Hlas
Vykopávali sa tu ľuďom dvere, dávali sa do väzby, veľakrát na základe výpovede jedného kajúcnika, čo aj Európsky súdny dvor hovorí, že na základe výpovede jedného kajúcnika by ľudia nemali byť obviňovaní.
Denisa Saková výrokom vytvára dojem, porušovanie trestného práva, vykopávanie dverí a väzba na základe výpovede jedného kajúcnika sa diali v rokoch 2020 - 2023 opakovane. V skutočnosti ide o ojedinelé prípady, pričom viac ako 40 ľudí bolo odsúdených za korupciu, výrok preto označujeme ako zavádzajúci.
Inštitút spolupracujúceho obvineného, známeho ako kajúcnik, je v slovenskom právnom systéme nástrojom na boj proti korupcii a organizovanému zločinu. Výpovede kajúcnikov musia byť podporené ďalšími dôkazmi, čo v minulosti potvrdili súdy na Slovensku aj Európsky súd pre ľudské práva. Od roku 2020 do 2023 bolo na Slovensku odsúdených 42 páchateľov korupčnej trestnej činnosti, no vždy na základe viacerých dôkazov, pričom slovenské súdnictvo zohľadňuje obozretnosť pri použití výpovedí kajúcnikov, čím sa má zabezpečiť spravodlivý proces.
Európsky súd pre ľudské práva v minulosti rozhodol, že slovenská prokuratúra nemala vzniesť obvinenia na základe výpovede spolupracujúceho obvineného bez ďalších dôkazov v prípadoch Adamčo vs. Slovenská republika a Vasaráb a Paulus vs. Slovenská republika. Oba prípady sa týkali vrážd a organizovaného zločinu a rozsudky v nich padli pred rokom 2015.
Vzatie do väzby na základe výpovede jedného kajúcnika
Slovenský právny systém pozná inštitút spolupracujúceho obvineného, teda ľudovo takzvaného kajúcnika, ktorý pomáha vo vyšetrovaní korupčnej trestnej činnosti, či zločineckých skupín.
V rokoch 2020 až 2023 bolo podľa Denníka N odsúdených 42 ľudí v súvislosti s korupčnou trestnou činnosťou. Žiaden z nich nebol odsúdený a vzatý do väzby len na základe jednej výpovede spolupracujúceho obvineného, pretože boli súčasťou komplexnej korupčnej siete, takže v každom z prípadov figurovalo vždy viac svedeckých výpovedí, respektíve došlo k priznaniu.
Bývalá rektorka Policajnej Akadémie a súčasná štátna tajomníčka na ministerstve vnútra, Lucia Kurilovská, v roku 2021 uviedla, že obvinenia na Slovensku nie je možné postaviť len na výpovedi jedného kajúcnika, ale že tieto výpovede musia byť podporené aj inými dôkazmi.
Príkladom môže byť medializovaný prípad odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Výpovede spolupracujúcich obvinených boli súčasťou dokazovania na súde, avšak boli podporené aj listinnými dôkazmi.
Kurilovská zároveň uviedla, že hoci sa tento právny inštitút dá zneužiť, tak by sme mali orgánom činným v trestnom konaní veriť, keďže výpovede kajúcnikov musia byť podložené ďalšími dôkazmi. Zároveň poznamenala, že aj počas bojov s organizovaným zločinom v 90. rokoch sa tento inštitút aktívne využíval vo vyšetrovaní, a súdnych procesoch.
O jednu svedeckú výpoveď spolupracujúceho obvineného sa opieralo obvinenie z korupčnej trestnej činnosti bývalej šéfky žilinského krajskú súdu, Evy Kyselovej. Proti sudkyni Kyselovej mal svedčiť jej bývalý kolega, Pavol Polka, ktorý sám s Úradom špeciálnej prokuratúry uzavrel dohodu o vine a treste a bol v súvislosti s korupciou odsúdený na päťročnú podmienku a peňažný trest 150-tisíc eur. Polka v roku 2022 na Špecializovanom trestnom súde súde pri procese s Kyselovou rozhodol využiť svoje právo nevypovedať. Jeho rozhodnutie nevypovedať spôsobilo zmenu v procese a Špecializovaný trestný súd Kyselovú oslobodil. Voči rozhodnutiu súdu sa odvolal prokurátor, preto v prípade musel rozhodovať Najvyšší súd, ktorý Kyselovú definitívne oslobodil v roku 2024. Predsedníčka Najvyššieho súdu uviedla, že obžaloba bola postavena na výpovedi jediného svedka, ktorú senát považoval za rozpornú. Prípad Evy Kyselovej ukazuje, že obvinenie postavené výlučne na výpovedi jedného kajúcnika bez ďalších dôkazov nemôže obstáť, čo ilustruje, že tvrdenia o vzatí do väzby len na základe týchto výpovedí sú nepresné.
Polícia v minulosti vykopla dvere Branislavovi Zurianovi. Vtedy počas jeho neprítomnosti policajti násilne vnikli do jeho bytu aj napriek tomu, že policajti mali mať vedomosť o tom, že sa nachádza v zahraničí. Ústavný súd po sťažnosti Branislava Zuriana rozhodol, že sa jednalo o porušenie jeho práva. Štát ho na základe rozhodnutia odškodnil a nahradil aj trovy konania.
Európsky súd pre ľudské práva hovorí, že na základe výpovede jedného kajúcnika nemajú byť vznesené obvinenia
Európsky súd pre ľudské práva v prípade Adamčo v. Slovensko hovorí, že jediným priamym dôkazom v prípade usvedčenia nemôže byť výpoveď spolupracujúceho svedka, ak ostatné nepriame dôkazy sú naviazané na túto výpoveď. V tomto prípade bolo zároveň problematické, že k zvratu v prípade došlo po zmene svedeckej výpovede svedka, ktorý ju zmenil, aby si zabezpečil výhody po obžalovaní v inom trestnom konaní. Dôležitá je práve zmena výpovede a následný súlad nepriamych dôkazov s touto výpoveďou (ods. 55).
V prípadoch korupcie v rokoch 2020 až 2023, v ktorých vypovedajú spolupracujúci obvinení, však nie sú obvinenia postavené na zmene obvinení. Príkladom môže byť odsúdených úradníčiek finančnej správy Denisy Židovej a Kornélie Černej. Jediným priamym dôkazom síce je výpoveď Františka Imreczeho, no k zvratu vo vyšetrovaní nedošlo, kvôli zmene jeho výpovede.
Ústavný súd SR zároveň v rozhodnutí I. ÚS 384/2019 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva upozornil na potrebu osobitnej obozretnosti pri použití takýchto výpovedí, súčasne však v tomto kontexte konštatoval, že skutočnosť použitia výpovede podozrivého, ktorý bol zbavený obvinenia, nie je ešte sama osebe dôvodom na vyslovenie porušenia práva na spravodlivé súdne konanie, a to dokonca ani v takých prípadoch, keď je odsúdenie páchateľa založené v určujúcej miere práve na výpovedi takéhoto svedka“ (.pdf, s. 11).