Ján Figeľ

Vládu Roberta Fica opustilo dvanásť ministrov. Prehľad odstúpivších do mája 2009 zverejňuje portál tvnoviny.sk:

Miroslav Jureňa (HZDS) odstúpil pre podozrivé prevody pôdy v Slovenskom pozemkovom fonde, František Kašický (SMER-SD) kvôli miliardovým tendrom na upratovanie, Ivan Valentovič (SMER) podal demisiu z osobných dôvodov, Jaroslav Izák (SNS) odstúpil za sporné dotácie na ochranu životného prostredia, Zdenka Kramplová (HZDS) za miliónové dary pre HZDS, Ján Kubiš (Smer-SD) sa stal tajomníkom Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve, Marián Janušek (SNS) za miliardový tender na ministerstve životného prostredia a Ján Chrbet za spornú zmluvu na predaj prebytočných emisných kvót oxidu uhličitého.

Štefan Harabin (HZDS) sa stal v auguste 2009 predsedom najvyššieho súdu, Viliam Turský bol odvolaný za kontroverzné obchody a tendre, ktoré sprevádzali rezort životného prostredia. Stanislava Becíka stiahlo materské HZDS bez udania bližších dôvodov v septembri 2009. Posledným odvolaným ministrom je Igor Štefanov (SNS), pre nástenkový tender na ministerstve výstavby. Z dvanástich ministrov osem odstúpilo za kauzu súvisiacu s plytvaním verejných peňazí.

Odstúpilo dvanásť ministrov a ôsmi pre korupciu alebo klientelizmus. Sú to skoro všetci? Je to na hrane, ale uznávame to.

Ján Figeľ mal 10. marca 2010 tlačovú besedu kde požadoval odvolanie ministra Štefanova. Minister Štefanov bol prezidentom odvolaný 11. marca 2010 na žiadosť premiéra Fica. Avšak tvrdiť, že Fico odvolal Štefanova po a aj pre Figeľovu tlačovku je minimálne sporné. Napríklad aj preto, že už 9. marca 2010, pred Figeľovou tlačovkou, Fico požiadal Štefanova, aby odstúpil.

Prezident na návrh premiéra Dzurindu odvolal Pavla Ruska z postu ministra hospodárstva 24.augusta 2005. Podľa agentúrnej správy TASR zverejnenej na sme.sk „predseda vlády vyzval lídra koaličnej ANO na odchod z vlády kvôli kauze zmenky, keď Rusko už ako minister hospodárstva podpísal zmenky za vyše 100 miliónov Sk (3,296.957 eur)podnikateľovi v energetike Ľubomírovi Blaškovi. O Ruskovo odvolanie požiadalo Dzurindu KDH a odmietlo ďalej podporovať vládnu koalíciu, ak premiér návrhu nevyhovie. Ruskovým nástupcom sa stal Jirko Malchárek.“ Avšak KDH aj napriek odvolaniu Pavla Ruska naďalej v súvislosti s ním hrozila odchodom z koalície.

V programovom vyhlásení je mimo iného zmienené:

"Vláda si uvedomuje dôležitosť posilňovať morálne hodnoty v našej spoločnosti. V tejto súvislosti počíta s efektívnou podporou cirkví. Svoje kontakty s cirkvami bude vláda realizovať na základe vzájomnej úcty a vyváženosti k jednotlivým cirkvám. Vláda dopracuje sústavu dohôd so Svätou stolicou a vyváženým spôsobom upraví aj vzťah štátu k iným cirkvám."

Aj vzhľadom na to, že sa zmienka nachádza v kapitole Zdravotná starostlivosť a zdravotné poistenie, je možné interpretovať tento záväzok ako záväzok prijať zmluvu o výhrade vo svedomí. Absencia explicitnej zmienky takejto zmluvy však vyvoláva otázku, či bola vyššie zmienená klauzula chápaná aj ostatnými koaličnými partnermi ako záväzok ku zmluve o výhrade vo svedomí. Výrok však hodnotíme ako pravdivý.

Princíp komisára pre každú krajinu prestane platiť v roku 2014. Podľa pôvodného návrhu, mal tento princíp prestať platiť hneď po ratifikácii Lisabonskej zmluvy. Íri si vynútili odklad.

Tiež sa nepodarilo dohľadať zdroj, ktorý by potvrdzoval tento Figeľov postoj. Ak politik uvádza, že má po nejakú dobu istý konzistentný názor, predpokladá sa, že ho aj verejne prezentoval a je tak dohľadateľný. Súkromný názor nemôže byť interpretovaný ako verejný. Ak je, tak politik zavádza.