Slovensko patrí dlhodobo k najpomalším štátom v otázke čerpania eurofondov. Situácia sa výrazne nezmenila za volebného obdobia vlády Roberta Fica či Petra Pellegriniho ale ani Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Ku koncu vládnutia strany Smer-SSD sa Slovensko nachádzalo na chvoste čerpania eurofondov, situácia sa však nezlepšila ani po príchode novej vlády Igora Matoviča a to napriek tomu, že si skvalitnenie čerpania stanovila ako prioritu. Slovensku tak hrozí prepadnutie viac ako 800 miliónov eur z európskych peňazí. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

V riadnom programovom období 2014 až 2020 Slovensko čerpalo eurofondy len do výšky zhruba jednej tretiny a radilo sa k najpomalšie čerpajúcim štátom. Aj s predĺžením možnosti čerpania o tri roky ostávalo Slovensku ešte v roku 2022 nevyčerpaných takmer 7 miliárd eur. Horšie na tom boli podľa Národnej banky Slovenska (NBS) len Rumunsko a Chorvátsko. (.pdf, s.1-4).

Úradnícka vláda Ľudovíta Ódora navyše tento týždeň oznámila, že Slovensku môže prepadnúť 800 miliónov eur. Táto suma predstavuje približne 5 % prostriedkov, ktoré sme od EÚ dostali na investície do rozvoja. Prepadnutie eurofondov hrozí takmer všetkým ministerstvám a operačným programom.

Slovensko môže o tieto peniaze prísť napriek tomu, že časť prostriedkov nám paradoxne zachránili krízy a promtná reakcia Európskej únie. EÚ pre závažnosť situácie výnimočne uvoľnila pravidlá čerpania eurofondov, aby ich členské štáty čo najrýchlejšie využili na boj s pandémiou. Rezorty napokon na boj s Covidom z operačných programoch uvolnili 1,1 miliardy eur, ktoré mali pôvodne smerovať na reformy a rozvoj Slovenska a zmenšovanie regionálnych rozdielov.

Možnosť čerpania eurofondov na krízové účely sa zopakovala aj v čase prílevu utečencov z Ukrajiny a pri energetickej kríze. Slovensko si v Bruseli vyrokovalo, možnosť využiť eurofondy na úhradu energií pre zraniteľné domácnosti. Komisia na energie umožnila použiť až 1,45 miliardy eur. Na pomoc utečencom sa presmerovalo ďalších 315 miliónov eur. 

Slovensko má s čerpaním eurofondom dlhodobý problém. Na začiatku volebného obdobia bola priemerná miera čerpania v celej EÚ o 8 percentuálnych bodov vyššia ako na Slovensku. Zatiaľčo priemer Únie bol na úrovni 41 %, Slovensko tesne po konci vládnutia strany Smer čerpalo európske prostriedky len na úrovni 33 %. Jedinou krajinou, ktorá mala nižší podiel vyčerpaných peňazí ako Slovensko, bolo Chorvátsko s čerpaním 31 %.

Nová vládna garnitúra pritom sľubovala zlepšenie čerpania a implementácie eurofondov. Istú formu zjednodušenia či zefektívnenia čerpania mali vo svojom volebnom programe všetky bývalé koaličné strany. Matovičova vláda dokonca vytvorila pre agendu eurofondov samostatné ministerstvo, na čele ktorého stála Veronika Remišová. Cieľom malo byť zlepšenie koordinácie regionálneho rozvoja ako aj optimalizácie štruktúry riadenia eurofondov.

V porovnaní s predošlým programovým obdobím 2007 - 2014 je však na tom Slovensko podľa Národnej banky ešte horšie. Z vyše 14 miliardovej alokácie 3. programového obdobia bolo na regionálny rozvoj za roky 2014 - 2022 vyčerpaných 66 %. V porovnaní s tým, v 2. programovom období bol za rovnako dlhé obdobie 9 rokov (2007 – 2015) vyčerpaných 90 % z alokácie. NBS však dodáva, že 2. programové obdobie bolo o rok kratšie a končilo sa práve v roku 2015, čo pri riziku trvalej straty akcelerovalo financovanie z eurofondov.(.pdf str. 27)