Irán podporoval viaceré teroristické skupiny na blízkom východe, napríklad Hizballáh či Hamas. V posledných mesiacoch sa tiež v Iráne konali protivládne protesty, ktoré režim tvrdo potlačil. Odhady počtu obetí sa však rôznia. Iránsky režim priznal 3000 obetí, britský Guardian s odvolaním sa na miestnych lekárov napísal, že obetí môže byť až 30-tisíc. Irán po odstúpení USA od jadrovej dohody začal obohacovať urán nad hranicu, ktorá bola v tejto  dohode prípustná. Irán však neustále tvrdí, že jeho jadrový program slúži výhradne na civilné účely. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Irán počas viac než štyroch desaťročí od islamskej revolúcie vytvoril na Blízkom východe rozsiahlu sieť spojeneckých síl, ktoré odvtedy finančne, materiálne aj politicky podporuje. Irán podporoval Hizballáh, Hamas alebo Húsíov v Jemene. Všetky tieto organizácie pod krídlami Teheránu spája odpor voči USA, na ktorých vojenské jednotky často útočia, a sklon k teroristickým metódam boja. Priamym sprostredkovateľom medzi Iránom a týmito milíciami sú jednotky Kuds, súčasť Iránskych revolučných gárd.

Iránsky režim na prelome rokov 2025 a 2026 tvrdo potlačil masívne protivládne protesty, ktoré začali ako protesty proti vysokej inflácii a zlej hospodárskej situácii, no postupne sa začali objavovať aj výzvy na zvrhnutie vedenia krajiny. Iránsky režim oficiálne priznal 3000 obetí, no podľa niektorých mimovládnych organizácií a médií však môže byť počet obetí rádovo vyšší. Podľa americkej organizácie Human Rights Activists News Agency (HRANA) prišlo pri protestoch o život viac než 7000 ľudí. Britský The Guardian s odvolaním sa na miestnych zdravotníkov napísal, že obetí by mohlo byť až 30-tisíc.

V prípade otázky iránskeho jadrového programu Spojené štáty v roku 2018, počas prvého prezidentského mandátu Donalda Trumpa odstúpili od jadrovej dohody s Iránom. K dohode o jadrovom programe dospeli Irán a šesť veľmocí - Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA v roku 2015. Na jej základe boli zrušené sankcie OSN, Európskej únie i Spojených štátov voči Iránu výmenou za to, že islamská republika dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program, ktorý bol podľa Západu zameraný na získanie jadrových zbraní.

Irán následne začal s obohacovaním uránu nad hranicu 3,67 percenta, ktorú dovoľovala jadrová dohoda. Irán vo väčšine jadrových prevádzok obohacoval urán na 20 percent a na 60 percent v podzemnom komplexe pri meste Natanz. Na výrobu jadrovej zbrane je potrebný urán obohatený na hodnoty okolo 90 percent. Obohatenie uránu z 60 na 90 percent už predstavuje relatívne malý technologický krok. Teherán neustále tvrdil, že jeho jadrový program slúži výhradne na mierové účely.