Francúzsko malo v roku 2025 verejný dlh vo výške 117,4 % HDP, zatiaľ čo dlh Slovenska dosahoval 61,4 % HDP. Francúzsko tiež malo v tomto roku o niečo nižší rast hospodárstva ako Slovensko, 0,9 % oproti 1 %. Francúzsko od roku 2024 čelí politickej kríze, počas ktorej v priebehu jedného a pol roka padli až štyri vlády, viaceré z nich kvôli navrhovaným konsolidačným opatreniam. Až súčasná druhá vláda premiéra Lecornua prijala rozpočet, ktorý ráta so znížením deficitu. Výrok Moniky Beňovej preto hodnotíme ako pravdivý.

Verejný dlh a rast ekonomiky

Francúzsky verejný dlh k tretiemu kvartálu roku 2025 dosahoval 3 482,2 miliardy eur, čo predstavovalo 117,4 % HDP. Slovensko malo v tom istom období verejný dlh vo výške 83,9 miliárd eur, čo predstavovalo 61,4 % HDP.

V porovnaní s koncom roka 2024 Francúzsko navýšilo svoj dlh o 4,2 % HDP, zatiaľ čo slovenský dlh narástol o 2,1 % HDP.

Medziročný rast HDP vo Francúzsku v roku 2025 predstavoval 0,9 %, zatiaľ čo na Slovensku hrubý domáci produkt v uplynulom roku narástol o 1 %. Podľa Eurostatu Francúzsko odhadovalo rast HDP v roku 2025 na úrovni 0,8 %.

Francúzska politická kríza

V rokoch 2024 a 2025 čelilo Francúzsko politickej nestabilite a kríze. V tomto období vo Francúzsku vládlo dokopy šesť vlád, z ktorých ani jedna nemala parlamentnú väčšinu. Prvou z nich bola vláda premiérky Elisabeth Borne, ktorá podala demisiu začiatkom januára 2024. Na poste premiéra ju vystriedal Gabriel Attal, ktorý vládol do predčasných parlamentných volieb v lete 2024. Tie sa skončili patom, keďže francúzske národné zhromaždenie sa rozdelilo na tri veľké bloky (ľavica, krajná pravica a centristický blok podporujúci prezidenta Macrona) a zostavenie vlády sa stalo extrémne komplikované.

Prvým po voľbách vymenovaným premiérom sa stal Michel Barnier, bývalý hlavný vyjednávač EÚ pri Brexite. Jeho vláda však vydržala len pár mesiacov - už v decembri 2024 jej parlament vyslovil nedôveru po tom, ako sa snažila presadiť rozpočet s výraznými škrtmi a navýšením daní. Po nej nasledovala vláda premiéra Françoisa Bayroua, ktorej však taktiež vyslovil parlament nedôveru v septembri 2025. Aj v prípade Bayrouovej vlády nastalo vyslovenie nedôvery po snahe o presadenie konsolidačných opatrení - Bayrou neúpešne predložil návrh rozpočtu, ktorý okrem iného rátal so zrušením dvoch štátnych sviatkov a zmrazením dôchodkov a sociálnych výdavkov a mal za cieľ ušetriť 44 miliárd eur.

Po páde Bayrouovho kabinetu menoval prezident Macron za premiéra Sébastiena Lecornua. Ten však v októbri 2025, už deň po oznámení zloženia svojej vlády, podal demisiu. Dôvodom bola nespokojnosť parlamentných strán so zložením vlády. Prezident Macron následne Lecornua znovu poveril zostavením vlády a druhá Lecornuova vláda vládne dodnes.

Až Lecornouvej vláde sa podarilo prijať rozpočet na rok 2026, ktorý ráta so znížením deficitu z 5,4 % na 5 % HDP, čo je však vyšší deficit, než s akým rátal pôvodný návrh rozpočtu - 4,7 % HDP.