Demagog.sk
 

Pyrrhovo víťazstvo

21. júna 2012

Politici v snahe upozorniť na problém, na ktorom je postavená ich voličská podpora, zjednodušujú realitu a znásobujú existujúce (alebo niekedy aj fiktívne) problémy. Upevňujú si tak svoju voličskú základňu, no môžu sa tým pripraviť o koaličný potenciál a znemožniť efektívne vládnutie. 

Kultúrna sociológia pracuje s konceptom kolektívnej pamäti, ktorý sa dá najlepšie vysvetliť porovnaním s históriou. Historici sa snažia opísať minulosť čo najkomplexnejšie. Oproti tomu je kolektívna pamäť interpretáciou minulosti cez optiku záujmov skupiny. Kolektívna pamäť a identita skupiny sú neustále sa meniaci príbeh. Pre strany je tak v prípade potreby vytvorenia koalície pomerne jednoduché prispôsobiť tento príbeh tak, aby bol v zhode s príbehom inej strany. Problém môže nastať, keď politici vytvárajú príbehy nie prepájaním a zvýrazňovaním prvkov reality, ale formulujú nové prvky, ktoré nemajú oporu v empiricky poznateľnej realite. 

Príklad takých príbehov môžeme nájsť v nedeľných televíznych diskusiách. Jozef Kollár v súvislosti s kritikou európskych finančných stabilizačných mechanizmov argumentoval, že v roku 1999 Slovensku nikto s jeho bankami nepomohol. Argument zapadá do príbehu SaS, podľa ktorého je morálnym hazardom pomáhať iným krajinám, keď sú za svoje problémy samy zodpovedné. Pri bankovej reštrukturalizácii nám však pomohla Svetová banka 200-miliónovým úverom v eurách. Fakt, že Svetová banka a euroval majú odlišné rozhodovacie mechanizmy, v tomto prípade nezohráva žiadnu rolu. 

Poslanec za Smer Ľuboš Blaha tvrdil, že „konečne na Slovensku padá rovná daň, ktorú mali iba Albánsko, Bosna a Hercegovina a takéto rozvojové štáty“. Argument o používaní rovnej dane v rozvojových krajinách dokladá príbeh o asociálnej pravici nezaradenej v európskom „mainstreame“, ktorý politici Smeru radi používajú. Okrem Albánska a Bosny a Hercegoviny však rovnú daň používajú i v Lotyšsku, Estónsku, Bulharsku alebo Rumunsku. 

Empiricky testovateľné fakty sú prvkom, ktorý dokáže prispieť k integrite diskurzu a politického systému. Nemusíme sa zhodnúť na vzťahoch, ktoré tieto prvky spájajú, no dávajú nám spoločný jazyk prostredníctvom ktorého vieme spolu zmysluplne komunikovať. Takýto spoločný jazyk zabraňuje prehlbovaniu odstredivých účinkov politickej súťaže, pretože núti vychádzať politikov zo spoločnej empirickej bázy. 

Politický diskurz a reálna politika sú dve odlišné veci. Ak by však strany vytvárali príbehy na základe faktov, rozdiely medzi stranami a ich riešeniami by sa pravdepodobne nezdali také priepastné. Možno by tak Smer bol v roku 2010 schopný zostaviť koaličnú vládu a možno by sa vláda Ivety Radičovej nemusela rozpadnúť.

Ondrej Lunter
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."