Na sociálnych sieťach sa šíria príspevky, podľa ktorých chce Ivan Korčok v prípade zvolenia za prezidenta SR odobrať vláde právomoci v zahraničnej politike. Korčok však nič také nepovedal. Rovnako príspevky nepravdivo naznačujú, že by Korčok ako prezident mohol zrušiť slovenské právo veta v EÚ. Takáto zmena v rozhodovaní by musela prejsť zástupcami Európskej komisie a Európskeho parlamentu a byť schválená vládami a parlamentmi všetkých členských krajín. Nie je pravdou ani, že Korčok volá po plošnom zrušení práva veta v EÚ, hovorí len o potrebe diskusie v oblasti zahraničnej politiky EÚ.

Na sociálnych sieťach sa do 17. marca 2024 intenzívne šíril príspevok portálu Badateľ, podľa ktorého kandidát na prezidenta SR Ivan Korčok priznal, že by vláde odobral kompetencie v zahraničnej politike. Príspevok ďalej uvádzal, že Korčok by potom mohol zrušiť právo veta Slovenska v EÚ. V komentároch sa odkazovalo na dlhší príspevok poradcu premiéra Eduarda Chmelára. Portál Bádateľ svoj príspevok medzičasom zmazal, no zdieľané informácie sa naďalej objavujú (napr. tu, tu a tu). Niektoré z nich vytvárajú dojem, že Korčok chce diskusiu o zrušení práva veta pri všetkých rozhodovaniach EÚ, nielen v konkrétnej oblasti zahraničnej politiky.

Ústava dáva prezidentovi právomoci dojednávať a ratifikovať medzinárodné zmluvy

V článku 102, písmena 1 Ústavy Slovenskej republiky sa uvádza, že prezident: „zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov”. 

V roku 2001 právomoc pripraviť a prerokúvať návrhy medzinárodných zmlúv preniesol vtedajší prezident Rudolf Schuster na vládu, ktorá nimi disponuje až dodnes.

Čo hovorí Korčok

Začiatkom februára Ivan Korčok v rozhovore pre denník Postoj uviedol, že v rámci zahraničnej politiky EÚ sa treba pozrieť na niektoré oblasti a položiť si otázku, či by mohli byť prijímané kvalifikovanou väčšinou. Uviedol tiež, že so zrušením jednomyseľnosti musia súhlasiť všetky členské štáty.

V prvej polovici februára 2024 TASR informovala, že Ivan Korčok je za silnejšiu EÚ v zahraničnej politike, keďže silnejšia EÚ vo svete je podľa neho aj v záujme Slovenska. Jeho protikandidát a predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas-SD) vtedy jeho vyjadrenie posunul a uviedol, že sa nikdy netreba vzdávať práva veta v rámci EÚ, a že akékoľvek cudzie záujmy sú pre Korčoka dôležitejšie ako národné záujmy Slovenska.

Vo veci právomocí prezidenta pre TV JOJ 11. marca 2024 Korčok povedal, že by nebol za zásadnú zmenu systému vládnutia z parlamentnej na prezidentskú republiky. Rovnako uviedol, že kompetencie tak ako sú momentálne stanovené pre prezidenta sú v poriadku a určite by ich využíval naplno. Vo veci zahraničnej politiky by Korčok chcel reprezentovať Slovensko, pričom chce najmä otvárať dvere, priniesť do krajiny prácu a odprezentovať slovenskú kultúru a umenie. Kandidát na prezidenta  taktiež zvýraznil, že bude podporovať orientáciu krajiny na Západ.

Ivan Korčok sa téme právomocí hlavy štátu venoval aj 14. marca 2024 v diskusii Denníka N, pričom uviedol: „Nevychádzam z toho, že to zmením, ale tak, ako to mohlo za prezidenta Schustera odísť na vládu, tak to môže z vlády odísť naspäť na prezidenta. Takto to je.” Upozornil však, že ide iba o malý výsek zahraničnej politiky a procesnú záležitosť, pričom článok 102 písmeno 1 Ústavy podľa neho nemá „absolútne so zastupovaním na samitoch vôbec nič”. Ivan Korčok v diskusií taktiež povedal, že nechce zrušiť právo veta v Rade EÚ, no podporuje mechanizmy, aby sa z EÚ stal v zahraničnej politike silnejší hráč. 

Rozhodovanie v Európskej rade a Rade Európskej únie

Najväčšiu pozornosť médií zvyčajne pútajú tzv. samity Európskej rady, keďže tam sa stretávajú hlavy štátov - premiéri alebo prezidenti. Ide o stretnutia najvyšších predstaviteľov členských krajín EÚ. Na Európskej rade sa stáva, že jedna členská krajina zablokuje rozhodnutie vo vybraných oblastiach. Viktor Orbán tak napríklad opakovane robil pri finančnej pomoci 50 miliárd eur Ukrajine, až napokon vo februári 2024 zahlasoval za. Európska rada však de facto najčastejšie slúži na prijímanie deklarácií týkajúcich sa všeobecného politického smerovania a konkrétnejšie rozhodnutia padajú na Rade Európskej únie.

Rada Európskej únie sa skladá z ministrov členských krajín. Tento orgán prejednáva a prijíma zákony EÚ, koordinuje politiky členských krajín, rozvíja spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ, uzatvára medzinárodné zmluvy a prijíma rozpočet EÚ. Ak Rada EÚ hlasuje o veciach, ktoré členské štáty považujú za citlivé, musí sa uznášať jednomyseľne. Ide napríklad o spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (s výnimkou niektorých jasne vymedzených prípadov), členstvo v EÚ či financie EÚ. V iných prípadoch môže hlasovať aj kvalifikovanou väčšinou, keď musí návrh schváliť 55 % krajín a zároveň krajiny, ktoré zastupujú aspoň 65 % obyvateľov EÚ, alebo jednoduchou väčšinou.

 Na to, aby sa zrušilo právo veta (tzn. nutnosť jednomyseľnosti pri rozhodovaní), musí dôjsť k revízií európskych zmlúv. Ide o veľmi komplikovaný proces opísaný v čl. 48 Zmluve o Európskej únii. Návrh revízie zmlúv – či už predložený Európskym parlamentom, Európskou komisiou alebo národnými vládami – musí byť na schválenie predložený Európskej rade, ako aj národným parlamentom. Európska rada potom môže projekt odmietnuť alebo pokračovať v iniciatíve. V druhom prípade musí Európska rada zvolať konvent zástupcov Európskeho parlamentu, Európskej komisie, národných parlamentov a vlád, aby projekt preskúmali a urobili zmeny. Text sa potom predloží Konferencii zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa musia dohodnúť na zmenách zmluvy, ktoré sa majú vykonať. Nakoniec návrh revízie musia ratifikovať všetky členské štáty podľa pravidla jednomyseľnosti. Na jej zamietnutie stačí, aby sa jedna krajina postavila proti revízii. Nie je preto možné, aby prezident alebo iný ústavný činiteľ sám rozhodol o zrušení práva veta, či sám rozhodoval za Slovenskú republiku na pôde EÚ v tejto otázke. 

Navyše, s ohľadom na spoločenskú a politickú atmosféru v iných členských štátoch, je rozšírenie rozhodovania kvalifikovanou väčšinou málo pravdepodobné. Naposledy sa to ukázalo v máji 2022 po tom, ako francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhol rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou. V reakcii sa 13 členských krajín spojilo v spoločnom vyhlásení, že si takúto zmenu neprajú. Tlaky na zmeny v hlasovaní smerom ku kvalifikovanej väčšine sa však naďalej objavujú. V auguste 2022 nemecký kancelár Olaf Scholz presadzoval väčšinové hlasovanie o zahraničnopolitických a daňových otázkach v EÚ, aby zabránil paralyzovaniu bloku vetovaním jednotlivých štátov, keďže EÚ sa chystá prijať nových členov.

Záver

Na sociálnych sieťach sa objavujú príspevky, podľa ktorých Ivan Korčok priznal, že by ako prezident SR vláde odobral kompetencie v zahraničnej politike. Korčok však nič také neuviedol. Povedal, že prezident takú možnosť teoretický má, ale neočakáva, že by ju využil. Zároveň nie je pravdivé ani tvrdenie príspevkov, že by Korčok ako prezident mohol zrušiť právo veta Slovenska v EÚ. Na takéto rozhodnutie je potrebný súhlas NR SR ako aj predstaviteľov vlády. Navyše by s takýmto krokom museli súhlasiť aj všetky ostatné členské krajiny. V spolupráci so sociálnou sieťou Facebook označujeme príspevok za nepravdivý.

Zdroj fotografie: Denník N, Vladimír Šimíček