Začiatkom mája si pripomíname výročie tragédie v Odese, ktorá sa odohrala 2. mája 2014. Pri násilných stretoch medzi podporovateľmi jednotnej Ukrajiny a proruskými aktivistami vtedy zahynulo spolu 48 ľudí. Šesť z nich zomrelo počas pouličných stretov v centre mesta a ďalších 42 pri požiari Domu odborov na Kulikovom poli.

Udalosť sa už roky objavuje v dezinformačných a propagandistických naratívoch, ktoré ju opisujú ako plánovaný masaker proruských civilistov zo strany „ukrajinských nacistov“. Používa sa ako aj ako dôkaz údajnej genocídy rusky hovoriaceho obyvateľstva na Donbase, kvôli ktorému Rusko zaútočilo na Ukrajinu vo februári 2022.

Dostupné správy OSN, Rady Európy, nezávislej skupiny 2. máj aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva však opisujú udalosť ako násilné strety dvoch znepriatelených skupín, zlyhanie polície a záchranných zložiek a následné nedostatočné vyšetrovanie.

• Pri udalostiach v Odese 2. mája 2014 zahynulo spolu 48 ľudí. Šesť ľudí zomrelo počas pouličných stretov v centre mesta, ďalších 42 pri požiari Domu odborov.

• Medzi obeťami požiaru bol podľa správy OSN jeden chlapec, nie viacero detí. Oficiálne zdroje uvádzajú, že pri požiari zomrelo 34 mužov, sedem žien a jeden 17-ročný chlapec.

• Násiliu predchádzal pochod za jednotnú Ukrajinu, ktorý podľa OSN, Rady Európy aj ESĽP napadli proruskí aktivisti. Následné strety prerástli do obojstranného násilia, pri ktorom zbrane, kamene a zápalné fľaše používali obe strany.

• Dostupné vyšetrovania neurčili, že požiar Domu odborov bol vopred plánovaný alebo že ho jednoznačne založila jedna konkrétna strana. Zápalné fľaše boli podľa správ hádzané smerom na budovu aj z budovy.

• Európsky súd pre ľudské práva v roku 2025 konštatoval zodpovednosť Ukrajiny za zlyhanie pri prevencii násilia, včasnej záchrane ľudí z horiacej budovy a následnom vyšetrovaní. Nepotvrdil však tvrdenie, že proukrajinskí aktivisti spáchali plánovaný masaker.

Čo sa v Odese 2. mája 2014 stalo

Po rozhodnutí vlády Viktora Janukoviča ukončiť prístupové rokovania do EÚ vypukli v mnohých ukrajinských mestách protesty. Podporovatelia vstupy Ukrajiny do EÚ sa začali označovať aj ako podporovatelia Majdanu, keďže sympatizovali s proeurópskymi protestmi na Námestí nezávislosti v Kyjeve známom ako Majdan. Voči nim sa začali vymedzovať zástancovia užšej kooperácie s Ruskom. Aj v Odese došlo koncom roku 2013 ku stretom týchto dvoch skupín a napätie v meste sa postupne zvyšovalo. Takto sled udalostí popisuje aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva  (body 10-12, s. 7).

V marci 2014 sa začala zintenzívňovať mobilizácia zo strany proruských protestujúcich proti Majdanu, ktorí si postavili stanové mestečko pre zhruba dvesto ľudí na námestí Kulikovo pole pred Domom Odborov v centre Odesy. Na námestí vystavovali vlajky Ruska a Sovietskeho zväzu spolu s nápismi volajúcimi po ruskej anexii Odesy. Podľa súdu vtedajší zástupca náčelníka Odeského oblastného policajného oddelenia Fučedži podporoval toto hnutie a spolupracoval s jeho lídrami (body 15-17, s. 8). 

V marci a v apríli 2014 sa v Odese pravidelne konali protestné akcie oboch hnutí, ktoré sa zaobišli bez závažnejších incidentov. Na konci apríla 2014 fanúšikovia futbalových klubov Černomorec Odesa a Metalist Charkov oznámili, že 2. mája 2014 spolu s podporovateľmi Majdanu zorganizujú pochod Za zjednotenú Ukrajinu. Protestná akcia sa mala začať o tretej poobede na námestí Soborna, odkiaľ mali zúčastnení pochodovať cez Derybasivskú ulicu na futbalový štadión klubu Černomorec, kde sa o piatej poobede začínal zápas (bod 24, s. 9-10). 

V súvislosti s oznámením sa na internete začali objavovať príspevky od organizácií a jednotlivcov proti Majdanu, ktorí pochod označovali za nacistický. Príspevky vyzývali ľudí, aby sa zhromaždili a zabránili jeho konaniu (bod 25, s. 9-10).

Dňa 2. mája 2014 približne 300 proruských aktivistov ozbrojených palicami a vzduchovými pištoľami napadli na pochod asi 2 000 podporovateľov jednotnej Ukrajiny. 

Vyšetrovacia skupina 2. máj, spolu s Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) a Radou Európy (.pdf, s. 12) zhodne tvrdia, že nepokoje vedúce k požiaru sa začali útokom proruských aktivistov na pokojný pochod futbalových fanúšikov na podporu jednotnej Ukrajiny. Pochod organizovali fanúšikovia futbalových tímov Černomorec Odesa a Metalist Charkov, ktorí proti sebe v ten večer hrali zápas (.pdf, s. 7).  Podľa svedeckých výpovedí a videí boli účastníkmi pochodu aj bežní obyvatelia, nielen futbaloví ultras.

Konflikt sa následne rozšíril do viacerých potýčok v centre mesta, pri ktorých obe strany po sebe hádzali zápalné fľaše, dlažobné kocky a tehly. Zomrelo šesť ľudí, z toho štyria z profederalizačnej a dvaja z proukrajinskej strany. Polícia napriek predchádzajúcim varovaniam nedokázala násilie účinne zastaviť. Vyšetrovacia skupina 2. máj prišla k záveru, že na oboch stranách boli niektorí členovia na konflikt vopred pripravení, čo potvrdila aj monitorovacia správa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (.pdf, s. 9). 

Po tom, čo boli proruskí aktivisti zatlačení, časť z nich sa ukryla v nákupnom centre a časť sa presunula do tábora na Kulikovom poli. Súd na základe informácií z vyšetrovania nezávislých skupín určil, že proruskí aktivisti ako prví zaútočili na podporovateľov Majdanu. Podľa súdu nebola v ten deň žiadna indícia, že by podporovatelia Majdanu chceli zmeniť svoju trasu smerom na juh ku námestiu Kulikovo pole, keďže od začiatku pochodovali smerom na východ ku futbalovému štadiónu (bod 45, s. 14).

Skupina proukrajinských podporovateľov následne zničila tábor. Podľa súdu bola pasivita polície počas predošlých útokov proruských demonštrantov jedným z hlavných dôvodov prečo sa nahnevaní podporovatelia Majdanu rozhodli zmeniť trasu pochodu (bod 349, s. 77). Proruskí aktivisti sa medzičasom zabarikádovali v Dome odborov. 

Do vnútra budovy si so sebou zobrali krabice so zápalnými fľašami aj materiálmi na ich výrobu spolu s elektrickým generátorom poháňaným benzínom. Vchody do budovy zabarikádovali drevenými doskami, ktoré predtým držali stany na námestí (bod 62, s. 16). Podľa súdu po príchode proukrajinských aktivistov na námestie po sebe obe strany začali hádzať zápalné fľaše a strieľať zbraňami. Proruskí aktivisti zhadzovali zápalné fľaše zo strechy budovy Domu odborov na dav na námestí, zatiaľ čo podporovatelia Majdanu ich hádzali na budovu (bod 63, s. 16).

Následne budovu zachvátil požiar. Viacerí ľudia sa z horiacej budovy pokúšali uniknúť cez okná, pričom utrpeli smrteľné zranenia pri dopade z výšky.

Hasiči prišli s výrazným oneskorením, približne 45 minút po prvom tiesňovom volaní. Pri požiari zahynulo celkovo 42 ľudí, z toho 34 mužov, sedem žien a jeden chlapec. Podľa pozorovateľov niektorí proukrajinskí aktivisti pomáhali ľuďom uväzneným v budove dostať sa von, no časť zachránených bola následne davom fyzicky napadnutá.

Šíril sa naratív o „ukrajinských nacistoch“ a upálení zaživa

Naratív o tom, že ľudí v Dome odborov v Odese mali „zaživa upáliť ukrajinskí nacisti“, sa v slovenskom informačnom priestore objavuje opakovane. Šírila ho napríklad bývalá poslankyňa za SNS Anna Belousovová, ktorá 24. februára 2022, teda v deň začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, použila udalosti v Odese ako argument na podporu tvrdenia, že na Ukrajine vládnu nacisti. Uviedla: „Nikto sa nás nič nepýtal, keď ukrajinskí nacisti zaživa upálili desiatky ľudí v Dome odborov v Odese.“

Podobný udalosť opisuje aj Veľvyslanectvo Ruska na Slovensku. Pri desiatom výročí tragédie v roku 2024 na Facebooku uviedli, že „ukrajinskí neonacisti zaživa upálili v Dome odborov v Odese niekoľko desiatok ľudí“. Obete pritom opísali ako ľudí, ktorých „jedinou vinou bolo, že otvorene vyjadrili svoj nesúhlas s krvavým štátnym prevratom, ktorý sa uskutočnil v Kyjeve vo februári 2014“. Príspevok tragédiu spojil s naratívom o údajnom západnom podnecovaní konfliktu a podpore ukrajinských nacionalistov.

Viaceré zdroje vyvracajú informácie o tom, že by ukrajinskí nacionalisti nahnali ľudí do budovy Odborov a upálili ich zaživa. Túto verziu vyvracia napríklad Centrum pre analýzu európskej politiky (CEPA). Monitorovacia správa OHCHR z júna 2014 uvádza, že časť proruských aktivistov utiekla z miesta, kde sa konflikt začal, do nákupného centra, prenasledovaná proukrajinskými aktivistami. Neskôr sa obe skupiny presunuli na námestie Kulikovo pole, kde ukrajinskí podporovatelia podpálili tábory druhej skupiny, ktoré tam stáli niekoľko mesiacov. Následne sa proruskí oponenti schovali v blízkej budove Odborov a obe skupiny po sebe začali hádzať zápalné fľaše. Správa OHCHR z júna 2014 taktiež pripisuje požiar obom skupinám konfliktu, nemenuje ako vinníka jednotlivú skupinu (.pdf, s. 10). Podľa správy Rady Európy neboli nájdené žiadne dôkazy o tom, že by bol požiar vopred plánovaný, ani dôkazy o použití toxických látok (.pdf, s. 31).

Ruskí štátni predstavitelia prirovnali udalosti k nacistickým vojnovým zločinom a v ruských štátnych médiách je udalosť opisovaná ako „fašistický masaker“. Nepokoje vedúce k požiaru pripísali pravicovým radikálom a nacionalistom a taktiež pravicovým futbalovým fanúšikom z proukrajinskej strany.   

Zveličovanie počtu maloletých obetí

Ďalším šíreným tvrdením o Odese je, že medzi obeťami požiaru v Dome odborov boli deti. Tento motív použil napríklad premiér Robert Fico v roku 2025, keď povedal: „Všetci zabúdate hovoriť o tom, čo sa dialo v Odese 2. mája 2014, keď tam nechali v dome odborov zhorieť desiatky ľudí, vrátane detí a nikto ani nepípol. A to sa samozrejme nespomína, lebo to sú Rusi.“ Takáto formulácia vyvoláva dojem, že pri požiari zahynulo viacero detí.

Dostupné oficiálne správy hovoria o jednom maloletom medzi obeťami. Podľa briefingovej správy Monitorovacej misie OSN pre ľudské práva na Ukrajine pri udalostiach v Odese 2. mája 2014 zahynulo spolu 48 ľudí. Šesť mužov bolo zastrelených počas stretov v centre mesta a ďalších 42 ľudí zomrelo pri nepokojoch na Kulikovom poli a požiari Domu odborov. Medzi 42 obeťami požiaru bolo 34 mužov, sedem žien a jeden chlapec (.pdf, s. 3). Správa neskôr medzi obeťami požiaru menuje ako jediného chlapca Vadima Papuru (.pdf, s. 9).

Správa organizácie Human Rights Without Frontiers, vychádzajúca z faktografickej misie v Odese, uvádza pri Vadimovi Papurovi rok narodenia 1996 a ako príčinu smrti pád z okna. Podľa agentúry ABC News mal v čase úmrtia 17 rokov.

Prekrúcanie rozsudku ESĽP o udalostiach v Odese 

Na Facebooku sa zároveň šírili nesprávne interpretácie rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva.  Súd v marci 2025 nekonštatoval vinu konkrétnej skupiny za požiar, ale pripísal Ukrajine zodpovednosť za to, že nezabránila násiliu, nezabezpečila včasný zásah záchranných zložiek a udalosti následne účinne nevyšetrila. 

O rozhodnutí informovali viaceré webové portály, ktoré ho spojili s vlastným opisom udalostí v Odese. Napríklad portál eReport uviedol, že Dom odborov zapálili extrémisti z krajne pravicovej organizácie Pravý sektor. Portál Infovojna uviedol, že súd Ukrajine nariadil vyplatiť odškodné obetiam kvôli nečinnosti štátu počas toho, ako neonacisti a banderovci masakrovali proruských demonštrantov. Ďalšie príspevky tiež spájajú rozhodnutie súdu s tvrdením, že išlo o nacistický masaker proruských občanov Ukrajiny (tu, tu a tu). 

O rozhodnutí súdu na svojich profiloch na Facebooku informovali aj viacerí politici. Marek Géci z hnutia Republika spolu s rozsudkom uviedol, že 2. mája 2014 sa na námestí Kulikovo pole v Odese konala akcia prívržencov Antimajdanu, ktorých napadli radikáli z Pravého sektora a futbaloví ultras klubov z Odesy a Charkova. Géci tvrdí, že budovu Domu odborov zapálili radikáli Pravého sektora a ako zdroj uvádza článok webového portálu Štandard o rozsudku, v ktorom je uvedený daný popis udalostí. Poslanec strany Smer Marián Kéry k rozsudku pripojil podobný opis udalostí a incident označil za masaker rusky hovoriacich občanov porovnateľný so zločinmi hitlerovcov po nástupe nacizmu v Nemecku. 

Europoslanec za stranu Smer Ľuboš Blaha na svojom profile na Telegrame uviedol, že Európsky súd pre ľudské práva Ukrajinu uznal vinnú z nezabránenia upáleniu ruských občanov v Odese. 

V skutočnosti v rozsudku Európsky súd pre ľudské práva uvádza: „Dezinformácie a propaganda z Ruska zohrali svoju úlohu v tragických udalostiach. Zrážky sa začali útokom skupiny aktivistov odporujúcich Majdanu na pochod Za jednotu Ukrajiny pod zámienkou, že jeho účastníci plánovali zničiť stanový tábor na „Kulikovom poli“, hoci sa až do útoku neodklonili od svojej plánovanej trasy. Tejto neodôvodnenej vlne násilia predchádzalo systematické šírenie agresívnych a emotívnych dezinformačných a propagandistických posolstiev o novej ukrajinskej vláde a podporovateľoch Majdanu, ktoré šírili ruské úrady a masmédiá” (.pdf, s. 4). 

Súd v rozsudku konštatoval, že Ukrajina porušila článok 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý chráni právo na život a vyšetrovanie, keďže relevantné bezpečnostné a záchranné zložky nespravili všetko, čo od nich bolo možné rozumne očakávať, aby zabránili násiliu a stratám na životoch po vypuknutí požiaru (.pdf, s. 1). Rozhodnutie súdu je zatiaľ neprávoplatné (.pdf, s. 1). Súd tiež uviedol, že štát neurobil dostatok pre uhasenie požiaru a následnú evakuáciu ľudí z Domu odborov, keďže hasičské jednotky na miesto dorazili o 40 minút neskôr (.pdf, s. 5). 

Podľa súdu štát nezabezpečil dostatočné preventívne opatrenia zamerané na zaistenie verejnej bezpečnosti (bod 339, s. 75). Polícia sa podľa súdu pripravila len na zabezpečenie poriadku do takej miery, ako to vykonáva pri bežných futbalových zápasoch, a nezobrala do úvahy spravodajské informácie o možnom riziku masových stretov. Jednotka pre boj proti kybernetickej kriminalite pritom podľa súdu polícii vopred poskytla informácie o príspevkoch proruských aktivistov na sociálnych sieťach, ktorí volali po zhromaždení na zastavenie podporovateľov Majdanu, no polícia napriek tomu neposilnila svoju prítomnosť v uliciach (body 341 - 343, s. 76). 

Príslušníci policajného zboru podľa súdu pasívne prihliadali na zhromažďovanie sa proruských aktivistov a nijako ich nezastavili, keď začali bezdôvodne napádať podporovateľov Majdanu. Polícia nereagovala, ani keď proruský aktivista, ktorý stál blízko nich, začal strieľať smerom k podporovateľom Majdanu. Naopak, polícia sa nečinne prizerala a vysokopostavený regionálny policajný zástupca Fučedži z miesta násilných stretov odišiel v rovnakej sanitke ako proruský strelec Budko zodpovedný za smrť pána Ivanova (bod 348, s. 77). Súd ďalej konštatoval, že Fučedži, ktorý bol aktívne zapojený do plánovania bezpečnostných preventívnych opatrení prinajmenšom poskytoval podporu proruskému hnutiu (bod 337, s. 75). Hoci bol Fučedži na Ukrajine za tento počin odsúdený, tak kvôli oneskorenému vydaniu zatykača stihol utiecť do Ruska (body 337 a 397, s. 75 a 86). 

Vo svetle uvedených informácií súd konštatoval: „Neschopnosť polície podniknúť účinné kroky na zastavenie úvodnej vlny násilia proti protestujúcim podporujúcim Majdan, spolu s jasnými náznakmi možnej spolupráce polície s aktivistami proti Majdanu, bola jedným z dôvodov, ak nie tým rozhodujúcim, pre následnú vlnu násilia, keď rozhorčení podporovatelia Majdanu usilovali o pomstu” (bod 349, s. 77). 

Ďalej súd konštatoval porušenie článku 8 dohovoru, ktorý chráni právo na súkromie a rodinu, v prípade jednej žalobkyne kvôli zdĺhavému procesu vydania telesných ostatkov jej otca, ktorý zomrel pri incidente (.pdf, s. 1). 

Vyšetrovanie priamej zodpovednosti za požiar Domu odborov neprinieslo jednoznačný výsledok a podľa dostupných zdrojov nebol za samotné založenie požiaru odsúdený žiadny podporovateľ ani jednej zo skupín. 

Podľa ukrajinského verejnoprávneho média Suspilne nie sú súdne konania súvisiace s udalosťami z 2. mája 2014 uzavreté ani v roku 2026. V decembri 2025 Mykolajivský odvolací súd zrušil oslobodzujúci rozsudok voči 19 obžalovaným a vec poslal na nové prerokovanie.

V súvislosti s udalosťami bol však v roku 2023 v neprítomnosti odsúdený bývalý zástupca šéfa odeskej oblastnej polície Dmytro Fučedži, a to na 15 rokov väzenia za svoju úlohu pri masových nepokojoch a zneužitie právomocí. Fučedži krátko po udalostiach utiekol do Podnesterska a podľa Suspilne sa dodnes skrýva. Bývalý šéf odeskej oblastnej polície Petro Luciuk je obžalovaný. Bývalý šéf miestnej Štátnej služby pre mimoriadne situácie Volodymyr Bodelan odišiel na Krym, kde začal pracovať v okupačnej administratíve.

Ruská propaganda využila dezinformácie o tragédii

Centrum pre analýzu európskej politiky (CEPA) upozorňuje, že ruské propagandistické naratívy o Ukrajine nadväzovali už na obdobie Oranžovej revolúcie v roku 2004. Po Euromajdane výrazne zosilnili a novú vládu v Kyjeve začali vykresľovať ako „fašistickú juntu“, ktorá údajne prenasleduje menšiny a rusky hovoriace obyvateľstvo. Tento obraz narážal na viacero faktov – vrátane verejných vyhlásení ukrajinských židovských predstaviteľov, ktorí takéto tvrdenia odmietli, alebo výsledkov prezidentských volieb v máji 2014, v ktorých dvaja krajne pravicoví kandidáti spolu získali len približne dve percentá hlasov.

Do tejto propagandistickej línie bola podľa CEPA zaradená aj tragédia v Odese z 2. mája 2014. Ruské štátne médiá a politici ju začali prezentovať ako „masaker“ spáchaný ukrajinskými nacionalistami už v čase, keď budova Domu odborov ešte dohorievala. Tento výklad však nezodpovedá záverom nezávislých vyšetrovaní, podľa ktorých sa násilie začalo útokom proruských aktivistov na pochod za jednotu Ukrajiny, po ktorom sa zbrane a zápalné fľaše používali na oboch stranách.

CEPA uvádza, že ruská verzia udalostí zároveň pracuje so selektívnym výberom faktov. Zdôrazňuje zlyhania ukrajinských úradov, oneskorený zásah hasičov a nedostatočné vyšetrovanie, ktoré sú oprávnene kritizované aj medzinárodnými zdrojmi. Vynecháva však informácie o úvodnom útoku proruských aktivistov, o streľbe a zápalných fľašiach smerujúcich z budovy, ako aj o tom, že niektorí proukrajinskí aktivisti pomáhali ľuďom dostať sa z horiaceho Domu odborov.

Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku tiež konštatoval, že skreslenie udalostí v Odese z roku 2014 sa stalo nástrojom ruskej propagandy pri začatí vojny proti Ukrajine vo februári 2022 (bod 412, s. 89). Podľa súdu ruská propaganda využila udalosti v Odese ako zámienku pre vojnu, keďže ich vykreslila ako „masaker, počas ktorého agresívni „ukrajinskí nacisti“ zamkli pokojných profederalistov v budove odborov a upálili ich zaživa” (bod 227, s. 40).  

Článok je súčasťou projektu Prebunking at Scale, na ktorom spolupracujú fact-checkingové organizácie z Európskej siete fact-checkingových štandardov EFCSN. #prebunkingatscale