Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok po nástupe do funkcie postavil mimo službu policajných vyšetrovateľov, ktorí mali od Úradu na ochranu oznamovateľov udelený status chráneného oznamovateľa. Minister ich postavil mimo službu bez toho, aby o tom daný úrad informoval. Policajti sa tak obrátili na súd. Keďže v prípade Jána Čurillu a Róberta Magulu rozhodol aj prvostupňový aj druhostupoňový súd v prospech ministerstva, tak je výsledný počet rozsudkov, ktoré postup ministra Eštoka neodporovali sedem, pričom súd rozhodol proti postupu ministra v štyroch prípadoch. 

V prípade bývalých vyšetrovateľov NAKA Jána Čurillu a jeho kolegu Róberta Magulu, mestský súd Bratislava IV v novembri 2023 rozhodol v prospech ministerstva vnútra a to napriek ich statusu chránených oznamovateľov. Sudkyňa Husová uviedla, že podľa nech tento status nie je nadradený statusu príslušníkov Policajného zboru a prípad odporúčila riešiť buď podaním takzvaného rozkladu proti personálnemu rozkazu ministra vnútra alebo správnou žalobou. Právny zástupca vyšetrovateľov, Peter Kubina, sa voči rozhodnutiu odvolal a o prípade rozhodoval začiatkom roka 2024 krajský súd, ktorý potvrdil rozhodnutie okresného súdu. Kubina avizoval, že proti rozhodnutiu krajského súdu podajú dovolanie na Najvyšší súd. (4:0)

Richard Sedlák, bývalý šéf odboru ochrany, prevencie a boja proti korupcii útvaru ochrannej služby a prevencie mal rovnako status chráneného oznamovateľa. K 1. decembru 2023 bola ale zrušená jeho pracovná pozícia, dôsledkom čoho bol degradovaný na nižšiu funkciu. Súd nerozhodol v jeho prospech. (5:0)

Rovnako obstál aj Pavol Ďurka, bývalý funkcionár policajnej inšpekcie. Mestský súd Bratislava IV nevyhovel jeho žiadosti o okamžitom opatrení a teda ostáva mimo služby. (6:0)

Podobná vec sa stala aj v prípade Juraja Svítka, bývalého zástupcu šéfa inšpekcie, ktorý bol rovnako ako Richard Sedlák degradovaný na nižšiu pracovnú pozíciu a premiestnený do Bánoviec nad Bebravou. (7:0)

Rozhodnutia sa otočili proti rozhodnutiu ministra vnútra v prípadoch Milana Sabotu, Branislava Dunčka, Branka Kišša a Štefana Mašina.

Prvým zúčastneným, ktorému súd vyhovel, bol Branko Kišš, ktorého pracovné miesto bolo zrušené deň po vymenovaní vlády. Kišš pôsobil ako 1. viceprezident, no bol presunutý na pracovisko Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície. Súd pri rozsudku argumentuje tým, že minister nepožiadal o súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov. Kišš teda môže podľa rozhodnutia Mestského súdu Bratislava IV. zostať prvým viceprezidentom Policajného zboru. (7:1)

Druhé rozhodnutie padlo v prípade Štefana Mašina. V tejto situácii súd rozhodol, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok urobil chybu, keď odstavil Štefana Mašina zo služby bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov a teda sa vyšetrovateľ mohol vrátiť späť do práce. (7:2)

Posledné rozhodnutia v prospech vyšetrovateľov padli v prípadoch Milan Sabotu a Branislav Dunčka. V týchto prípadoch súd urobil záver, že má právo rozhodnúť v prípade antidiskriminačného sporu a teda vydať urgentné opatrenia. Preskúmal, či minister vnútra konal v súlade so zákonom o ochrane oznamovateľov a najmä, či získal súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov. (7:4)

Voči Ladislavovi Kotekovi bolo začaté stíhanie vo veci neoprávneného používania služobného auta. Kotek mal byť v skorých ranných hodinách zastavený policajným operatívny pracovník z policajnej inšpekcie pri ceste do práce v obci Jabloňové na Záhorí. Na použitie služobného auta mu mal byť udelený súhlas od nadriadeného. V súčasnosti sa prípad vyvíja.