Demagog.SK výrok týkajúci sa dôchodkového stropu overoval už v máji 2018. V tom čase bol aktuálny návrh predložený stranou SMER-SD, ktorý stanovil odchod do dôchodku vo veku maximálne 65 rokov. Aj na základe predošlého overovania môžeme výrok vyhodnotiť ako pravdivý. Koaličná SNS sa predošlý návrh rozhodla nepodporiť a vyslovila sa za zastopovanie dôchodkového veku na 64 rokov. Návrh ústavného zákona, ktorý bol nakoniec 28. marca 2019 schválený, predkladal, medzi inými, aj Ladislav Kamenický (SMER-SD). Opatrenie ponecháva doterajší mechanizmus a zároveň stanovuje horný limit dôchodkového veku na 64 rokov. Zavedenie tejto hranice sa dotkne ľudí narodených v roku 1974 a neskôr, teda občanov mladších ako 44 rokov. V roku 2018 hnutie OĽANO požiadalo nezávislý orgán, Radu pre rozpočtovú zodpovednosť o kvantifikáciu vplyvu zavedenie hornej hranice veku odchodu do dôchodku na úrovni 65 rokov. Rada zhodnotila, že opatrenie bude mať v budúcnosti negatívne dôsledky na výšku dôchodkov aj celkovú udržateľnosť verejných financií (.doc). So zvýšením počtu dôchodcov sa zvýši aj počet výdavkov na túto skupinu obyvateľstva, čo spôsobí zníženie potenciálu ekonomického rastu, prehĺbi deficit dôchodkového systému a negatívne ovplyvní saldo verejnej správy. ‚‚V období rokov 2038 až 2066 vzrastie negatívny vplyv na saldo postupne na 1,1% HDP ročne. V nadväznosti na zhoršenie salda verejnej správy, dôjde ku nárastu dlhu verejnej správy o 22,5% HDP v roku 2066.” Z pohľadu trhu práce, dôjde k strate tej časti obyvateľstva, ktorá by mohla aj naďalej byť na tomto trhu aktívna. To sa prejaví v spomalení potenciálneho ekonomického rastu o 0,2 až 0,3 p.b. V roku 2066 by tak HDP bolo nižšie o 6,2%. Toto opatrenie bude vplývať aj na stav verejných financií: ‚‚Na kompenzovanie tohto vplyvu bude potrebné nájsť dodatočné trvalé úspory vo výdavkoch resp. dodatočné príjmy minimálne vo výške 0,3% HDP... Na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, čo znamená udržanie úrovne dlhu pod hornou hranicou limitu na dlh vo výške 50% HDP počas najbližších 50-tich rokov, by bolo potrebné dosiahnuť v roku 2020 prebytkové štrukturálne saldo verejnej správy vo výške 0,1% HDP. Po zavedení hornej hranice dôchodkového veku bude takýto výsledok hospodárenia nepostačujúci, keďže dlh by sa do konca roku 2066 zvýšil na úroveň približne 77% HDP . Pre obnovenie dlhodobej udržateľnosti by bolo nutné, aby v roku 2020 verejná správa hospodárila (štrukturálne) s prebytkom minimálne 0,4% HDP.” Okrem toho bude mať dôchodkový strop značný vplyv aj na jednotlivcov, domácnosti a makroekonomický rozvoj.