Demagog.sk
 

41. týždeň v televíznych diskusiách: hayekovci a imunita

Víkendovým reláciám dominovala neutíchajúca téma Hayekovcov a diskusia okolo obmedzenia poslaneckej imunity. Debaty zväčša nepriniesli žiadne nové argumenty a politici si tak len prehlbovali už vykopané zákopy.

Prehľad hostí a relácií:

Richard Sulík a Ján Slota v Na telo. Jozef Mikuš a Róbert Madej v O 5 minút 12. Pavol Paška a Béla Bugár V politike.



Hayekovci


Kauza Hayekovci sa v nedeľných diskusiách scvrkla už len na zmluvu, ktorú Hayek Consulting podpísalo po júnových parlamentných voľbách. Zástupcovia strany Smer (Róbert Madej a Pavol Paška), v súvislosti s kauzou hovorili o strate „glorioly“ a „svätožiary“ tejto koalície. Dôkazom, ktorý to mal jasne potvrdzovať, sú slová premiérky, ktoré kauzu označili za „konflikt záujmov“, „klientelizmus a neprístupné konanie.“ Ako správne poznamenal Richard Suĺík, „tieto výhrady pani premiérky ohľadne konfliktu záujmov sa vzťahovali práve na tú jednu zmluv.“ (zmluvu na 8100 eur po nástupe novej vlády s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania. pozn). Premiérka Iveta Radičová 17. septembra na brífingu vo Vysokých Tatrách doslova povedala: „Moje stanovisko je jednoznačné, považujem to za konflikt záujmov." Rovnako sa vyjadrila spoločnom vyhlásení s Richardom Sulíkom 24.9.2010.

Pavol Mikuš (SDKU) a Richard Sulík postavili obhajobu tajomníkov a postupu koalície na známej téze, že “Martin Chren (zmluvu) sám od seba zrušil, akonáhle sa o nej dozvedel”, čo malo byť pred tým, ako sa celá kauza medializovala. Mikuš ďalej uviedol, že “okamžite ako vypukla kauza Hayekovci, koaliční šéfovia sa dohodli včetne pani, pani premiérky, že dáme v Národnej rade návrh uznesenia na prešetrenie Národným kontrolným úradom“.

Žiadosť o zrušenie prišla 16. augusta, kauza bola medializovaná 3. septembra, povolebná zákazka až 17. septembra. Ako prvý na kauzu upozornil Pavel Sibyla v článku uverejnenom na eTrende 3.9.2010, kedy poukázal na tri kontrakty HC s bývalou vládou. Práve tieto tri zmluvy bude prešetrovať NKÚ. Premiérka sa ku kauze znovu vyjadrila 24. septembra, a predostrela, že prostredníctvom poslancov NRSR dajú návrh jej prešetrenie prostredníctvom NKÚ. Hovoriť o okamžitej reakcii je zavádzajúce.

Béla Bugár na adresu svojho straníckeho kolegu Švejnu a k jeho odchodu uviedol, že „on ani na tom inkriminovanom ministerstve nie je štátnym tajomníkom. Neodišiel vtedy (keď kauza prepukla), lebo to ja si myslím, že to je obhajiteľné, on za tým určite nebol.“ Ako dôvod odstúpenia Ivana Švejnu Bugár uviedol neprimeraný tlak médií: „zoberte si minulý týždeň alebo tento týždeň, minimálne trikrát sa zaoberali médiá, a to nielen vaše, ale napríklad aj písané médiá s takzvanou kauzou Hayekovcov. Ja som už mal asi pred 2 týždňami väčší rozhovor s pánom podpredsedom strany Švejnom, ktorý hovoril, že jeho už to nebaví, on nechce byť ten, cez ktorého budú útočiť na jeho vlastné decko … a potom sme to sledovali, ten týždeň boli 3 články v médiách, tento týždeň, keď si zoberiete, povedzme, štvrtok piatok, tak samozrejme tiež boli, to znamená, že nie je pravda, že utícha problém, ale stále ako keby to nasilo živil.“

Za posledné dva týždne sa média viackrát zaoberali kauzou Hayekovcov. V období 27.septembra až 3. októbra prišiel denník SME so šiestimi článkami (1, 2, 3, 4, 5, 6), ktoré sa priamo týkali „Hayekovcov“. Denník Pravda v tomto istom období prišiel s tromi (1, 2, 3 ), zaoberajúcimi sa touto témou. Minulý týždeň (ide o obdobie od 4. októbra do 8. októbra, kedy sa štátny tajomník ministerstva dopravy Ivan Švejna rozhodol odstúpiť) sa v tlači články ohľadom Hayekovcov už takmer vôbec nevyskytovali. Až po Švejnovom odstúpení sa začali média touto kauzov opätovne zaoberať. Bugárovo tvrdenie je možné tak považovať za fakticky správny.



Imunita


Diskusia ohľadne imunity sa už neviedla v rovine vyjednávania možnej podpory novely ústavného zákona opozíciou, ale poslanci už len popisovali udalosti, ktoré viedli k zmareniu dohody. Pochopiteľne, každý zo svojho uhla pohľadu. Opozícia uviedla tri hlavné argumenty, ktoré ju viedli k tomu, aby zákon nepodporila: a) hrozba politickej kriminalizácie poslancov opozície; b) dostatočnosť súčastnej úpravy , ktorá umožňuje stíhanie poslancov so súhlasom NRSR; c) nepomer času, ktorý téme venuje koalícia a relevancie témy, vzhľadom na ekonomické strasti občanov SR.

a) Róbert Madej zopakoval už známu obavu o tom, že opozícia môže byť podľa ľubovôle vlády kriminalizovaná. Ako podporu svojej obavy uviedol prípad, kedy „druhý najvyšší ústavný činiteľ v štáte… hovorí o tom, že predstaviteľ opozície patrí do basy.“

Je pravda, že Sulík taký rozhovor poskytol 18.6.2010 pre české noviny Mladá Fronta Dnes, správu priniesol server idnes.cz. Sulík v nej konkrétne (v českom preklade) uviedol: „Vždyť Fico je na kriminál. To je na basu.

b) Široký priestor sa venoval argumentu, podľa ktorého zúženie trestnoprávnej imunity nie je žiadúce, pretože podľa súčastnej úpravy by poslanec, ktorý sa dopustí trestného činu, bol s povolením NRSR stíhaný aj tak. Pre Madeja je to jednoduchá záležitosť: „pokiaľ by bol poslanec Národnej rady stíhaný za trestný čin, nič ho to nezachráni, jednoducho pôjde návrh do Národnej rady a Národná rada vydala súhlas na trestné stíhanie.“ Rovnako Ján Slota v tom nevidí žiadne prekážky:pri trestnoprávnom konaní imunita sa odobere každému poslancovi.“

Paška zdôraznil ešte aj inú časť tohoto argumentu- podľa neho aj tak nakoniec na každého dôjde, keď mu skončí mandát: „ak je u vyšetrovateľa naozaj presvedčený o tom, že sú naplnené všetky predpoklady, nejakej skutkovej podstaty, príde a požiada Národnú radu o to o súhlas s trestným stíhaním… nikto sa nevie žiadnym spôsobom pred svojou trestne právnou zodpovednosťou skryť…ak naozaj ktokoľvek, kto dnes je poslancom alebo poslankyňou Národnej rady, je obvinený z trestného činu, nemá sa ako zbaviť zodpovednosti, akurát môže dôjsť k časovému odlíšeniu alebo bude šetrený po uplynutí mandátu.“

Argumentácia poslancov opozície je v zmysle zákona správna. Zaujímavé je však si všimnúť dikciu Ústavy, ktorá je v porovnaní s vyhláseniami poslancov negatívna. Podľa článku 78., ods. 3 Ústavy SR: „Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani vziať ho do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky; možno však prejednať priestupok, o ktorom to ustanoví zákon. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. V takomto prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie.

c) Paška vysvetľoval nechuť Smeru podporiť zmenu Ústavy odkazom na irelevantnosť témy oproti témam: „od prvého momentu, kedy bola sformovaná tato vláda napriek tomu, že sa hlásali sľuby ľuďom o tom, ako všetko teraz bude fungovať, aký bude raj na zemi, ako sa zníži nezamestnanosť, ako sa zvýšia príjmy ľudí, štvrtý mesiac od rána do večera nepočujeme nič iné, a prvé rozhodnutie vlády a prvý oznam, ktorý prišiel zo zasadnutia vlády, imunita.“

Prvé zasadnutie vlády sa uskutočnilo 9. júla, na ktorom vláda okrem návrhov na vymenovanie do štátnych funkcií a okrem programového vyhlásenia riešila problém povodní. Predsedníčka vlády poverila: ministra vnútra, ministra pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja, ministra zdravotníctva, podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, podpredsedu vlády a ministra financií a ministra obrany do 14. júla predložiť na rokovanie vlády informáciu o situácii vzniknutej po povodniach spolu s návrhmi a riešeniami v krátkodobom a strednodobom horizonte. Skutočnosť je v ostrom kontraste s Paškovými slovami. Ján Slota zhodil úpravu imunity relativizovaním nutnosti trestne stíhať poslaneckú kriminalitu odkazom na korupčnú kauzu Európskej komisie. „my Slováci stále chceme byť pápežskejší jak pápež. Keď predminulá európska komisia zložila mandát kvôli tomu, že bola skorumpovaná a bola tam dokázaná korupcia 1,8 miliardy eur, nikto nič nepovedal…nikto sa nedostal do basy.

Podobný argument J. Slota používa veľmi rád. Už v máji ho použil v jednej z politických relácií, ktorú sme hodnotili. Vtedy povedal: „Všetci hovoria o tom, jak chcú byť čistí a najčistejší. Pred 6 alebo 8 rokmi odišla celá Európska komisia. Celá Európska komisia bola zlikvidovaná, pretože zdefraudovali 8 miliard alebo koľko miliard eur“. Je evidentné, že J. Slota nevie presne o akú sumu, a aká okolnosti, išlo. Komisia, ktorá odstúpila bola tá Santerova, spravila tak v marci 1999. Nebolo to ale pre spreneveru miliárd eur, ale pre konanie francúzskej komisárky Edith Cresson. Ilegálne konanie zo strany iných komisárov sa nepotvrdilo. Slota má pravdu v tom, že do basy sa E. Cresson nedostala. Európsky súdny dvor totiž síce konštatoval porušenie legislatívy, trest jej však neudelil.

Koaliční poslanci si posťažovali, že opozícia si donekonečna kladie nové a nové požiadavky. Ako uviedol Mikuš, „najprv to bolo, nebudeme robiť agendu koalícii, potom to bolo nerokovali s nami, potom to bolo počkáme na referendum, potom to bolo šikanovanie najnovšie.“ Podľa Bugára poslanci Smeru neboli ochotní … sa baviť ohľadne zmeny ústavy… ale čo sa týka imunity áno. Aj keď v nesprávnom poradí, Mikuš správne uvádza pribúdajúce výhrady Smeru. 29.7. povedal Fico ohľadom imunity a referenda: Nechápem, prečo sa nemá počkať na názor ľudí. Mali by sa zamyslieť a zvážiť, či je to správny postup“. Fico s Radičovou 29.7. o imunite rokovali, no neskôr, 6.10, sa Fico rokovania odmietol zúčastniť. Odôvodnil to slovami: „Premiérka nedodržiava elementárne dohody.

Slovami „my predsa nebudeme dávať vládnej koalícii novú zbraň, aby nás naháňali, prenasledovali, trestne stíhali a zatvárali,“ zdôvodnil Róbert Fico 6.10.2010 nesúhlas s koaličnou podobou návrhu na zúženie imunity. 9.10. Fico uviedol pre agentúru SITA „rozhodli sme sa, že nebudeme Radičovej asistovať pri tejto hre. Nebudeme jej pomáhať pri prezentácii“ Bugárova výhrada je však zavádzajúca. Je pravda, že Fico minimálne raz zrušil stretnutie s premiérkou, ale obecne deklaroval ochotu baviť sa o podpore Smeru a raz sa stretnutie s Ivetou Radičovou aj uskutočnilo. Úprava (trestnoprávnej) imunity je súčasne aj ústavnou zmenou.
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."