Podľa slovenskej ústavnej tradície sa poverenie zostaviť vládu, respektíve vládnu koalíciu, udeľuje predsedovi (lídrovi) politickej strany, ktorá zvíťazila v parlamentných voľbách. Ten sa zároveň stáva predsedom vlády, čiže premiérom. Ak sa však víťazovi volieb nepodarí zostaviť vládnu koalíciu, prezident môže k zostaveniu vlády vyzvať druhú najsilnejšiu stranu. Stalo sa tak v roku 1998, kedy sa premiérom stal predseda druhej najsilnejšej strany, respektíve koalície strán  SDK, Mikuláš Dzurinda. K výnimke došlo aj v roku 2010, kedy sa premiérkou stala Iveta Radičová, predsedom strany bol ale Mikuláš Dzurinda. Stranu mal pôvodne do volieb viesť Dzurinda, nečakane sa však vzdal po tom, čo vtedajší premiér Robert Fico (Smer-SD) obvinil SDKÚ-DS z prania špinavých peňazí. Radičová získala v straníckych primárkach väčšinu, porazila tým ex-ministra financií Ivana Mikloša a stala sa tak volebným lídrom za stranu SDKÚ-DS. “Vo voľbách do slovenského parlamentu 12. júna 2010 získala SDKÚ-DS 15,42 percenta hlasov a 28 poslaneckých kresiel. Vytvorila vládu spoločne so SaS, KDH a stranou Most-Híd. Oficiálnym kandidátom SDKÚ-DS na post predsedu vlády bola od 15. júna 2010 volebná líderka Iveta Radičová. Jednohlasne o tom rozhodlo stranícke prezídium.” Súčasný premiér Peter Pellegrini taktiež nie je predsedom strany SMER-SD, v jeho zasadnutí na premiérsku stoličku však figurovali iné dôvody, než v prípade Ivety Radičovej. Pellegrini sa stal predsedom vlády v roku 2018 po tom, čo vtedajší premiér Robert Fico podal demisiu v reakcii na nepokoje spojené s vraždou novinára Jána Kuciaka. Vladimír Mečiar, predseda strany HZDS, ktorá zvíťazila vo voľbách v roku 1992 a 1994, sa stal ako líder najsilnejšej strany po oboch spomínaných voľbách premiérom. Výnimku opäť vidíme po prvých slobodných voľbách v roku 1990, kde zvíťazila strana VPN. Mečiar sa vďaka svojej popularite stal premiérom, aj keď nebol predsedom VPN, ani členom jej užšieho vedenia. V apríli 1991 bol Mečiar Slovenskou národnou radou odvolaný a vo funkcii premiéra ho nahradil Ján Černogurský z KDH. Premiérom sa Mečiar stal opätovne v roku 1992 po parlamentných voľbách. Podobný prípad nastal v marci 1994, kedy vláda Mečiarovi vyslovila nedôveru a prezident Michal Kováč vymenoval novú koaličnú vládu na čele s premiérom Jozefom Moravčíkom z Demokratickej únie Slovenska. Po predčasných voľbách v októbri 1994 Mečiar znova nastúpil do funkcie premiéra ako líder víťaznej strany. Podľa slovenskej ústavnej tradície je zvykom, že vládnu koalíciu skladá líder strany, ktorá zvíťazila v parlamentných voľbách. Nájdu sa však početné historické výnimky, kedy sa predsedom vlády stala vybraná osobnosť v rámci víťaznej strany, ktorá nebola jej lídrom, prípadne predseda druhej najsilnejšej strany, pokiaľ nebol víťaz volieb schopný zložiť koalíciu. V 90-tych rokoch takisto nastali dva prípady, kedy vláda nevznikla na základe volieb, ale poverenie zostaviť vládu dostal vybraný politik od Slovenskej národnej rady (1991) a prezidenta (1994). Keďže formulácia Moniky Beňovej “skúsenosť hovorí, že volebnú koalíciu skladá volebný víťaz” nezodpovedá politickej realite s mnohými výnimkami tejto ústavnej tradície, výrok hodnotíme ako nepravdivý.