Ministri členských krajín EÚ schválili v polovici mája 2024 nový pakt o migrácii a azyle, ktorý má zabezpečiť spravodlivé rozdelenie záťaže medzi členské štáty. Reforma migračného systému zavádza mechanizmus solidarity tak, že sa štáty môžu rozhodnúť, či prevezmú žiadateľov o azyl na svoje územie, zaplatia finančný príspevok alebo poskytnú materiálnej podporu štátu zasiahnutému migráciou. 

V prípade finančného príspevku sa na jedného migranta predpokladá suma vo výške približne 20-tisíc eur. Nejde však o trest pre štáty, ktoré migrantov nechcú prijať. Platby pôjdu do spoločného fondu EÚ, ktorý bude spravovať Komisia a z ktorého sa budú financovať projekty zamerané na riešenie príčin migrácie. Ďalšou alternatívou pre finančné príspevky je aj poskytnutie podpory postihnutému štátu, napríklad v podobe pohraničnej stráže či pomoci pri rozmiestňovaní prijímacích stredísk. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Ministri členských krajín 14. mája 2024 na Rade EÚ v Bruseli definitívne schválili nový pakt o migrácii a azyle. Pakt  zavádza súbor pravidiel na lepšie riadenie legálnej migrácie, vytvára efektívne a jednotné postupy a má zabezpečiť spravodlivé rozdelenie záťaže medzi členské štáty.

Schválený pakt pozostáva z desiatich právnych predpisov. Slovensko v súlade s avizovaným postojom hlasovalo pri dvoch predpisoch proti a pri ôsmich sa hlasovania zdržalo, no návrhy prešli podporou kvalifikovanej väčšiny.

Reforma migračného systému zavádza mechanizmus solidarity na zabezpečenie rozdelenia zodpovednosti medzi členské štáty. Pokiaľ sa štát ocitne pod „migračným tlakom“, nový pakt spúšta systém známy ako „povinná solidarita“, čo znamená, že do pomoci sa musia zapojiť všetky štáty. Vždy si však môžu vybrať, ako pomôžu.

Štáty môžu prevziať zodpovednosť za spracovanie žiadostí o azyl, čo v praxi znamená relokáciu týchto žiadateľov na svoje územie, môžu sa rozhodnúť pre finančný príspevok alebo poskytnutie materiálnej či inej podpory postihnutému štátu, napríklad v podobe poskytovania pohraničnej stráže či pomoci pri rozmiestňovaní prijímacích stredísk.

Návrh sa do veľkej miery podobá na návrh Smeru o migračnej politike z roku 2016, pričom zohľadňuje takmer všetky predchádzajúce námietky. Napriek tomu podľa Roberta Fica nejde o tú solidaritu, ktorú navrhli počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ a prirovnal ju k skoršej myšlienke zavedenia kvót na povinné prerozdeľovanie migrantov medzi členské krajiny. 

Princíp tzv. flexibilnej solidarity predstavilo Slovensko počas svojho predsedníctva Rady Európskej únie v druhej polovici roka 2016 za vlády Roberta Fica, ktorej súčasťou bola aj Dankova SNS. Flexibilná solidarita v zmysle, ktorý predstavil vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák mala znamenať, že každý štát prispeje k riešeniu migračnej krízy podľa svojich možností. 

Členské štáty Európskej únie tak mali mať, podobne ako v prípade schváleného migračného paktu, možnosť si vybrať, akým spôsobom vyjadria svoju solidaritu v kontexte migračnej krízy. 

Návrh slovenského predsedníctva bol ostatnými európskymi predstaviteľmi nakoniec odmietnutý, no pakt o migrácii a azyle EÚ, prijatý Radou EÚ 14. mája 2024, obsahuje podobný návrh na revíziu politiky. 

V návrhu migračného paktu je stanovený celkový ročný počet požadovaných relokácii migrantov a celková ročná výška financovania príspevkov zriadeného ročného rezervoáru solidarity na úrovni Únie, ktoré majú dosahovať minimálne 30-tisíc rekolácií a 600 miliónov eur vo forme finančných príspevkov. 

Na jedného migranta teda pripadá finančný príspevok vo výške približne 20-tisíc eur, pričom cena môže byť ovplyvnená počtom relokácií a výškou finančných prostriedkov, ktoré sú uvádzané len v minimálnej hodnote. Okrem toho je táto uvádzaná suma stále len dočasná a v budúcnosti sa môže na základe vývoja udalostí a možných ovplyvňujúcich faktorov meniť.

Platby pôjdu do spoločného fondu EÚ, ktorý bude spravovať Komisia a z ktorého sa budú financovať projekty zamerané na riešenie základných príčin migrácie.