Počas pôsobenia Jána Budaja vláda schválila zonáciu troch národných parkov. Pri Slovenskom krase a Veľkej Fatre síce po schválenej zonácii došlo k zmenšeniu ochranného pásma, samotné národné parky sa však zväčšili a najvyšší stupeň ochrany sa rozšíril. Oblasť najprísnejšej ochrany v zóne A, v piatom stupni ochrany, sa rozšírila aj na Muránskej planine. Hoci v niektorých oblastiach sa stupeň ochrany znížil, celkový rozsah najprísnejšie chránenej prírody sa zvýšil, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

V júli 2022 schválila vláda Eduarda Hegera zonáciu parku Muránska planina, na ktorej začalo pracovať ministerstvo ešte počas vlády Petra Pellegriniho.

V decembri 2022 ministerstvo životného prostredia pod vedením Jána Budaja predstavilo návrhy zonácií troch národných parkov – Slovenského krasu, Veľkej Fatry a Polonín. Pri všetkých troch rezort komunikoval najmä zvýšenie rozsahu najprísnejšej ochrany, v Slovenskom krase zo 4 percent na 24 percent, v Poloninách z 9 percent na 46 percent a vo Veľkej Fatre z 19,48 percent na 41,55 percent územia v najvyššom stupni ochrany. Zonáciu Polonín zatiaľ vláda neschválila.

Pri predstavení troch zonácií v decembri 2022 mali byť v procese prípravy aj zonácie ďalších parkov – Malej Fatry, Tatranského národného parku a Nízkych Tatier. Budaj v decembri 2022 spomenul aj ambíciu vyhlásiť nový Národný park Podunajsko.

Slovenský kras

Pri Slovenskom krase sa po zonácii zmenšilo jeho ochranné pásmo. Pôvodne mal od roku 2002 Národný park Slovenský kras výmeru 34 611 hektárov a ochranné pásmo 11 742 hektárov. Po zonácii zo septembra 2023 má park 35 523 hektárov a ochranné pásmo 5 716 hektárov. 

Národný park Slovenský kras sa teda zväčšil približne o 911 hektárov, zatiaľ čo ochranné pásmo sa zmenšilo približne o 6 026 hektárov.

Nová zonácia zároveň rozdelila územie parku do viacerých zón. Najprísnejšie chránená A zóna má výmeru 8 591 hektárov, zóna B 1 187 hektárov, zóna C 25 708 hektárov a zóna D 36 hektárov. 

Ministerstvo životného prostredia pod vedením Jána Budaja pri predstavení zonácie v roku 2022 zdôrazňovalo najmä rozšírenie územia s najvyšším, piatym stupňom ochrany oproti pôvodnému stavu v Slovenskom krase zo 4 percent na 24 percent územia parku.

Úradnícka vláda schválila nové nariadenie o Národnom parku Slovenský kras 13. septembra 2023. Rezort životného prostredia vtedy riadil Milan Chrenko. 

Veľká Fatra

Pri Veľkej Fatre sa po zonácii zmenila výmera národného parku aj jeho ochranného pásma. Pôvodne mal od roku 2002 Národný park Veľká Fatra výmeru 40 371 hektárov a ochranné pásmo 26 133 hektárov. Po zonácii z októbra 2023 má park 40 889 hektárov a ochranné pásmo 25 307 hektárov. 

Samotný národný park sa teda zväčšil približne o 518 hektárov, zatiaľ čo ochranné pásmo sa zmenšilo približne o 825 hektárov.

Nová zonácia zároveň rozdelila územie parku do viacerých zón. Najprísnejšie chránená A zóna má výmeru 16 374 hektárov, zóna B 5 277 hektárov, zóna C 19 182 hektárov a zóna D 56 hektárov. 

Rezort zdôrazňoval rozšírenie územia s najvyšším, piatym stupňom ochrany oproti pôvodnému stavu vo Veľkej Fatre z 19 percent na 42 percent územia parku. 

Úradnícka vláda schválila nové nariadenie o Národnom parku Veľká Fatra 4. októbra 2023.

Muránska planina

Ešte pred týmito tromi návrhmi vláda počas Budajovho pôsobenia schválila zonáciu Muránskej planiny, ktorej príprava sa začala už pred jeho nástupom na ministerstvo.

Zámer nanovo vyhlásiť Národný park Muránska planina a jeho ochranné pásmo bol predstavený v januári 2020 počas vlády Petra Pellegriniho. V tom čase bol ministrom životného prostredia László Sólymos, vedením rezortu bol následne poverený minister dopravy Árpád Érsek. 

Ministerstvo životného prostredia návrh zonácie verejne predstavilo 10. februára 2020. Podľa vtedajšieho návrhu sa mala rozloha národného parku zvýšiť približne o pätinu a bezzásahová zóna mala tvoriť približne polovicu jeho územia.

Návrh však narazil na odpor časti samospráv, neštátnych vlastníkov lesov a ďalších subjektov. Odporcovia žiadali zastavenie konania a prehodnotenie existencie národného parku.

Zonáciu Muránskej planiny podporoval Svetový fond na ochranu prírody Slovensko (WWF). Milan Janák z WWF argumentoval, že prírodné lesy sú stabilnejšie a lepšie odolávajú kalamitám a klimatickej zmene. Miroslava Plassmann z WWF označila zonáciu s 50-percentnou bezzásahovou zónou za príležitosť na reálnu ochranu prírody na Slovensku.

Za pôsobenia Jána Budaja proces pokračoval a vláda v júli 2022 schválila finálnu zonáciu Muránskej planiny. Výsledná celková výmera národného parku a jeho ochranného pásma sa znížila, no zároveň sa výrazne rozšírila najprísnejšie chránená A zóna s piatym stupňom ochrany – z 2 619 hektárov na 7 621,94 hektára. V zóne B malo byť 4 901,52 hektára so štvrtým stupňom ochrany, v zóne C 5 987,79 hektára s tretím stupňom a v zóne D 4,80 hektára s druhým stupňom ochrany.

Poloniny

Podľa návrhu zonácie z roku 2023 samotná výmera národného parku Poloniny zväčšila, zatiaľ čo ochranné pásmo sa zmenšilo. Pôvodne mal Národný park Poloniny výmeru 29 805 hektárov a ochranné pásmo 10 973 hektárov. Návrh zonácie počítal s rozdelením územia národného parku na zóny s celkovou výmerou 30 549 hektára a s ochranným pásmom s výmerou 10 755 hektára. 

Národný park Poloniny by sa teda zväčšil približne o 743 hektárov, zatiaľ čo ochranné pásmo sa zmenšilo približne o 218 hektárov.

Návrh zároveň rozdeľoval územie parku do troch zón. Najprísnejšie chránená A zóna mala mať výmeru 14 095 hektára, zóna B 3 077 hektára a zóna C 13 375 hektára. 

Ministerstvo životného prostredia v návrhu zdôrazňovalo najmä rozšírenie územia s najvyšším, piatym stupňom ochrany oproti pôvodnému stavu v Poloninách z približne 9 percent na viac ako 46 percent územia parku. 

Zonácia Polonín zatiaľ nebola schválená vládou.

Výjadrenie Tomáša Druckera pre Demagog.sk z 18. 6. 2026:

Nesúhlasíme s tvrdením, že uvedený výrok ministra Druckera je nepravda.

Je faktom, že v čase prípravy prvých troch zonácií Európska komisia od Slovenska nevyžadovala národnú metodiku pre zonáciu národných parkov. 

Je tiež faktom, že v rámci týchto zonácií dochádzalo aj k znižovaniu stupňa ochrany v niektorých územiach, napríklad v prípade NP Muránska planina kde sa stupeň ochrany znížil z 4.SOP na 3.SOP. Dokonca sa z NP Muránska planina vyčlenilo územie Tisovského krasu o rozlohe cca 1500 ha z dôvodu nesúhlasu Mesta Tisovec a ostatných vlastníkov a vyhlásilo sa to ako chránený areál. Takže sa menili aj hranici parku.

Pri aktuálne pripravovaných zonáciách ministerstvo postupuje podľa metodiky vypracovanej v spolupráci s odborníkmi a po konzultáciách s Európskou komisiou, vedeckou obcou, vlastníkmi pozemkov aj ochranárskymi organizáciami.

Tvrdenia ministra Druckera nesmerujú k obhajobe alebo kritike konkrétnej zonácie, ale poukazujú na komplexnejší obraz. Zároveň platí, že Úrad podpredsedu vlády vyvíja maximálne úsilie pre zosúladenie tohto procesu so záväzkami SR a odbornú participatívnu realizáciu, čo v tejto televíznej diskusie zvýraznil.