Vláda Ľudovíta Ódora v roku 2023 navrhovala zvýšenie daní, zmeny dôchodkov a zrušenie niektorých sociálnych výhod v rámci veľkého balíka takzvaných „legokociek“. Tento balík konsolidačných opatrení pripravila úradnícka vláda ako paletu možností pre budúcu vládu. Opatrenia boli od začiatku komunikované ako širšia ponuka opatrení, z ktorých si nový vládny kabinet bude môcť vybrať. Ódorova vláda nikdy nenavrhovala, aby spomenuté opatrenia platili naraz, ako to naznačuje Monika Beňová. Jej výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Bývalý premiér Ľudovít Ódor predstavil 4. októbra 2023 návrh na ozdravenie verejných financií z dielne Ministerstva financií SR. Išlo o opatrenia na konsolidáciu verejných financií, ktoré úradnícka vláda pripravila pre nadchádzajúcu vládu ako odborný podklad na prípravu rozpočtu v nasledujúcom volebnom období. Poverený premiér Ľudovít Ódor uviedol, že budúca vláda má na výber, pre aké konkrétne opatrenia sa rozhodne. 

Vláda návrhy prezentovala ako súbor rôznych možností – symbolicky ich označovala ako „legokocky“, z ktorých si môže nová vláda vyskladať vlastnú kombináciu opatrení podľa svojich politických priorít a ekonomického programu. 

Ministerstvo financií v októbri 2023 vyhlásilo, že na zastavenie rastu dlhu na Slovensku by malo postačiť postupné zníženie deficitu verejných financií k úrovni 2 % HDP do troch rokov. Podľa vtedajšieho ministra financií Michala Horvátha by sa to dalo dosiahnuť prijatím konsolidačných opatrení vo výške 5 % HDP, teda šesť miliárd eur. Návrh ministerstva obsahoval takmer 100 konkrétnych konsolidačných opatrení v objeme 7 % HDP, čo predstavuje dokopy takmer desať miliárd eur. Rozsah navrhovaných opatrení bol teda väčší, ako je potrebné na zníženie dlhu, aby si nový vládny kabinet mohol vybrať opatrenia vzhľadom na svoje politické smerovanie.

V dokumente bolo uvedené: „Nová vláda sa v rámci poskytnutého menu opatrení môže inšpirovať viac tými, ktoré sú jej ekonomickému programu bližšie. Niektoré strany sa môžu zamerať o niečo viac na škrtanie výdavkov štátu, aby sa vyhli razantnejšiemu zvyšovaniu daní. Iné sa naopak môžu inšpirovať viac opatreniami na príjmovej strane“ (.pdf, s. 9).

Medzi takmer stovkou opatrení sa spomínalo aj zvýšenie DPH, dane na alkohol, dane na sladené nápoje, hazard či tabakové produkty, zvýšenie dane z motorových vozidiel či zrušenie 13. a rodičovského dôchodku.

Zvýšenie sadzby DPH o jeden percentuálny bod malo podľa odhadu priniesť do rozpočtu pol miliardy eur navyše. Zrušením alebo znížením rodičovského dôchodku by štát ročne podľa návrhu ušetril približne 300 miliónov eur. Podobnú úsporu by prinieslo zrušenie vtedajšieho 13. dôchodku.

Zvýšená daň na alkohol by do rozpočtu podľa odhadov priniesla 48 miliónov eur ročne, zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov 111 miliónov a zvýšenie odvodu z hazardných hier približne 40 miliónov eur ročne.

Na druhej strane materiál uvádzal opatrenia na zníženie výdavkov štátu zoštíhlením verejnej správy, napríklad znížením počtu zamestnancov vo verejnej správe (.pdf, s. 71-80), efektívnou prevádzkou, napríklad optimalizáciou nákladov alebo znížením nákladov na výber mýta (.pdf, s. 81-90), zacielením sociálnych výdavkov, napríklad v podobe zmien v daňovom bonuse na dieťa či zrušením 13. dôchodku (.pdf, s. 91-107), a zrušením vlakov zadarmo alebo rekreačných poukazov (.pdf, s. 108-121).

Dokument pri každom z týchto opatrení uvádza aj výpočet, koľko miliónov eur by sa ušetrilo v rokoch 2024, 2025 a 2026. Analyzuje, aký by mali dopad na ekonomiku z pohľadu HDP, inflácie a zamestnanosti a ako by sa dotkli verejnej správy, firiem a domácností.