajú navyšovať, sa dá navyšovať, teda krytie strát. Toto všetko nie je pri Medzinárodnom menovom fonde.
Richard Sulík
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa zmluvy o založení Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, "trvalý euroval"), kapitál danej inštitúcie sa skladá zo zaplatených príspevkov jednotlivých členských krajín a z nezaplatených príspevkov, tzv. kapitál na zavolanie. Celkovo sa jedná o sumu 700 miliárd eur, z toho 80 miliárd eur predstavuje počiatočné zaplatené príspevky a zvyšnú sumu, až do výšky 620 miliárd eur, musia členské štáty zaplatiť, keď ESM potrebuje navýšiť kapitál (do úrovne už spomínaných 700 miliárd eur) na krytie prípadných strát (zdroj Článok 8 Zmluvy o založení ESM, .pdf). O zaplatení časti alebo celej sumy a navýšení kapitálu rozhoduje Rada Guvernérov ESM obyčajnou väčšinou hlasov; taktiež môže o daný kapitál požiadať výkonný riaditeľ ESM, v situácií, v ktorej ESM hrozí nesplnenie finančných záväzkov voči kreditorom (Článok 9). Čo sa týka navýšenia celkového kapitálu (teda už spomínaných 700 miliárd eur), o takomto navýšení rozhoduje Rada guvernérov jednohlasne (Články 10 (1) a 5 (6c)). Žiadna členská krajina teda nemôže byť donútená zvýšiť svoj dohodnutý príspevok (v rámci celkovej sumy 700 miliárd eur).
Čo sa týka hlavných zdrojov Medzinárodného menového fondu, tie taktiež pochádzajú z príspevkov členských štátov, podľa pridelených hlasovacích kvót. MMF vyžaduje zaplatenie celej sumy naraz; v prípade nevyplnenia danej požiadavky MMF pozastavuje hlasovacie práva pre daný členský štát. V prípade, že MMF nestačia tieto základné zdroje, môže MMF taktiež aktivovať bilaterálne dohody a dohody, uzatvorené v rámci Všeobecných dohôd o pôžičkách a Nových dohôd o pôžičkach (GAB a NAB), v rámci ktorých si MMF na financovanie pôžičiek požičiava priamo od niektorých štátov alebo inštitúcií. Po podpísaní týchto dohôd môže byť financovanie prostredníctvom nich aktivované, pokiaľ zaň zahlasujú členovia GAB/NAB, ktorí majú hlasovacie práva v MMF a zároveň predstavujú aspoň 85% celkovej sumy, ktorú môže MMF použiť v rámci týchto dohôd (zdroj). NAB a GAB teda fungujú obdobne, ako tzv. kapitál na zavolanie v prípade ESM. Čo sa týka základného kapitálu MMF (príspevky členských štátov), ten môže byť taktiež navýšený, pokiaľ tak rozhodne Rada guvernérov aspoň 85% väčšinou všetkých hlasov (zdroj Články dohody MMF, Článok 3 (2c)).
Obidve inštitúcie majú určitý celkový základný kapitál, určitú formu kapitálu "na zavolanie" a tiež inštrumenty na navýšenie svojho základného kapitálu. Richard Sulík teda nemá pravdu.
Na telo, 20. november 2011
Čo sa týka hlavných zdrojov Medzinárodného menového fondu, tie taktiež pochádzajú z príspevkov členských štátov, podľa pridelených hlasovacích kvót. MMF vyžaduje zaplatenie celej sumy naraz; v prípade nevyplnenia danej požiadavky MMF pozastavuje hlasovacie práva pre daný členský štát. V prípade, že MMF nestačia tieto základné zdroje, môže MMF taktiež aktivovať bilaterálne dohody a dohody, uzatvorené v rámci Všeobecných dohôd o pôžičkách a Nových dohôd o pôžičkach (GAB a NAB), v rámci ktorých si MMF na financovanie pôžičiek požičiava priamo od niektorých štátov alebo inštitúcií. Po podpísaní týchto dohôd môže byť financovanie prostredníctvom nich aktivované, pokiaľ zaň zahlasujú členovia GAB/NAB, ktorí majú hlasovacie práva v MMF a zároveň predstavujú aspoň 85% celkovej sumy, ktorú môže MMF použiť v rámci týchto dohôd (zdroj). NAB a GAB teda fungujú obdobne, ako tzv. kapitál na zavolanie v prípade ESM. Čo sa týka základného kapitálu MMF (príspevky členských štátov), ten môže byť taktiež navýšený, pokiaľ tak rozhodne Rada guvernérov aspoň 85% väčšinou všetkých hlasov (zdroj Články dohody MMF, Článok 3 (2c)).
Obidve inštitúcie majú určitý celkový základný kapitál, určitú formu kapitálu "na zavolanie" a tiež inštrumenty na navýšenie svojho základného kapitálu. Richard Sulík teda nemá pravdu.
Na Slovensku sa na Ústavný súd neviete obrátiť pred tým, ako nie je rozhodnuté. To ma teraz trochu prekvapuje vaša otázka.
V politike, 16. október 2011
Richard Sulík
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)Podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky :
Ústavný súd rozhoduje o súlade
a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,
....
Opravené dňa 20.10.
Čl. 125a
(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade dojednaných medzinárodných
zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej
republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom.
(2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústavnému
súdu prezident Slovenskej republiky alebo vláda pred tým, ako
predloží dojednanú medzinárodnú zmluvu na rokovanie Národnej
rady Slovenskej republiky.
Z tohto vyplýva, že medzinárodnú dohodu je možné podať na posúdenie Ústavnému súdu aj pred schválením v NR SR. Takáto kompetencia je obmedzená len na vládu a prezidenta SR. Keďže kontext relácie sa vzťahuje na euroval, čo je medzinárodná zmluva, R. Sulík nehovorí pravdu.
Teraz k tej vašej otázke. Vláda na svojom poslednom zasadnutí rozhodla o tom, že poverí ministra vnútra pána Lipšica a ministra životného prostredia urýchlene vypracovať iniciatívny materiál, ktorý by definoval vláde možnosti vyplácať peniaze skorej pri takýchto pohromách.
Ľubomír Galko
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Ostatné rokovanie Vlády SR sa konalo 8.júna 2011. Vo zverejnených materiáloch sme nenašli žiadne poverenie ministrov pre vypracovanie takéhoto dokumentu.
V politike, 11. jún 2011
Maďarské firmy dneska všetky zvažujú, a mnohé to aj už urobili, že si zakladajú pobočky alebo sa celé sťahujú na Slovensko.
Martin Poliačik
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
O presune maďarských firiem na Slovensko
sa hovorilo ešte pred vypuknutím krízy v rokoch 2007, 2008. Maďarské
firmy údajne prichádzali kvôli lepším daňovým podmienkam a lepším
prospektom slovenskej ekonomiky.
V súčasnosti platí v Maďarskú daňová úprava, ktorá určuje firmám s obratom menším ako 500 mil. forintov (cca 1,87 mil. eur) sadzbu dane na úrovni 10%, ktorá je výrazne nižšia ako v prípade slovenskej sadzby na úrovni 19%.
Navyše, v poslednom období, na rozdiel od rokov 2007-08, nebola žiadna zmienka o tom, že by maďarské firmy skutočne hromadne prichádzali na Slovensku.
O 5 minút 12, 15. máj 2011
V súčasnosti platí v Maďarskú daňová úprava, ktorá určuje firmám s obratom menším ako 500 mil. forintov (cca 1,87 mil. eur) sadzbu dane na úrovni 10%, ktorá je výrazne nižšia ako v prípade slovenskej sadzby na úrovni 19%.
Navyše, v poslednom období, na rozdiel od rokov 2007-08, nebola žiadna zmienka o tom, že by maďarské firmy skutočne hromadne prichádzali na Slovensku.
Bol to ich riaditeľ (Nižňanský, pozn.), ktorého oni podporovali, pretože ho nevyzvali na to, aby odišiel.
Daniel Krajcer
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
O tom, že bývalý riaditeľ STV Nižňanský bol nominantom strany SMER-SD sa píše napríklad sme.sk alebo tyzden.sk. Nižňanský čelil návrhu na odvolanie v januári roku 2009, ktorý predložil člen Rady STV blízky strane SMER-SD Kákoš. Nárvh na odvolanie súvisel s návrhmi rozpočtu STV na rok 2009.
Na telo, 30. január 2011
Jasné. Len ja som to v 2006 roku, čiže štyri roky pred vstupom do politiky vlastne prepísal na manželku, ale ako chcel som byť vnútorne slobodný v tom, že aby som vedel, že dokedy budem dobrým manželom a dokedy budem dobrým otcom svojich detí, tak dovtedy budem mať možno aj ten materiálny komfort.
Igor Matovič
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa údajov v obchodnom registri
Igor Matovič prepísal svoj podiel vo firme regionPRESS, s.r.o. na svoju
manželku Pavlínu Matovičovú dňa 26. apríla v roku 2007, čiže tri roky pred
voľbami.
Na telo, 24. október 2010
No v tom, že akceptoval alebo nezakročil (Pavol Paška z pozície predsedu parlamentu, pozn.) proti tým absenciám.
Richard Sulík
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Aj P. Paška zakročil proti absenciám, prinajmenšom v prípade poslanca za SDKÚ Ľ. Micheľa.
Na telo, 12. september 2010
