SaS
Keby už bolo ozaj najhoršie, tak je tzv. núdzový stav, kde sa dá urobiť riešenie, že štát, nazvime to, určitou formou znárodní tú produkciu (pozn. elektriny), ktorá je vyrobená na Slovensku a zabezpečí teda zásobovanie, či už obyvateľstva alebo podnikov.
Vyhlásenie núdzového stavu podľa Ústavy SR nerozširuje možnosť znárodnenia produkcie elektriny vyrobenej na Slovensku. V zákone o energetike sa však spomína tzv. všeobecný hospodársky záujem, ktorý sa svojim znením približuje výroku poslanca Viskupiča.
Vyhlásenie núdzového stavu na Slovensku upravuje ústavný zákon č. 227 o bezpečnosti štátu, konkrétne jeho piaty článok. Ustanovuje právomoci vlády Slovenskej republiky v čase núdzového stavu, medzi ktoré však nepatrí znárodnenie produkcie elektriny vyrobenej na území Slovenska ani jej distribúciu medzi obyvateľstvo a podniky.
Zákon o energetike však pozná tzv. všeobecný hospodársky záujem, ktorý vyhlasuje vláda SR na návrh ministerstva hospodárstva.
Vďaka jeho vyhláseniu môže vláda dosiahnuť napríklad „bezpečnosť sústavy alebo siete vrátane zabezpečenia pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny a plynu a energetickej efektívnosti.“
Síce v tomto prípade nejde o znárodnenie podniku, ale dá sa hovoriť o forme znárodnenia produkcie, keďže o nej nebude rozhodovať trh.