Demagog.sk
 

Bez transparentnosti niet dôvery

28. októbra 2016

23. októbra sa v relácií „O 5 minút 12“ stretli Lucia Žitňanská, Robert Kaliňák, Veronika Remišová a Miroslav Beblavý, aby diskutovali o pripravovaných zmenách v boji proti korupcii a extrémizmu. Diskusia si držala istú úroveň najmä vďaka Lucii Žitňanskej, ktorá viackrát dokázala vrátiť reč k nastolenej téme.

Hoci sa moderátorovi zo začiatku zdalo, že má Žitňanská málo priestoru, nakoniec bolo vidno, že sa diskutuje „o jej zákonoch“, keďže podľa portálu medan.sk, rečnila spomedzi ostatných prítomných najviac – tj. niečo málo cez 22 minút. Moderátor mal situáciu väčšmi ustriehnuť, pretože Remišovej priestor predstavoval len 6 minút, čo je zjavne nepomer.

Demagog.SK vybral na overovanie takmer všetky faktické výroky, pričom výsledky boli veľmi pozitívne. Zo 14 overených výrokov boli – až na jeden – všetky pravdivé. Robertovi Kaliňákovi sme pripísali jeden neoveriteľný výrok. Treba tiež dodať, že pred nami stihol uverejniť Dennik N jednu nepravdu, ktorá vyšla z úst Kaliňáka, na margo už notoricky známej kauzy Bašternák. Kaliňák sa vyjadril, že pri kauze Bašternák o žiadnu korupciu nejde, čo sa nezakladá na pravde, keďže polícia prešetruje až 2 korupčné podozrenia.

Diskusia však naplnila očakávania, čo sa týka rolí koaličných a opozičných poslancov. Koalícia vyzdvihovala prednosti právnej úpravy, obhajovala svoju prácu v boji proti korupcii a zástupcovia opozície poukazovali na nedostatky nielen právnej úpravy, ale aj vládnutia (SMER-u) ako takého. Na kritiku a narážky bol Robert Kaliňák veľmi citlivý, čo sa na začiatku pretavilo do v celku arogantného správania voči moderátorovi Martinovi Strižincovi. Na úvod relácie by boli, podľa môjho názoru, osobné narážky medzi politikmi ešte tolerovateľné (na nevyšetrené kauzy sa, zaiste, nemá rýchlo zabudnúť), ale neskôr to pôsobilo veľmi rušivo.

Našťastie sa diskusia skoro posunula aj k podstate navrhovaných zmien a o protischránkovom zákone sme sa mohli čo-to dozvedieť nielen od predkladateľky návrhu, ale aj od opozičných poslancov. Pre Remišovú a Beblavého bolo pre podporu zákona dôležité, aby prešli ich predložené pozmeňovacie návrhy. Neskôr, 25. októbra, v 3. čítaní bol prijatý zákon o registri partnerov verejného sektora, tzv. protischránkový zákon, a to vďaka hlasom 121 poslancov vrátane Remišovej a Beblavého.

Žitňanská sa vyjadrila, že ide o prelomový zákon, v čom sme jej dali za pravdu, keďže sme sa nedopátrali k právnej úprave inej krajiny, ktorá by vyžadovala zverejňovanie vlastníckych štruktúr spoločností. Podstatou zákona totiž je, aby spoločnosť, ktorá sa chce zúčastniť verejného obstarávania alebo nejakým iným spôsobom nakladať s verejnými prostriedkami (napr. čerpanie eurofondov), musí byť zapísaná v registri, ktorý bude viesť Okresný súd v Žiline. V tomto registri je okrem iného uvedený aj tzv. konečný užívateľ výhod, teda laicky – osoba, ktorá bude mať koniec-koncov z transakcie prospech. 

Žitňanská spomenula aj svoj predchádzajúci úspech týkajúci sa väčšej transparentnosti inštitúcií. Zákon o povinnom zverejňovaní zmlúv, prijatý ešte za druhej Radičovej vlády, získal pozitívne ohlasy i vo svete. Napríklad Center for Global Development uvádza, že Slovensko môže byť vzorom pre iné štáty s menej komplexnejšou úpravou zverejňovania zmlúv: "Slovakia stands as a model for other countries that have less complete proactive government contract publication systems (like the United Kingdom) or none at all (like the United States)." Slovensko sa dokonca stalo vzorom pre podobnú českú právnu úpravu, naše skúsenosti sme odovzdali tiež Gruzínsku.

Ďalej vyvstala otázka, ako to vlastne na Slovensku s tou korupciou je. Beblavý aj Kaliňák si vybrali rebríček vnímania korupcie vypracovaný Transparency International, a každý z nich si zvolil roky, ktoré sa mu práve hodili. Na základe rovnakého rebríčka hodnotí i samotná Transparency International, keď uvádza, že SR skončila v roku 2015 na 50. až 53. mieste, čo je o 2 miesta menej ako v roku 2014. Počas vládnutia SMER-u nastalo isté zlepšenie, pretože v roku 2012 sme boli na 55. až 56. mieste. Dodáva však, že Slovensko v boji s korupciou nevyužilo naplno všetky možnosti. 

Hoci sa Kaliňák vyjadril, že je rád protikorupčným zákonom, jeho činy, ako poukázal Beblavý, o tom veľmi nesvedčia. Ako príklad mu poslúžilo prijímanie spomínaného zákona o povinnom zverejňovaní zmlúv z roku 2010. Zo štatistiky hlasovania vyplýva, že zo 136 prítomných poslancov za zákon hlasovalo 77 poslancov. Poslanci za klub SMER-SD alebo neboli prítomní – čo je aj prípad Roberta Kaliňáka či Roberta Fica – alebo sa zdržali hlasovania, alebo boli proti prijatiu. Pre úplnosť, Robert Kaliňák pritom v ten istý deň, o niekoľko minút neskôr, už v rokovacej sále bol a hlasoval za návrh Rafaela Rafaja o nepokračovaní v rokovaní. 

Robert Kaliňák počas celého legislatívneho procesu nikdy nehlasoval v prospech zákona. Pri hlasovaní o posunutí zákona do druhého čítania sa zdržal hlasovania, pri hlasovaní o pozmeňujúcich a poslaneckých návrhoch nebol prítomný. Neskôr si svedomie trochu napravil tým, že ako minister navrhoval zmenu zákona o verejnom obstarávaní (zavedenie eletronického trhoviska) a zákon na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (whistleblowerov), ktoré sú dôležité pre odstraňovanie korupčného prostredia.

Pri druhej hlavnej téme – problematike extrémizmu – už trochu slabšie zarezonovala podstata navrhovaných zmien Trestného zákona a Trestného poriadku. Bola totiž zahnaná do úzadia Kaliňákovým vychvaľovaním práce polície v boji s extrémizmom. Žitňanská zasa hovorila o tom, že navrhovaná zmena je len jedným z dielikov v boji s extrémizmom a potom sa jej reč odklonila viac k dôveryhodnosti inštitúcii, konkrétne súdnictva. I keď, samozrejme, „nedôvera v systém“ a „extrémizmus“ idú spolu ruka v ruke.

Žitňanskej rezort navrhuje, aby trestné činy extrémizmu prejednával Špeciálny trestný súd, čo odôvodňuje tým, že extrémizmus je “…oblasť, ktorá vyžaduje istú mieru špecializácie, aby sa tí sudcovia, ktorí o tom rozhodujú naozaj profesionálne zaoberali,“ hovorí Žitňanská. V Trestnom zákone majú byť tiež spresnené či zmenené niektoré ustanovenia týkajúce sa trestných činov extrémizmu.

Diskutujúci sa teda okrem tejto novely venovali aj možným príčinám nárastu extrémizmu a jeho popularity. Remišová spomínala rebríček Svetového ekonomického fóra, pričom správne uviedla, že pri nástupe Roberta Fica ako premiéra bolo Slovensko 53. spomedzi štátov sveta v dôveryhodnosti inštitúcií a dnes sa prepadlo na 102. miesto. Rebríček v oblasti inštitúcií eviduje transparentnosť inštitúcií, ich vplyv na vývoj ekonomiky, zohľadňuje sa aj administratívna záťaž, prílišná regulácia a korupcia v inštitúciách. 

O čosi pozitívnejšie možno vnímať prieskum, ktorý v relácii spomínala Žitňanská. Podľa tohto prieskumu vzrástla dôvera občanov v súdnu moc o 11 percentuálnych bodov, no súdom i tak nedôveruje vyše 60 % respondentov. Hoci je stále dôveryhodnosť neprimerane nízka, ukazuje sa, že súdnictvo kráča po lepšej ceste. Prezidentka Združenia za otvorenú justíciu Katarína Javorčíková reagovala na prieskum aj týmito slovami: „Na pozitívnom trende vo vývoji súdnictva sa podieľa najmä personálna výmena na najvyšších funkciách, vecné a nekonfrontačné vyjadrenia jeho predstaviteľov, čo u občanov posilnilo pocit dôvery v súdnu ochranu.“

Ak nechceme, aby bol právny štát len mŕtvym článkom Ústavy, je efektívny boj proti korupcii a extrémizmu kľúčový. Transparentnosť a dôvera boli nosnými princípmi, o ktorých sa v nedeľu diskutovalo. Počkáme si, či nové pokusy o väčšiu mieru transparentnosti, si naozaj dokážu získať dôveru ľudí a budú dostatočne efektívne. 


Pavlína Čapkovičová
junior analytička Demagog.SK
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."