V poslednom roku premierovanie Petra Pellegriniho bol deficit verejných financií na úrovni 1,2 %. Nejednalo sa o najnižší deficit, v histórii Slovenska. Ten sme dosiahli ešte v roku 2017 za Roberta Fica a neskôr aj v roku 2018 už za vlády Petra Pellegriniho. Napriek tomu, že Slovensko dosiahlo najnižší deficit o rok skôr, ako to tvrdí Pellegrini, hodnotíme výrok ako ešte pravdivý, keďže aj vtedy zastával funkciu premiéra. Je tiež pravdou, že v roku 2020 narástol náš verejný dlh zo 48 % HDP na viac ako 60 % HDP. Je ale potrebné doplniť, že tento nárast nastal aj vplyvom pandémie a kríz, ktorým Slovensko čelilo. Pravdou je aj to, že vo výške dlhu nedosahuje Slovenská republika ani priemer krajín eurozóny.

V roku 2019, teda v poslednom roku vlády Petra Pellegriniho, dosiahol deficit verejných financií úroveň 1,21 % (niektoré zdroje uvádzajú aj 1,33 %) (.pdf, str. 1). Napriek dobrému výsledku sa nejednalo o najnižší deficit, ktorý Slovenská republika zaznamenala.

Najnižší deficit, podľa údajov Európskeho štatistického úradu, dosiahlo Slovensko prvý krát ešte v roku 2017 za premierovania Roberta Fica. Schodok verejných financií vtedy predstavoval 1 % hrubého domáceho produktu krajiny. Totožný deficit dosiahlo Slovensko aj v roku 2018, už za úradovania Petra Pellegriniho. 

Zdroj: Štatistický úrad

Slovenský štátny dlh v roku 2019 predstavoval hodnotu 48,23%. V roku 2020, kedy nastúpila vláda Igora Matoviča, aj vplyvom pandémie stúpol na hodnotu 60,57%. Následne v roku 2021 ďalej stúpol na 63,1% a za rok 2022 dosiahol hodnotu 57,80% HDP.

Podľa údajov Eurostatu je európsky priemer štátneho dlhu za rok 2022 na úrovni 85,1%, čo je oproti roku 2021, kedy predstavoval 86,4% HDP, mierne zníženie.