Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa začiatkom marca stretol so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Toto stretnutie okrem Korčoka skritizovali aj viacerí naši spojenci. S Lavrovom sa počas svojho pôsobenia na ministerstve zahraničia stretol aj Ivan Korčok. Jeho stretnutia so šéfom ruskej diplomacie sa však odohrali ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu, pre ktorú zaradili štáty EÚ Sergeja Lavrova na sankčný zoznam, ako aj predtým, ako nás Rusko označilo za nepriateľský štát. Výrok Ivana Korčoka preto hodnotíme ako pravdivý

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa začiatkom marca stretol so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Informovalo o tom ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré pripojilo aj spoločnú fotografiu ministrov.

Podľa vyhlásenia ministerstva Blanár informoval Lavrova o postoji vlády SR, že rusko-ukrajinský konflikt nemá vojenské riešenie, a apeloval na čo najskoršie obnovenie mierových rokovaní medzi stranami konfliktu a ukončenie bojov. Toto stretnutie skritizoval napríklad poľský premiér Donald Tusk či český premiér Petr Fiala. 

Blanár sa s Lavrovom stretol na diplomaticko fóre v tureckej Antalyi. Okrem slovenského šéfa diplomacie sa Lavrov stretol s ministrami Srbska, Tadžikistanu, Kazachstanu, Kirgizstanu, Uzbekistanu, Azerbajdžanu, Turecka, či kráľom Eswatini.

Ruská štátna spravodajská agentúra TASS informovala, že sa šéf ruskej diplomacie v rámci fóra stretol aj s maďarský ministrom zahraničných vecí Petrom Szijjartom, aj keď v oficiálnom programe ministra Lavrova sa toto stretnutie neuvádza. Predtým sa obaja ministri stretli napríklad v septembri či novembri 2023.

V októbri 2023 sa Lavrov taktiež stretol s ministerkou zahraničných vecí Severnej Kórei ako aj s autoritárskym lídrom Kim Čong-unom v Pyongyangu. V januári 2024 zas rokovali Vladimir Putin a Sergej Lavrov so severokórejskou ministerkou zahraničných vecí v Moskve.

S ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie sa v minulosti stretol aj Ivan Korčok. Stretnutie Korčoka a Lavrova prebehlo na konci septembra 2021 pri príležitosti 76. zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených Národov v New Yorku. O stretnutí vtedy informovali ruské aj slovenské ministerstvá zahraničných vecí v tlačových správach. 

Korčok vtedy uviedol, že sme svedkami výrazne negatívneho vývoja vzťahov medzi Ruskou federáciou a EÚ od roku 2014, kedy došlo k anexii Krymu, a že zdôrazňovanie princípu suverenity a teritoriálnej integrity je životným záujmom SR.

Lavrov sa v roku 2021 pri príležitosti 76. zasadnutia Valného zhromaždenie stretol okrem Korčoka aj s vrchnými predstaviteľmi Egypta, Írska, Poľska, Bolívie, Slovinska, Sýrie, Japonska, Francúzska, Saudskej Arábie, Kuby, Cypru, Alžírska, Thajska, Mali, Líbye, Srbska či Singapuru.

V tomto čase sa Lavrov stretával aj s vrchnými predstaviteľmi iných západných štátov. V decembri 2021 sa napríklad stretol s ministrom zahraničných vecí Spojených štátov amerických Antonym Blinkenom a s britskou ministerkou zahraničných vecí Liz Trussovou.

S ministrom USA Blinkenom sa s Lavrovom stretol aj v marci 2023 v Naí Dillí. Blinken ruskému ministrovi zopakoval výzvu na ukončenie vojny a zapojenie sa do diplomacie. Išlo o prvé stretnutie Blinkena a Lavrova od začiatku invázie na Ukrajinu, pričom nebolo vopred plánované a trvalo zhruba 10 minút.

Korčok počas výkonu funkcie ministra absolvoval s Lavrovom aj telefonické rokovanie, ktoré uskutočnilo v júni 2020. Korčok pozval Lavrova na konferenciu GLOBSEC a na návštevu Slovenska zároveň konštatoval, že Slovensko podporuje územnú integritu Ukrajiny a neuznáva anexiu Krymu. 

Na svojich sociálnych sieťach Korčok uviedol, že s Lavrovom sa stretol ešte v decembri 2021 v Štokholme, na okraj Rady OBSE.

Korčokove stretnutia s ruským šéfom diplomacie sa odohrali pred 24. februárom, kedy sa začala ruská invázia na Ukrajinu, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí. V reakcii na ruskú inváziu zaradili štáty EÚ ruského prezidenta Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na sankčný zoznam EÚ. V marci 2022 pridala zas Ruská federácia Slovensko na  zoznam nepriateľských krajín.  

Počiatky ruskej agresie na Ukrajinu však siahajú už do roku 2014, kedy Rusko anektovaním Krymského polostrova porušilo medzinárodné právo a suverenity Ukrajiny.