Igor Matovič pracuje s veľmi diskutovaným a komplikovaným termínom o najviac “prorodinnom štáte” v celej Európe, podobne sa vyjadril aj minister Krajniak, ktorý povedal rovnaké tvrdenie v úvode roka. Existuje však široké spektrum štátnych politík, podľa ktorých sa dá určovať prorodinné nastavenie štátu, príspevok na dieťa je len jedna z nich. 

Napríklad UNICEF zaraďuje medzi faktory aj dĺžku platenej rodičovskej dovolenky (kde sa Slovensko pravidelne umiestňuje v top 5), či dostupnosť a kvalitu predškolských zariadení. Eurostat meria predovšetkým koľko percent zo sociálnych dávok je minutých na dávky pre rodiny. Iné štatistiky merajú rodinné benefity ako podiel z HDP. 

Ako príklad sa dajú použiť severské krajiny, ktoré dlhodobo dávajú najvyššie percentá HDP na rodinné politiky, avšak prídavok na deti je u nich nižší ako 200€. V Dánsku to je napríklad pri deťoch do dvoch rokov okolo 150€ na mesiac a zvyšujúcim vekom sa táto suma znižuje, vo Švédsku to je okolo 112€ na každé dieťa.

Hoci je pravda, že 200€ na dieťa je na pomery Európy nadpriemerná suma, mnohé krajiny v Európe majú príspevky na dieťa vyššie ako 200€, napríklad Luxembursko dáva 285,41€ na dieťa alebo Nemecko, kde je to od 1. 1. 2023 už 250 € na dieťa. V oboch prípadoch nie je táto suma na rozdiel od Slovenska podmienená príjmom rodiča. Zároveň je ale potrebné pri takýchto údajoch brať do úvahy faktory ako sila ekonomiky, priemerné platy alebo HDP a preto je náročné porovnávať sumy v čistých číslach, ako to nepriamo robí Igor Matovič.

Väčšina komparatívnych dát na portáloch ako Eurostat alebo vo vedeckých výskumoch siahajú zatiaľ len do roku 2020, maximálne 2021. Zvýšenie bonusu na dieťa bolo presadené až v roku 2022 a jeho výsledky uvidíme až o nejakú dobu. Je preto obtiažne vyhodnotiť pravdivosť či nepravdivosť Matovičovho výroku.