Článok 15 Kódexu (.pdf) schengenských hraníc hovorí, že "Členské štáty nasadia na vykonávanie kontroly vonkajších hraníc dostatočný počet vhodného personálu a zabezpečia dostatok zdrojov v súlade s článkami 7 až 14 tak, aby zabezpečili, že táto kontrola je účinná a má vysokú a jednotnú úroveň". Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Schengenská dohoda bola podpísaná v roku 1985. Išlo o dohodu medzi Nemeckom, Francúzskom, Belgickom, Holandskom a Luxemburskom, ktorej cieľom bol "dosiahnuť zrušenie kontrol na spoločných hraniciach pri pohybe štátnych príslušníkov členských štátov Európskych spoločenstiev a uľahčiť pohyb tovaru a služieb". (Schengenská dohoda, (.pdf)) Dohoda sa vykonáva na základe Schengenského dohovoru (.pdf), ktorý vstúpil do platnosti v roku 1995. K Dohovoru sa postupne pripájali ďalšie európske štáty, členy Európksej únie, ale aj štáty ktoré členmi nie sú (Nórsko, Island, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko). Slovensko sa stalo členom Schengenu spolu s Českou republikou, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Maďarskom, Maltou, Poľskom a Slovinskom 21. decembra 2007. Schengen bol v roku 1999 začlenený do rámca EU. Príkladom toho, že členské štáty EU musia splniť kritérá, aby mohli byť plnohodnotnými členmi Schengenského priestoru sú Cyprus, Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko, ktoré zatiaľ v Schengene nie sú. K prijatiu štáty musia absolvovať schengenské hodnotenie správneho uplatňovania predpisov vo všetkých dotknutých oblastiach, ako je oblasť pozemných, vzdušných a morských hraníc, policajnej spolupráce, alebo ochrany osobných údajov. O rozšírení priestoru sa rozhodnú členské štáty, ktoré na zasadaniach Rady EU musia jednomyseľne schváliť žiadosť kandidujúcich štátov.

Vonkajšie hranice Schengenského priestoru sú definované ako pozemné hranice členských štátov vrátane riečnych a jazerných hraníc, námorné hranice členských štátov a ich letiská, riečne prístavy, námorné prístavy a jazerné prístavy, ak nie sú vnútornými hranicami.