Slovensko v súčasnosti vyrobí viac elektriny, než dokáže domácou spotrebou využiť, čo z nás robí čistého vývozcu elektrickej energie. Viac ako 60 % našej produkcie však pochádza z jadrových elektrární, do ktorých musíme jadrové palivo dovážať zo zahraničia, preto je problematické hovoriť o energetickej sebestačnosti. Jadrová energia patrí z hľadiska emisií skleníkových plynov medzi nízkoemisné a klimaticky priaznivé zdroje, jej environmentálne dopady však spočívajú aj v dlhodobej a technicky náročnej správe rádioaktívneho odpadu. Sporné je aj tvrdenie o nákladovej efektívnosti jadra – najmä pri výstavbe nových jadrových elektrární, ktoré patria medzi finančne najnáročnejšie formy výroby elektriny v porovnaní s veternými či solárnymi elektrárňami, ale aj fosílnymi zdrojmi. Výrok Richarda Takáča preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Energetická sebestačnosť Slovenska

Slovensko je v súčasnosti čistým vývozcom elektrickej energie, čo znamená, že na našom území sa vyrobí viac energie, ako sa spotrebuje. Čistým vývozcom elektriny sme sa stali ešte v roku 2023 po výraznom prepade domácej spotreby. V roku 2024 bolo Slovensko dokonca štvrtým najväčším vývozcom elektriny v Európskej únii. K statusu čistého exportéra nám výrazne pomohlo najmä sprevádzkovanie tretieho jadrového bloku Mochovce. Situácia by sa mala ešte zlepšiť po sprevádzkovaní štvrtého bloku Mochoviec. 

Aj keď domáca výroba dostatočne pokrýva našu spotrebu, je problematické hovoriť o sebestačnosti. Dôvodom je, že palivo do jadrových elektrární, ktoré zodpovedajú za viac ako polovicu našej produkcie elektrickej energie, musíme dovážať. Slovenské elektrárne majú do roku 2030 uzatvorenú zmluvu s ruskou firmou Tvel, ktorá dodáva palivo pre Jaslovské Bohunice aj Mochovce. Okrem toho podpísali Slovenské elektrárne zmluvu s americkou spoločnosťou Westinghouse aj s francúzskou firmou Framatome. Dodávky od týchto spoločností sa očakávajú v tomto respektíve v nasledujúcom roku. 

Cena jadrovej energie

V cenovom porovnaní s novopostavenými veternými či solárnymi elektrárňami predstavujú jadrové elektrárne skôr drahšiu alternatívu. Cena výroby elektrickej energie sa pre porovnanie nákladov medzi jednotlivými zdrojmi počíta v takzvanej Levelized Cost of Energy (LCOE), čo je ukazovateľ, ktorý vyjadruje priemerné náklady na výstavbu a prevádzku elektrárne počas jej životnosti a prepočítava ich na jednotku vyrobenej energie.

Porovnanie LCOE od spoločnosti Fraunhofer na príklade Nemecka ukazuje, že v prípade novopostavených elektrární patria medzi najlacnejšie možnosti veterná a solárna energia. Oproti nim sú náklady na nové jadrové elektrárne pomerne vysoké, aj keď sa pohybujú v širokom rozmedzí. 

Kým náklady na pozemné fotovoltaické elektrárne sa podľa analýzy pohybujú v rozmedzí 41–144 €/MWh a náklady na veterné elektrárne v rozmedzí 43–92 €/MWh, tak náklady na nové jadrové elektrárne sa môžu pohybovať v rozmedzí 136–490 €/MWh. Porovnanie taktiež ukazuje, že celkové náklady na výrobu elektriny v jadrových elektrárňach môžu prekonať aj tie v paroplynových elektrárňach (109–181 €/MWh) či v uhoľných elektrárňach (151–257 €/MWh) (.pdf s. 2).

Podobné výsledky ukazuje aj ekonomická analýza od spoločnosti Lazard, ktorá porovnáva rôzne zdroje v podmienkach Spojených štátov amerických. Aj podľa tejto analýzy patrí energia vyrobená z jadra medzi najdrahšie zdroje – náklady na jednu vyrobenú megawatthodinu sa v porovnaní pohybujú vo vyššom rozmedzi ako väčšina solárnych, veterných, geotermálnych elektrární či dokonca uhoľných elektrární (.pdf s. 8).

Cena energie z jadrových elektrární v USA (oranžovou) v porovnaní s inými zdrojmi. Zdroj: Lazard

Podľa analýzy Amerického energetického informačného úradu (U.S. Energy Information Administration) z roku 2023 bola LCOE pre pokročilú jadrovú energiu odhadnutá na 110 USD/MWh, čo predstavovalo dvojnásobok oproti solárnej fotovoltaike (55 USD/MWh) a takmer trojnásobok oproti veternej energii (40 USD/MWh). Navyše pri spomínaných obnoviteľných zdrojoch autori analýzy predpokladajú výraznejší pokles ceny do roku 2050, zatiaľ čo pri jadrovej energii očakávajú, že sa cena meniť nebude.

Ekologický aspekt jadra

Jadrová energia sa vo všeobecnosti považuje za vysoko udržateľnú z hľadiska emisií, ktoré sa v celom životnom cykle vyrovnajú tým z veterných alebo vodných elektrární. Ekologické úskalia jadrovej energie sa však týkajú najmä otázok nakladania s rádioaktívnym odpadom.

Podľa analýzy Národného laboratória pre obnoviteľnú energiu (NREL) z roku 2021 majú najvyššie emisie skleníkových plynov na kWh fosílne palivá, s mediánovými hodnotami okolo 1001 g CO₂e/kWh (množstvo ekvivalentu oxidu uhličitého na jednu kilowatthodinu) pre uhlie. Pre ropu tieto emisie predstavujú 840 a pre zemný plyn 486 CO₂e/kWh. Pre jadrovú energiu sa toto číslo pohybuje na úrovni okolo 12 g CO₂e/kWh, podobne ako pri veterných či vodných elektrárňach (13) a menej ako v prípade solárnej fotovoltaiky (43).