Čaputová od začiatku kampane komunikovala stanovisko, že vzdanie sa v prospech silnejšieho kandidáta so spoločnými hodnotami zváži v prípade, že by hrozilo druhé kolo prezidentských volieb s kandidátmi nedemokratických síl. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Denník SME 29. mája 2018, krátko po ohlásení Čaputovej kandidatúry, publikoval rozhovor, v ktorom sa vyjadrila k otázke možného trieštenia hlasov nasledovne: „Ale ak by vývoj vyúsťoval do situácie, ktorá nastala v roku 2004, že do druhého kola sa dostali kandidáti, ktorí preferujú, nazvem to iné hodnoty, demokratickí kandidáti by mali zvážiť svoje zotrvanie v kampani ešte pred prvým kolom a požiadať svojich budúcich voličov, aby presmerovali svoju dôveru v prospech perspektívnejšieho kandidáta.”

Spomínaný pracovný obed s predstaviteľmi OĽaNO, Matovičom a Remišovou, a kandidátom na prezidenta Mistríkom sa uskutočnil 22. januára 2019. Na stretnutie bol pozvaný aj kandidát Mikloško, ten sa však nedostavil. Čaputová prízvukovala možnosť vzdania sa v prípade reálnej šance, že do druhého kola sa dostane predstaviteľ SMER-SD alebo extrémista: „Nebudem tá, ktorá ohrozí krajinu zotrvaním v kandidatúre, ak by hrozilo, že do druhého kola sa dostanú reprezentanti nedemokratických hodnôt.“ Možnosť zotrvania oboch kandidátov v kampani teda nevylúčila.

Mistrík spoločnú dohodu pred médiami vysvetlil nasledovne: „Buď vyhrá kandidát Smeru-SD, kandidát extrému, alebo to bude slušný a demokratický kandidát. Je na našej zodpovednosti, aby sa stal prezidentom človek z demokratického spektra. Dohodli sme sa, že budeme konať zodpovedne a to, kto koho podporí, závisí od preferencií." Predpokladaným mechanizmom vyhodnotenia preferencií sa stali prieskumy verejnej mienky. Podľa Mistríka mal do konečného súboja o prezidentské kreslo vstúpiť iba jeden z nich, ten preferenčne silnejší.