Opäť sa rozšírili tvrdenia spochybňujúce samovraždu bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. Z jeho smrti obviňujú niekdajšieho ministra vnútra Romana Mikulca. Cudzie zavinenie vylúčilo vyšetrovanie krajskej prokuratúry, aj prešetrenie špeciálnej komisie. Kamerové záznamy potvrdzujú, že bývalý policajný prezident bol počas pokusu o samovraždu na cele sám.

Šíri sa príspevok z júla 2021, podľa ktorého Milan Lučanský nespáchal samovraždu. Jeho smrť si údajne objednal niekdajší minister vnútra Roman Mikulec. Príspevok spochybňuje aj závery špeciálnej komisie, ktorá okolnosti vraždy policajného exprezidenta prešetrovala. Podľa autora bola vybraná „účelovo“. Pôvodný príspevok sa objavil na stránke s názvom Národná Protikorupčná jednotka SR, v roku 2026 ho opäť zdieľali používatelia v skupinách Referendum o predčasných voľbách 2021 - koniec Matoviča a SPOLOČNE ZA SLOVENSKO - Bráňme svoju vlasť a naše rodiny. Od 7. do 15. apríla 2026 ho ďalej zdieľalo viac ako 240 ľudí.

Nepravdivé výroky spochybňujúce okolnosti smrti Milana Lučanského sa šíria opakovane. Overovali sme ich už viackrát, napríklad tu, tu aj tu. 

Milan Lučanský zomrel na následky pokusu o samovraždu

Milan Lučanský sa vo väzbe 29. decembra 2020 pokúsil o samovraždu obesením na teplákovej mikine. Následne bol v kritickom stave prevezený do prešovskej nemocnice, kde o deň neskôr na následky zranení zomrel. 

Po jeho smrti sa začalo vyšetrovanie, za akých okolností zomrel a či smrť nastala vlastnou vinou.

Vyšetrovanie opakovane vylúčilo cudzie zavinenie

Závery opakovaných vyšetrovaní smrti policajného prezidenta Lučanského vylúčili zavinenie inou osobou a trestné stíhanie bolo viackrát zastavené. Tieto rozhodnutia preskúmala a potvrdila Generálna prokuratúra aj policajná inšpekcia.

V roku 2021 podal splnomocnenec rodiny Lučanských Miroslav Radačovský trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví. V júni 2022 vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby zastavill trestné stíhanie.

Krajská prokuratúra v Prešove vo svojom vyšetrovaní v novembri 2022 konštatovala, že Milan Lučanský zomrel na následky obesenia. Aktívne a zákonné vyšetrovanie potvrdil aj Generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý sa osobne zúčastnil rekonštrukcie udalostí v Prešove.

Prokuratúra cudzie zavinenie vylúčila. „Boli vypočutí traja poškodení, 87 výsluchov svedkov, rekonštrukcia udalostí, dve obhliadky miesta činu, jedna aj s 3D skenovacím zariadením, obhliadnutý kamerový systém, 13 znaleckých posudkov,“ informoval prokurátor Marek Švagerko. 

Z dôkazov je podľa vyšetrovateľov nesporné, že Lučanský bol v čase podávania večere nažive. Keď si večeru neprevzal, otvorili celu a našli ho v bezvedomí. Krajský prokurátor Pavol Matija tieto závery potvrdil a dodal, že „pán generál bol v cele sám“.

Prokuratúra ešte v marci 2023 nariadila doplnenie dôkazov a polícia skúmala, či príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže primerane reagovali na zdravotný stav Milana Lučanského a či mohli samovražde zabrániť. Aj po doplnení dôkazov vyšetrovateľ opätovne zastavil stíhanie v septembri 2023. 

Proti tomuto rozhodnutiu podal splnomocnenec rodiny Radačovský sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol ako nedôvodnú. Rozhodnutie potvrdila aj generálna prokuratúra. 

Radačovský podal sťažnosť aj na Ústavný súd a následne aj žiadosť o prešetrenie zákonnosti rozhodnutia na generálnu prokuratúru. 

Ani podľa záverov z júla 2024, s ktorými sa stotožnil dozorujúci prokurátor aj prokurátor generálnej prokuratúry, dozorcovia nepochybili. „Prokurátor Generálnej prokuratúry SR predmetnú žiadosť o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vyšetrovateľa a prokurátora preskúmal, pričom neboli zistené pochybenia v rozhodnutí príslušnej krajskej prokuratúry ani vyšetrovateľa ÚIS,“ informovala hovorkyňa generálnej prokuratúry Zuzana Drobová a uviedla, že prípad úmrtia Lučanského je tak definitívne uzavretý.

Úrad inšpekčnej služby (ÚIS) na základe trestného oznámenia splnomocnenca poškodených Radačovského začal v novembri 2024 nové trestné konanie vo veci úmrtia Lučanského pre „podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa“ aj napriek tomu, že vyšetrovateľ ÚIS už v minulosti trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa zastavil. Podľa Radačovského sa malo podanie opierať o nové skutočnosti. 

Vyšetrovateľ policajnej inšpekcie aj toto trestné oznámenie v apríli 2025 odmietol. Radačovský proti rozhodnutiu podal sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol. 

Hovorca krajskej prokuratúry v Prešove už v apríli 2024 uviedol, že ani pri zranení oka ani pri samovražde generálna prokuratúra nezistila „cudzie zavinenie inej osoby na vzniku týchto zranení“.

Európsky súd pre ľudské práva sa momentálne zaoberá dvomi sťažnosťami Adama Lučanského ohľadom podmienok väzby, zaobchádzania počas nej a okolností smrti Milana Lučanského. 

K rovnakým záverom dospela aj komisia

Krátko po udalosti iniciovala vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková vytvorenie nezávislej špecializovanej komisie pre samostatné vyšetrovanie a preverenie smrti generála Lučanského. V komisií bolo 17 členov, medzi nimi zástupcovia koaličných aj opozičných strán. Členmi komisie boli ďalej zástupcovia rezortu spravodlivosti, súdny znalec, zástupca ombudsmanky, zástupcovia médií a európskych organizácií, zástupca prezidentky, zástupca odborového zväzu Zboru väzenskej a justičnej stráže, zástupkyňa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a bývalá ombudsmanka ČR (zoznam v .pdf, str. 2).

Komisia podľa záverečnej správy, ktorú predstavila v apríli 2021, nezistila skutočnosti v rozpore s informáciou, že si Lučanský siahol na život sám. Výsledky komisie boli rovnaké ako výsledky policajného vyšetrovania a teda, že smrť generála Lučanského bola samovražda.

Komisia mala obmedzený prístup k materiálom, s ktorými pracoval policajný vyšetrovateľ, no vykonala aj vlastné šetrenie vo väznici v Prešove. Komisia vydala 23-stranovú záverečnú správu, v ktorej prezentuje svoje zistenia.

V správe komisia uviedla, že „nekonštatuje ani žiadne také zistenia a závery, ktoré by poukazovali na akúkoľvek aktívnu účasť inej osoby na udalosti zo dňa 29. decembra 2020 v cele č. 114. Rovnako členovia komisie nezistili pri vypočutí zúčastnených osôb žiadne podozrenie na prítomnosť takých poranení na tele Milana Lučanského zo dňa 29. decembra 2020, ktoré by poukazovali na aktívnu obranu zo strany menovaného, či okolnosti poukazujúce na akúkoľvek nežiaducu manipuláciu inej osoby či osôb s jeho telom“ (.pdf, s. 11).

So záverom správy komisie sa stotožnili 14 členovia komisie. Marian Kotleba (ĽSNS) a Denisa Saková (Hlas-SD) hlasovali proti, poslanec Marián Saloň zo Smer-SD sa hlasovania zdržal. Podľa predsedu komisie sa týmto poslancom a poslankyni podklad „nezdal dostatočný“.

Kamerové záznamy vylúčili prítomnosť druhej osoby

O tom, že Roman Mikulec nariadil jeho fyzickú likvidáciu, neexistujú žiadne verejnosti známe dôkazy. Komisia sa vo svojej správe odvoláva aj na výpovede príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktoré Mikulca vôbec nezmieňujú.

Komisia skúmala aj kamerové záznamy z chodby pred celou či elektronické záznamy o otvorení ciel, pričom nezistila žiadne nezrovnalosti či iné významné okolnosti, ktoré by spochybňovali verziu úmyselného sebapoškodenia Milana Lučanského. Komisia zhodnotila, že pri pokuse o samovraždu sa v cele spolu s bývalým prezidentom Policajného zboru Milanom Lučanským nenachádzala žiadna ďalšia osoba (.pdf, s. 9, par. 3).

„Z kamerových záznamov vyplýva, že vizuálna kontrola cez priehľadový otvor cely (bez jej otvorenia) bola vykonaná v čase o 16:30, pričom z následného kamerového záznamu nevyplynulo, že by do cely až do času 16:39 vstúpila nejaká osoba,“ píše sa v správe komisie (.pdf, str. 20, par. 1).

Správa uvádza, že kamerový záznam bol v čase od 16:30 do času 16:39 krátko prerušený (cca 2 minúty). Dôvodom je systém fungovania kamerového systému, jeho záznam sa aktivuje automaticky – senzorom pohybu. Zároveň sa automaticky vypne v prípade, že nie je detekovaný pohyb.

Časy otvárania cely je možné spätne preveriť aj z ďalšieho systému, ktorý elektronicky zaznamenáva každé otvorenie dverí a mreží cely. Komisia konštatuje, že „vo výpise z uvedeného systému nenašla taký záznam, ktorý by identifikoval otvorenie cely v časovom intervale od 16:30 do 16:39“. Komisia v záznamoch nezistila nezhody (.pdf, str. 20).

Z kamerového záznamu z 29. decembra 2020 komisia zistila, že policajný exprezident opustil celu len dvakrát, a to za účelom návštevy lekárky a pohovoru s ústavným psychológom. Komisia v tejto súvislosti skonštatovala, že pri návrate na celu na kamerovom zázname neidentifikovali žiadne viditeľné znaky násilia na tele Lučanského alebo evidentné zmeny jeho správania či pohybu.

Obvinenie poprel rezort spravodlivosti aj ZVJS

Ministerstvo spravodlivosti uverejnilo v júli 2021 reakciu na overovanýpríspevok a dôrazne odmietlo útoky na vtedajšieho ministra vnútra. Ministerstvo sprostredkovalo aj vyjadrenie Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý odmietol, že by Mikulec počas svojho pôsobenia vo funkcii navštívil ústav na výkon väzby, kde bol umiestnený Milan Lučanský.

„Zbor väzenskej a justičnej stráže potvrdil, že pán Mikulec počas svojho pôsobenia vo funkcii ministra vnútra SR nenavštívil Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Prešov, pričom vstup do chráneného objektu zboru bez preukázania totožnosti a oprávneného záujmu nie je možný ani pre ministra vnútra SR,“ píše sa vo vyjadrení ministerstva.

Príspevok pochádza z nedôveryhodnej stránky

Pôvodný príspevok obviňujúci Romana Mikulca z vraždy Milana Lučanského sa na Facebooku objavil v júli 2021 na stránke s názvom “Narodná Protikorupčná jednotka SR”. Stránka podľa informácií polície vznikla len niekoľko hodín pred uverejnením statusu. Napriek názvu nejde o verejnú inštitúciu, čo stránka aj priznáva v svojom popise. Na boj proti najzávažnejším formám trestnej činnosti, medzi ktoré patrí aj korupčná trestná činnosť, sa na Slovensku špecializuje Národná kriminálna agentúra.

Na príspevok v júli 2021 upozornil aj samotný Roman Mikulec, ktorý na administrátorov stránky podal trestné oznámenie.

Odchod Milana Lučanského z postu policajného prezidenta a jeho obvinenie z korupcie

Milan Lučanský pôsobil ako policajný prezident po odvolaní Tibora Gašpara od roku 2018. 

Podľa verejných vyjadrení mali Mikulec, ktorý sa stal ministrom vnútra v marci 2020, a Lučanský medzi sebou korektné vzťahy, aj keď odborne spolu nesúhlasili. Nová vládna koalícia už pred nástupom avizovala, že chce Milana Lučanského na poste policajného prezidenta vymeniť, po nástupe do kresla ministra vnútra však Mikulec hovoril o vzájomnej dohode. Mikulec nechcel prezentovať žiadne závery, až kým neprijme šéf polície definitívne rozhodnutie. Milan Lučanský z funkcie odstúpil koncom júna 2020, pričom mu minister Mikulec verejne poďakoval za jeho službu v policajnom zbore. Po svojom odchode sa Lučanský na margo Romana Mikulca vyjadril, že ako človeka si ho váži, no minister však „nie celkom rozumie” fungovaniu polície.

 V decembri 2020 bol Lučanský obvinený v kauze Judáš z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku. Polícia ho zadržala 3. decembra 2020, o tri dni neskôr ho Špecializovaný trestný súd v Pezinku poslal do kolúznej väzby z dôvodu možného marenia vyšetrovania.

Záver

Tvrdenia, že za smrť Milana Lučanského môže bývalý minister Roman Mikulec, sa nezakladajú na pravde. Vyšetrovanie dokázalo, že Lučanský spáchal samovraždu. K tomuto záveru dospela špeciálne zriadená komisia zložená zo zástupcov viacerých štátnych inštitúcií aj koaličných a opozičných strán. Kamerové systémy spolu so systémom otvárania ciel potvrdili, že v čase Lučanského smrti sa v jeho cele nikto nenachádzal. Príspevok sme preto v rámci našej spolupráce so sociálnou sieťou Facebook označili ako nepravdivý.