Hoci Minské dohody skutočne pravidelne porušovali obidve strany konfliktu, výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Minské dohody neboli uzavreté kvôli „ukrajinským fašistom páchajúcim tragédie na ľuďoch ruskej národnosti na Donbase“, ale ako snaha o zastavenie ozbrojeného konfliktu medzi Ukrajinou ako suverénnym štátom a rebelmi zo separatistických republík podporovaných Ruskou federáciou. 

Minské dohody označujú sériu dvoch dohôd o prímerí vyjednaných v roku 2014 (Minsk I) a 2015 (Minsk II). Tieto dohody mali za cieľ ukončenie ozbrojeného konfliktu, ktorý začal v roku 2014, keď sa proruskí rebeli pokúsili o vytvorenie separatistických republík Doneck a Luhansk. Separatistom prišli na pomoc v boji proti ukrajinskej armáde ruskí vojaci, ktorí sa v regióne nachádzali aj vďaka anexii Krymu.

Jedným z dôvodov pre separatizmus a následnú ruskú vojenskú pomoc malo byť aj údajné potláčanie práv rusky hovoriacej menšiny v regióne Donbas. Informácie o zlom zaobchádzaní s rusky hovoriacimi obyvateľmi sa začali masívne šíriť po pro-európskych protestoch v Kyjeve v rokoch 2013 až 2014.

Neslávnym vrcholom ruskej dezinformačnej kampane ohľadom východnej Ukrajiny bola reportáž uverejnená v televíznom programe kontrolovanom Kremľom. V programe, ktorý sledujú milióny rusky hovoriacich ľudí, bol odvysielaný rozhovor so ženou, ktorá údajne videla ako Ukrajinci ukrižovali trojročného rusky hovoriaceho chlapca priamo pred očami jeho matky vo východo-ukrajinskom meste Sloviansk. Tento vymyslený príbeh bol odvtedy desiatky ráz vyvrátený, avšak slúži ako ukážka vykonštruovaných obvinení, ktoré ruské médiá šírili voči Ukrajincom, aby vytvorili zámienku pre separatizmus a následnú vojenskú inváziu.

V reakcii na tieto dezinformácie boli v roku 2014 na Donbase prítomné nezávislé komisie vyslané poprednými medzinárodnými organizáciami. Tieto orgány mali za úlohu overiť, či „ukrajinskí fašisti“ skutočne „páchajú tragédie na ľuďoch ruskej národnosti na Donbase“. Komisia z Rady Európy konštatovala, že práva menšín sú na Donbase dodržiavané. (pdf, s. 2) K rovnakému záveru dospeli aj vrchná komisárka pre národnostné menšiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OSCE) a taktiež Úrad vrchného komisára OSN pre ľudské práva. (pdf, s. 23)

Žiadne tragédie na rusky hovoriacich obyvateľoch Donbasu neboli potvrdené. Aj napriek tomu sa Ruská federácia rozhodla podporiť separatistov v Doneckej a Luhanskej republike, kvôli čomu prišli o život a strechu nad hlavou tisícky ľudí na všetkých stranách konfliktu. Pozorovacia misia OSCE zaznamenala vo svojich každodenných monitorovacích reportoch desiatky narušení minských dohôd. K ozbrojeným stretom teda dochádzalo na Donbase aj po roku 2015. Je preto náročné určiť, ktorá strana porušila dohody pri jednotlivých incidentoch. 

Ruská federácia sa v roku 1994 zaviazala rešpektovať nezávislosť, zvrchovanosť a hranice Ukrajiny podpisom Budapeštianskeho memoranda, ktorým sa Ukrajina vzdala jadrových zbraní zo sovietskej éry. Anexia Krymu, podpora separatistických republík a invázia vo februári 2022 je porušením tohto záväzku.