Demagog.sk
 

Nekonečný príbeh

14. mája 2013

Téma voľby a (ne)vymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora dlhodobo frustruje verejnosť. Aj uplynulú nedeľu si televízni diváci mohli vypočuť od predsedu Národnej rady Pavla Pašku a predsedu SaS Richarda Sulíka, prečo a čou vinou Slovensko už vyše dvoch rokov nemá hlavu prokuratúry.

Paškove právne analýzy

Pavol Paška hneď v úvode relácie na otázku na pochybnosti vyvolávajúci postup predsedníčky Ústavného súdu odpovedal, že on nie je právnik, a preto sa nebude zaoberať otázkami právneho výkladu. V prípade voľby generálneho prokurátora však rozdáva právne analýzy na počkanie.

Pavol Paška opakovane nepresne tvrdí, že voľba 17. júna 2011, v ktorej bol zvolený Čentéš za generálneho prokurátora, sa mala narýchlo zvolať len jeden deň pred vydaním predbežného opatrenia o zastavení účinnosti Rokovacieho poriadku NR SR. Pravda však je, že predbežné opatrenie vyšlo už dva dni pred samotnou voľbou 15. júna 2011. Predbežné opatrenie nadobudlo účinnosť publikovaním v Zbierke zákonov až 29. júna 2011, čiže takmer dva týždne po voľbe.

Paška v marci 2013 nesprávne tvrdil, že predbežné opatrenie malo zakázať, či dokonca vyhlásiť pokračovanie voľby generálneho prokurátora za nezákonné. V skutočnosti predbežné opatrenie pozastavilo účinnosť spornej časti novely zákona o rokovacom poriadku, ktorá vypustila povinnosť tajnej voľby a umožnila voľbu verejnú. Inými slovami, Ústavný súd rozhodnutím nezakázal voľbu ako takú. To potvrdzuje rozhodnutie Ústavného súdu z októbra 2011, ktoré konštatuje, že tým, že Čentéš bol zvolený v tajnej voľbe, bolo predbežné opatrenie rešpektované.

Opakovať, opakovať, opakovať

Smer živí hneď niekoľko opakujúcich sa fakticky nepresných výrokov, na ktorých si buduje mediálny obraz pri téme generálneho prokurátora. Politici vládnej strany pri spochybňovaní Čentéša opakovane nesprávne argumentujú, že generálny prokurátor bol vždy zvolený naprieč politickým spektrom.

Nie je to pravda. Minimálne v prípade Milana Hanzela v roku 1999 nedošlo k širokej politickej dohode. Naposledy, celkovo už štvrtýkrát, zopakoval tento výrok Pavol Paška v marci 2013. Na demonštrovanie širokej dohody pri kandidátovi Trnkovi v roku 2003 politici Smeru opakovane nadhodnotili počet hlasov až o 30. Takáto „nehoda“ sa stala až trikrát.

Pavol Paška sa na dobre mierenú otázku neváha vyhovoriť chýbajúcim právnym vzdelaním. Ak však ide o budovanie obrazu strany Smer, právne analýzy nie sú problém. Ak sa k takejto politickej schizofrénii pridruží chronický problém — opakované nepravdy, občan sa právom obáva o zdravie slovenskej politickej scény.

Matúš Sloboda

Článok vyšiel v denníku SME 14. 5. 2013
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."