
nestranník
Rovnako ako aj náš premiér, len aby som dodal, on tiež volal s pánom Netanjahuom a povedal, že on nie je za to, aby sa zastavila asociačná dohoda, o čo sa my snažíme aj v tom Európskom parlamente.
Ľudovít Ódor vo výroku naráža na telefonát Roberta Fica s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, v ktorom slovenský premiér skutočne odmietol vyvíjanie tlaku na Izrael formou pozastavenia asociačnej dohody. Výrok Ľudovíta Ódora hodnotíme ako pravdivý.
Telefonát medzi Ficom a Netanjahuom sa uskutočnil v júni 2025. Fico odmietol vyvíjanie tlaku formou pozastavenia asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom a súčasne zdôraznil, že pokračovanie dialógu považuje za kľúčové.
Práve neochotu predstaviteľov EÚ a členských štátov pozastaviť asociačnú dohodu ostro kritizoval v relácii pár sekúnd pred odznením výroku aj Branislav Ondruš z koaličného Hlasu (v čase od 2:47).
EÚ sa rozhodla preskúmať, či nedochádza k porušeniu asociačnej dohody v nadväznosti na kroky Izraela v Pásme Gazy. Vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallas ešte v júli 2025 na žiadosť Európskej rady predložila aj zoznam rôznych opatrení, ktoré by sa mohli prijať. Žiadna z možností však nezískala potrebnú podporu.
Ďalší vývoj udalostí nastal po prejave o stave Únie predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej. V nadväznosti na vyhlásenia v prejave predložila Komisia členským štátom návrh na pozastavenie určitých ustanovení asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom súvisiacich s obchodom.
EK odôvodnila predloženie návrhu zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou v Pásme Gazy po vojenskej intervencii Izraela, blokádou humanitárnej pomoci zo strany Izraela, zintenzívnením vojenských operácií a rozhodnutím izraelských orgánov pokračovať v pláne osídľovania v oblasti Západného brehu.
Prijatie návrhu Komisie by znamenalo, že dovoz z Izraela stratí preferenčný prístup na trh EÚ a na tento tovar sa budú uplatňovať clá na úrovni krajín, s ktorými EÚ nemá uzavretú dohodu o voľnom obchode.
Rada EÚ musí v tejto záležitosti prijať rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou. Návrh by mal byť prerokovaný na zasadnutí Rady pre zahraničné veci v októbri 2025.
Komisia taktiež predložila ďalšie návrhy sankcií, ktoré sa týkali Hamasu, extrémistických ministrov izraelskej vlády a násilných izraelských osadníkov.