V marci 2023 mali ministri Európskej únie rozhodovať o obmedzení výroby spaľovacích motorov. Výbor pre európske záležitosti ešte predtým schválil uznesenie, ktoré zaväzovalo ministra hlasovať proti tejto legislatíve. Na hlasovaní sa nakoniec zúčastnil štátny tajomník ministerstva hospodárstva, ktorý hlasoval za obmedzenie spaľovacích motorov, teda v rozpore s uznesením výboru. Ministerstvo argumentovalo, že tesne pred hlasovaním na Rade EÚ zaslalo výboru žiadosť na zmenu stanoviska. Keďže sa k nej výbor nevyjadril, považoval rezort nové stanovisko za schválené v súlade s takzvanou tichou procedúrou. Poslanci však tento postup ministerstva namietali a argumentovali, že túto procedúru je možné uplatniť iba v prípade, že sa parlamentný výbor nevyjadrí v lehote 14 dní. Výrok Tomáša Tarabu hodnotíme ako pravdivý.

Návrh na obmedzenie spaľovacích motorov v osobných automobiloch a dodávkach bol súčasťou balíka Fit for 55. Tento balík predložila Európska komisia v júli 2021. Jeho cieľom bolo znížiť čisté emisie skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a dosiahnuť klimatickú neutralitu v roku 2050. Európsky parlament odhlasoval nariadenie 14. februára 2023 a súhlas s ním mala následne vysloviť ešte Rada EÚ.

Dňa 15. marca 2023 sa konal parlamentný výbor pre európske záležitosti. Ten schválil uznesenie, podľa ktorého mal vtedajší minister životného prostredia Ján Budaj hlasovať proti obmedzeniu spaľovacích motorov a pridať sa tak k Nemecku, Taliansku či Česku. Iniciátorom tohto uznesenia bola strana SaS. 

Rezort životného prostredia označil rozhodnutie poslancov za neuvážené. Ministerstvo avizovalo k tejto téme diskusie za účasti poslancov, ale aj zástupcov automobilového priemyslu.

Dňa 27. marca 2023, teda deň pred hlasovaním na Rade EÚ, požiadalo ministerstvo životného prostredia parlamentný výbor o zmenu stanoviska tak, aby Slovenská republika súhlasila so zákazom spaľovacích motorov od roku 2035. Táto žiadosť prišla e-mailom a členovia výboru o danom návrhu nerokovali. Ministerstvo sa neskôr vyjadrilo, že žiadosť považovalo za schválenú takzvanou tichou procedúrou.

Rada EÚ následne nariadenie, ktorým sa stanovila prísnejšie emisné normy CO₂ pre nové osobné automobily a dodávky, schválila. Návrh bol schválený väčšinou krajín, proti hlasovalo len Poľsko. Bulharsko, Taliansko a Rumunsko sa zdržali. Slovensko zastupoval štátny tajomník ministerstva hospodárstva Peter Gerhart.

Podľa vyjadrenia rezortu životného prostredia štátny tajomník ministerstva v noci z 26. marca na 27. marca 2023 informoval výbor o aktuálnej situácii a požiadal o doplnenie stanoviska Slovenska k nariadeniu a zámere hlasovať v súlade s pozíciou Nemecka (teda za schválenie obmedzenia spaľovacích motorov).

Ministerstvo ďalej v stanovisku tvrdí, že žiadny z členov výboru sa nevyjadril k doplneniu stanoviska a sekretariát výboru sám potvrdil, že tým bola doplnená pozícia Slovenska. Toto stanovisko podľa vtedajšieho vedenia rezortu znamenalo, že návrh zmeny pozície Slovenskej republiky bol schválený tichou procedúrou v zmysle článku 2. ods. 4 zákona o spolupráci Národnej rady SR a vlády SR v záležitostiach Európskej únie.

Národná rada v reakcii schválila uznesenie, v ktorom konštatovala, že postup ministerstva nezodpovedá zneniu ani zmyslu ústavného zákona. Podľa uznesenia bolo schválené stanovisko výboru hlasovať proti navrhovanému zákazu spaľovacích motorov pre ministra záväzné. Postup vlády a jej členov v tomto prípade označila Národná rada za porušenie ústavného zákona a prekročenie kompetencií vo vzťahu k zákonodarnému zboru.

Uznesenie Národnej rady sa pritom odvolávalo na jednotlivé časti ústavného zákona, podľa ktorých je schválenie tichou procedúrou aplikovateľné len ak sa Národná rada k návrhu stanoviska nevyjadrí do dvoch týždňov od jeho predloženia.