DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií
Porošenko podporuje Ukrajinu v boji proti Rusku, jeho prejav za mier je z roku 2019

Porošenko podporuje Ukrajinu v boji proti Rusku, jeho prejav za mier je z roku 2019

Veronika Frankovská 05.03.2024 novinky

Na sociálnych sieťach sa šíri video, podľa ktorého exprezident Ukrajiny Petro Porošenko volá po mieri, hoci ešte nedávno rozdával v Kyjeve zbrane. Video je však z roku 2019, teda z obdobia pred plnoformátovou ruskou inváziou na Ukrajinu. V súčasnosti Porošenko po mieri s Ruskom nevolá, naopak, zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa Ukrajina ubránila pred agresorom. 

Na Instagrame a na Facebooku sa šíri video, na ktorom bývalý prezident Ukrajiny Petro Porošenko hovorí: „Potrebujeme mier s Ruskom. Chladný, ale mier.” Pod videom je popisok s textom, ktorý tvrdí, že to je vraj zaujímavá zmena, lebo „ešte nedávno rozdával zbrane v centre Kyjeva a za jeho vlády sa bombardoval Donetsk.” Video pochádza z Tiktoku, kde ho zdieľali účty @ermahuilo@rovnovaha, ktorý v slovenčine šíri proruské naratívy. Nahrávka teda naznačuje, že Porošenko dnes vyzýva k mieru s Ruskom, hoci v minulosti podporoval ukrajinskú obranu proti ruskej agresii.

Použitý prejav Petra Porošenka však pochádza zo začiatku roku 2019, keď ešte zastával funkciu prezidenta. Dňa 29. januára 2019 sa v Kyjeve zúčastnil fóra s názvom „Z Krutu do Bruselu. Ideme vlastnou cestou.” Vety o mieri s Ruskom, ktoré sa v týchto dňoch šíria ako video a reel, povedal na tomto podujatí pred takmer 4-tisíc ľuďmi v publiku v 18. minúte a 44. sekunde svojho vystúpenia.

Popisok o rozdávaní zbraní zrejme naráža na video spravodajského kanálu France 24 z marca 2022, v ktorom Porošenko južne od Kyjeva rozdáva vojenské zásoby kúpené z vlastných zdrojov civilistom, ktorí dobrovoľne vstúpili do armády. Tvrdenie z popisku môže odkazovať aj na video z 25. februára 2022. Spravodajská televízia CNN vtedy deň po invázii ruských vojsk na Ukrajinu odvysielala interview s Porošenkom priamo z ulíc Kyjeva, kde ukazoval krátky samopal Kalašnikov a hovoril o štyroch protitankových zbraniach NLAW a dvoch samopaloch, ktoré má k dispozícii jeho 300-členná jednotka teritoriálnej obrany. 

Facebookový príspevok teda používa skutočné slova bývalého prezidenta Ukrajiny z januára 2019, ale vydáva ich za jeho súčasné stanovisko. Porošenko ale za posledné dva roky žiadnou výraznou názorovou zmenou neprešiel. V tomto období nehovoril o únave z vojny a potrebe uzavretie prímeria s Ruskom. 

Porošenkove mierové iniciatívy

Petro Porošenko pôsobil ako prezident Ukrajiny v rokoch 2014 až 2019. Do funkcie bol zvolený vo voľbách v máji 2014 po anexii Krymu Ruskom a po začatí bojov s proruskými separatistami v Donecku a Luhansku. 

Porošenkova administratíva viedla mierové rokovania v Minsku. V júni 2014 prezident vyhlásil týždňové jednostranné prímerie a predstavil 15-bodový mierový plán. V septembri 2014 Ukrajina, Rusko a proruské separatistické republiky Doneck a Luhansk podpísali tzv. Minský protokol (.pdf) – prímerie, ktoré s častými obojstrannými porušeniami vydržalo do januára 2015, keď separatisti spustili novú ofenzívu. Vo februári sa Ukrajina a Rusko v spolupráci s Nemeckom a Francúzskom opäť dohodli na prímerí známom ako Minsk II. Súčasťou obidvoch mierových plánov bolo stiahnutie sa všetkých zahraničných vojsk z územia Ukrajiny a čiastočná autonómia pre regióny Donecka a Luhanska. V nasledujúcich rokoch sa vojna na Donbase stala zamrznutým konfliktom.

Súčasťou tohto konfliktu boli aj boje o mesto Doneck vrátane jeho bombardovania, časť z nich sa odohrala tesne po nástupe Porošenka k moci.

Niekoľko týždňov pred vyjadrením o potrebe mieru na fóre „Z Krutu do Bruselu” Porošenko podpísal Porošenko zákon, ktorým ukrajinský parlament nepredĺžil zmluvu priateľstva medzi Ukrajinou a Ruskom. Na Valnom zhromaždení OSN vo februári 2019 prezident presadzoval mierovú misiu vedenú OSN, ktorej cieľom malo byť obnovenie ukrajinskej suverenity, územnej celistvosti a ukončenie ruskej agresie.

V apríli 2019 Petra Porošenka vo voľbách porazil Volodymyr Zelenskyj. Jedným zo Zelenského predvolebných sľubov bolo znovuobnovenie mierových rokovaní s Ruskom. V októbri 2019 Zelenskyj podnikol kroky k mierovému plánu, voči ktorému v Kyjeve protestovali tisíce ľudí vrátane Porošenka – plán kritizovali ako príliš proruský.

V auguste 2020 Porošenko v príspevku na sieti X napísal: „Povedali nám, že svet je jednoduchý, že stačí prestať strieľať. Ale ja vždy hovorím, že keď prestane strieľať Rusko, nastane mier. A keď prestane strieľať Ukrajina, nebude Ukrajina.”

Porošenkov postoj po roku 2022

Portálu Demagog.sk sa nepodarilo dohľadať žiadne vyjadrenie Petra Porošenka – ani v médiách, ani na jeho profiloch na sieťach X, Facebook či Telegram – v ktorom by po roku 2022 volal po mieri v zmysle vyzývania k diplomatickým rokovaniam s Ruskom či akýmkoľvek územným ústupkom, ktoré by Ukrajina mala urobiť. V máji 2023 na Kyjevskom bezpečnostnom fóre Porošenko v prejave uviedol, že dlhodobý mier Ukrajine zabezpečí len členstvo v Európskej únii a v NATO. Toto presvedčenie zopakoval aj na Medzinárodnom bezpečnostnom fóre v Halifaxe v novembri 2023. Televízii Al-Jazeera v apríli 2022 a webu Deutsche Welle v júni 2022 povedal, že najrýchlejšia cesta k mieru sú zbrane pre Ukrajinu. V októbri 2022 pre Fox News vyhlásil, že najlepším vyjednávateľom sú Ozbrojené sily Ukrajiny podporované celým svetom. 

Podľa ukrajinského Ministerstva obrany darovala Nadácia Petra Porošenka v spolupráci s ďalšími donormi v decembri 2023 armáde nákladné vozidlá, drony a tréningové pušky.

Záver

Video šírené na sociálnych sieťach naznačuje, že bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko v prejave vyzýva na uzavretie mieru s Ruskom. Podľa príspevku zmenil svoj postoj po tom, ako na začiatku ruskej invázie dodával zbrane pri obrane Kyjeva, a tiež po tom, čo ukrajinská armáda za jeho vlády bojovala proti separatistom v Donecku a Luhansku. Prejav, v ktorom Porošenko hovorí, že Ukrajina potrebuje mier s Ruskom, však pochádza z januára 2019. V súčasnosti ukrajinský exprezident nič také netvrdí. Príspevok sme preto v spolupráci so sociálnou sieťou Facebook označili ako nepravdivý.

 

Zdroj fotografie: Úrad vlády Lotyšska(CC BY-NC-ND 2.0)

success
error