Príjmy viacerých ústavných činiteľov by mali od apríla 2026 stúpnuť kvôli nárastu priemernej mzdy, na ktorú sú naviazané platy a paušálne náhrady. Za rok zarobí premiér o 5 184 eur viac, ministri o 3 576 eur a prezident si prilepší približne o 13 200 eur. Rozpočtová rada avizuje, že v dôsledku konsolidácie sa v roku 2026 znížia príjmy domácnosti, ktorú tvorí dvojica s dvomi deťmi, o 858 eur ročne. Výrok Milana Majerského preto hodnotíme ako pravdivý.

Dôvodom zvýšenia príjmov ústavných činiteľov je nárast priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Na priemernú mzdu sú podľa zákona viazané aj platy poslancov, ministrov či prezidenta. Poslanci si však minulý rok platy zmrazili, členovia vlády ich zas majú zmrazené z dôvodu sankcií dlhovej brzdy. Podľa zákona o dlhovej brzde sa pri určitej výške dlhu zamrazujú platy členov vlády.

Ministri si však ešte na začiatku vládnutia v roku 2024 schválili nárast príjmov cez paušálne výdavky, ktorých rast naviazali práve na priemernú mzdu. 

Podľa schváleného nariadenia má premiér nárok na paušálne náhrady vo výške 4,5-násobku a ministri na 3,1-násobku priemernej mzdy. Keďže priemerná mzda stúpla o 96 eur, premiér si mesačne polepší o 432 eur a ministri o 298 eur. V ročnom prepočte zarobí premiér o 5 184 eur viac než v roku 2025 a ministri o 3 576 eur viac. Z paušálnych náhrad neplatia ministri dane ani odvody a predstavujú tak ich čistý príjem.

Ešte na jeseň 2025 minister financií Ladislav Kamenický avizoval, že ministri si paušálne výdavky zmrazia. Označil to za solidaritu s ľuďmi, ktorých zasiahla konsolidácia. „Už je na tom dohoda. Už sme sa o tom bavili aj s premiérom,“ povedal v TA3. K zmrazeniu však neprišlo.

Pri príjme prezidenta je dôvod nárastu mierne odlišný, aj keď tiež súvisí s priemernou mzdou. Prezident má totiž paušálne náhrady fixne stanovené sumou 1 327,76 eura mesačne. Jeho plat je však určený ako 4-násobok platu poslanca a na rozdiel od ministrov nepodlieha sankciám dlhovej brzdy.

Podľa zákona predstavuje poslanecký plat 3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve znížený o koeficient, ktorého výška sa odvíja od výšky deficitu. Ten sa určuje z aprílovej publikácie Eurostatu.

Zjednodušene povedané, prezidentov plat predstavuje 12-násobok priemernej mzdy v znížený o koeficient podľa deficitu verejných financií. Keďže Eurostat deficit zatiaľ nezverejnil, je možné približne určiť, že nárast platu prezidenta sa bude pohybovať okolo 1 100 eur mesačne, respektíve 13 200 eur ročne.

Milan Majerský vo výroku odkazuje aj na dôsledky konsolidácie pre rodiny. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vypočítala, že v dôsledku konsolidácie sa v roku 2026 znížia príjmy dvojice s dvomi deťmi o 858 eur. 

V priemere sa disponibilné príjmy rodín či jednotlivcov znížia o 2,1 %, teda o 376 eur. Dopad opatrení najviac pocítia rodiny v produktívnom veku a najmä tie, v ktorých je aspoň jeden člen samostatne zárobkovo činná osoba.

Vplyv opatrení na rodiny závisí podľa RRZ najmä od príjmov rodičov a menej od počtu detí, keďže súčasťou balíčka nie sú opatrenia špecificky týkajúce sa detí. 

K okamžitému zníženiu disponibilných príjmov rodín najviac prispeje zvýšenie zdravotných odvodov, podobnou mierou zmeny týkajúce sa platenia odvodov SZČO, zvýšenie sadzieb dane z príjmu a horší ekonomický vývoj prejavujúci sa pomalším rastom miezd.

Zdroj: RRZ