Demagog.sk
 

Spoločne alebo oddelene? Kto chce zjednotiť trh práce v Európe?

Rumuni na Slovensku, slovenskí kamionisti vo Francúzsku. Jednotný trh nám poskytuje možnosti, z ktorých vyplývajú rôzne paradoxy. Fico chce sociálny dumping zakázať, pravica kritizuje zbytočnú podriadenosť voči EÚ.

O spoločných sociálnych právach pre celú Európsku úniu sa začalo hovoriť už pred dvomi rokmi. Či už ide o minimálnu mzdu, prístup k sociálnemu dumpingu, či sociálnu ochranu zamestnancov, dá sa povedať, že Slovensko má v súčasnosti v rámci krajín V4 najeurópskejší prístup.

Dokument, ktorý sociálne práva rámcuje do európskej roviny a navrhuje spoločné štandardy v oblasti sociálnej politiky, predstavila Európska komisia ešte vlani, no konečnú podobu dostal ako Európsky pilier sociálnych práv v apríli tohto roka. V princípe by mal garantovať sociálnu ochranu zamestnancov, rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, ako aj spravodlivé pracovné podmienky. Rámec pre tieto oblasti tvorí 20 zásad a práv občanov EÚ. Aj keď sú určené prioritne pre krajiny eurozóny, môžu sa k nim pripojiť aj ostatné štáty.

Čo sa týka krajín V4, v súčasnosti okrem Slovenska nevidno voči navrhovaným sociálnym opatreniam pozitívnu odozvu nikde, čo vyplýva z hlasovaní a diskusií poslancov v europarlamente, z vyjadrení domácich politikov, ako aj zo zasadnutí národných parlamentných výborov. Práve naopak, ostatné krajiny V4 vystupujú najmä proti navrhovaným sociálnym opatreniam.

Súhlasíme aj nesúhlasíme

Diskusia o jeho jednotlivých častiach sa začala ešte v roku 2015. V Európskom parlamente prebehla konkrétne najmä počas dvoch hlasovaní: v septembri 2016 ohľadom sociálneho dumpingu a v januári 2017 o prvom návrhu piliera sociálnych práv. Práve hlasovanie k sociálnemu dumpingu zahŕňa aj kontroverznú diskusiu o vysielaní pracovníkov, kvôli ktorej 11 členských štátov vrátane Slovenska spustilo proces tzv. žltej karty. To znamená, že sa na Komisiu obrátili s požiadavkou o revíziu smernice o vyslaných pracovníkoch. Hlavným argumentom týchto krajín bolo porušenie princípu subsidiarity a napríklad aj to, že daná smernica podľa nich narúša konkurencieschopnosť slovenských pracovníkov. Komisia na druhej strane hovorí o princípe “rovnaká práca za rovnakú odmenu”, teda aj odmena pre zamestnancov vyslaných do inej členskej krajiny EÚ. Zjednodušene — pokiaľ slovenská stavebná firma dostane zákazku vo Francúzsku, bude musieť svojim zamestnancom počas ich práce na danom mieste vyplatiť minimálne to, čo by za rovnakú prácu dostali ich francúzski kolegovia.

Septembrové hlasovanie v europarlamente nakoniec prešlo aj bez zmeny smernice a aj s podporou väčšiny slovenských europoslancov (7 za, 4 proti, 2 sa zdržali). Slovensko tak ako jediná krajina z V4 hlasovala z väčšej časti ZA, čiže za silnejšiu sociálnu ochranu a opatrenia proti sociálnemu dumpingu. Paradoxne, práve slovenskí europoslanci pochádzajúci z vládnych strán boli, čo sa týka sociálnych práv, kritickejší ako ich domáci koaliční kolegovia na Slovensku, čo je presne opačný jav ako v ostatných krajinách V4. Za uznesenie hlasovali všetci europoslanci, ktorí pochádzajú z vládnych strán, teda Monika Flašíková-Beňová (S&D, Smer-SD), Vladimír Maňka (S&D, Smer-SD), Boris Zala (S&D, Smer-SD), Monika Smolková (S&D, Smer-SD), Eduard Kukan a József Nagy (EPP, Most-Híd).

Pravičiari: socialistický nezmysel, ľavica: nutnosť znižovať rozdiely

Odporcami uznesenia proti sociálnemu dumpingu boli skôr pravicovo naklonení politici, Richard Sulík (ECR, SaS), Miroslav Mikolášik (EPP, KDH), Ivan Štefanec (EPP, SDKÚ-DS) a Jana Žitňanská (ECR, Nova). Sulík so Žitňanskou hlasovali v súlade s postojom ECR, teda Európskych konzervatívcov a reformistov, Mikolášik a Štefanec naopak napriek opačnému postoju ľudovcov.

Politici z tradične pravicových domácich strán sa v pléne vyjadrovali najmä o neprimeraných kompetenciách, zbytočných obmedzeniach podnikateľov (Sulík ich napríklad označil za socialistický nezmysel) a porušeniach princípu subsidiarity (Žitňanská, Štefanec).

Dá sa teda konštatovať, že voľbu slovenských europoslancov ovplyvnil ich dlhodobý postoj v sociálnych témach a najmä názor ich domácich strán. Hlasovanie v súlade so svojím klubom v tomto prípade pravdepodobne nehralo významnú rolu.

V porovnaní s ostatnými krajinami V4, z českých europoslancov hlasovalo za uznesenie len 8, proti bolo 13, argumentujúc najmä prílišným protekcionizmom a zasahovaním do prirodzenej konkurencie na trhu. Z maďarských europoslancov súhlasilo s uznesením len 7, proti boli 9 (2 nehlasovali a 3 neboli prítomnní). Čo sa týka Poľska, hlasovanie o sociálnom dumpingu bolo veľmi vyrovnané (dá sa povedať, že úspešnejšie ako hlasovanie o sociálnom pilieri) — 23 poslancov bolo za, 24 proti (2 sa zdržali, 2 neboli prítomní).

Nízka nezamestnanosť je najvyššia z V4, Fico chce dumping zakázať

Práve diskusia o sociálnom dumpingu sa na Slovensku, narozdiel od ostatných krajín V4, dostáva opäť do popredia, odkedy premiér Robert Fico na začiatku mája oznámil plán zakázať sociálny dumping. Odvolával sa pritom najmä na stále vyšší počet zamestnancov zo zahraničia, prevažne zo Srbska a Rumunska. Ficove argumenty sú tak v tomto prípade opačné ako argumenty jeho kolegov z V4, ktorí hovoria o strate konkurencieschopnosti zamestnancov. V tomto kontexte treba vnímať aj dôležité ukazovatele: Fico sa síce v poslednom období rád chváli druhou najnižšou nezamestnanosťou v histórii republiky, no je fakt, že práve Slovensko ju má spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky najvyššiu. Za prvý kvartál bola u nás napríklad miera nezamestnanosti na úrovni 8,2 %, susedná Česká republika nás však s 3, 4 % výrazne predstihla.

V otázke sociálneho dumpingu sa vyjadrenia slovenského premiéra skôr podobajú jeho západným, ľavicovo orientovaným kolegom: “my nemôžeme súhlasiť s tým, aby sem zamestnávatelia navozili lacnú pracovnú silu, dali im nízke mzdy a dali im podmienky v práci, ktoré dnes Zákonník práce zakazuje, pretože to by vytláčalo našich ľudí z roboty. Nech sa páči, páni zamestnávatelia, keď sem chcete niekoho doviezť, musí tento človek pracovať za tých istých podmienok, ako pracujú naši ľudia,“ povedal počas osláv na 1. mája, kedy zároveň predstavil balíček sociálnych opatrení. Mnohé z nich už teraz čiastočne zahŕňajú navrhované opatrenia v Európskom pilieri sociálnych práv.

Európsky parlament o pilieri hlasoval prvýkrát v januári tohto roka. Slovenskí europoslanci neboli optimistickejší ako pri sociálnom dumpingu — za návrh hlasovalo 6, proti boli 4, 1 sa zdržal a jeden nehlasoval. Opätovne sa potvrdilo, že poslanci, ktorí pochádzajú z koaličných strán na Slovensku, hlasovali ZA návrh, čím potvrdili pozitívny postoj Slovenska voči pilieru. Jediná, ktorá mala k tejto téme v pléne príspevok, bola Flašíková Beňová. V ňom zdôrazňovala najmä potrebu znižovať rozdiely medzi jednotlivými štátmi. Podľa všetkých, ktorí hlasovali ZA, je pilier začiatkom približovania sociálnych systémov, podmienok a platov zamestnancov z členských krajín. Naopak, Jana Žitňanská vidí návrh ako nerealistický aj kvôli platom. Spolu so Štefancom predpokladajú ešte väčší pokles dôveryhodnosti a nárast nerovnosti, čím konzistentne nadväzujú na svoje názory ešte z hlasovania o sociálnom dumpingu.

Na pôde slovenského parlamentu sa o novom návrhu Európskeho piliera sociálnych práv rokovalo prvýkrát vo výbore pre európske záležitosti 11. mája tohto roka. Narozdiel od europoslancov patriacich pod koaličné strany boli domáci poslanci voči pilieru nadmieru kritickí. Označovali ho za príliš všeobecný, nezáväzný a málo ambiciózny “typický technokratický a zbytočný papier z Bruselu”. Na druhej strane sa ale zhodli, že práve to je cena za kompromis, ktorý odsúhlasia aj ostatné štáty.

Tento postoj nezdieľajú ostatné krajiny V4, ktoré naopak, proti pilieru tvrdo vystupujú. Maďarská vláda napríklad vyzvala kolegov z V4 a Rumunska, aby sa proti pilieru spojili a zabránili tak znižovaniu konkurencieschopnosti celého regiónu. Slovensko sa tak ako jediný člen eurozóny z V4 v postojoch k sociálnym otázkam začína voči svojim maďarským, poľským a českým kolegom výrazne líšiť.

Barbora Belovická 
analytička Demagog.SK

Analýza je výstupom projektu, ktorý podporil International Visegrad Fund a na ktorého tvorbe sa podieľa za Českú republiku KohoVolit.eu, za Maďarsko Atlatszo.hu Közhasznú Nonprofit Kft a poľské Stowarzyszenie 61 (Projekt MamPrawoWiedzec.pl).
This text was created within the joint project of four organizations: Czech Kohovolit.eu, Slovakian Demagog.sk, Hungarian Atlatszo.hu and Polish MamPrawoWiedziec.pl. The project “Closer to V4 Policy” is funded by the Visegrad Fund



Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."