Na Facebooku sa objavil príspevok, ktorý spochybňuje existenciu vírusov. Vedkyne z oblasti virológie a molekulárnej biológie vysvetľujú, že vírusy sú preukázané priamymi dôkazmi. Vírusy sú tiež zaznamenané na snímkach a detailne opísané, vrátane ich génov, spôsobov šírenia aj ochorení, ktoré spôsobujú.  

Podľa príspevku zverejneného 8. augusta 2025 veda dodnes nepotvrdila, že choroby sú spôsobené vírusmi. Autor príspevku tvrdí, že virológia nedokáže vírusy izolovať a získať priame dôkazy o ich existencií, pričom ako argument uvádza aj to, že údajne nie sú zachytené na snímkach. 

Príspevok ďalej špekuluje, že vírusová infekcia môže byť zamieňaná s inými procesmi ako „súhra toxínov, stresu, emočného vyčerpania či bunkovej očisty.“ Príspevok bol k 25. augustu 2025 zdieľaný 594-krát.

Čo sú vírusy?

Profesor molekulárnej biológie Štefan Vilček vysvetlil, že ide o infekčné agensy, ktoré nie je možné pozorovať (čas: 1:10) voľným okom, pretože majú veľkosť cca 10 nanometrov. Sú obalené (čas: 2:35) bielkovinovým obalom, vnútri ktorého je genetická informácia tvorená molekulou DNA alebo RNA. Ide o mikroorganizmy, ktoré sa reprodukujú (čas 3:02) iba v živých bunkách zvierat, rastlín alebo baktérií a spôsobujú infekčné choroby ľuďom aj zvieratám.

Dôkazy o existencii vírusov existujú

Autor príspevku tvrdí, že vírusy nie sú dodnes preukázané, pretože neboli izolované a teda neexistuje dôkaz o tom, že je vírus „samostatná, patogénna a izolovaná častica“. Podľa príspevku vírusy SARS-CoV-2, HIV, chrípky či HPV neboli doteraz izolované z ľudského tela bez manipulácie. 

Docentka Tatiana Betáková z Prírodovedeckej fakulty UK a Biomedicínskeho centra SAV pre Demagog.sk 19. augusta 2025 uviedla, že vírusy vieme izolovať: „Pri štúdiu v laboratóriách sa pracuje s vyizolovanými vírusmi, pričom sa sleduje, aby sme nemali zmes rôznych vírusov,“ uviedla. Doktorka Edita Staroňová, vedúca Odboru mikrobiológie, biológie a molekulárnej biológie na ÚVZSR pre Demagog.sk 21. augusta 2025 túto informáciu potvrdila a zdôraznila, že všetky vírusy, ktoré dnes poznáme, boli preukázané ako izolované častice.

Príspevok nesprávne tvrdí, že pri analýze vírusu sa dnes používa nepriamy postup, ktorého výsledkom je „virtuálny model, nie fyzicky potvrdený patogén“. Podľa docentky Betákovej je pravdou, že v minulosti sa prítomnosť vírusov dokazovala nepriamo. Tkanivo, pri ktorom bolo podozrenie, že je nainfikované, sa zhomogenizovalo a dalo na zdravé bunky. Infekcia sa potvrdila tým, že zdravé bunky začali umierať. 

Dnes sa však na potvrdenie prítomnosti vírusu používajú aj modernejšie metódy.

Čo znamená vírus izolovať?

Doktorka Staroňová upozorňuje, že príspevok zrejme zle interpretuje proces izolovania vírusu. „Izolácia vírusu sa vykonáva pomnožením vírusu na bunkových kultúrach a je vykonateľná vo vhodných laboratórnych podmienkach prispôsobených potrebám vírusu za dodržania všetkých bezpečnostných podmienok manipulácie so živým vírusom,“ vysvetľuje. 

Autor sporného príspevku totiž tvrdí, že vírus je skutočne izolovaný iba v prípade, že je oddelený od všetkých cudzích látok, viditeľný pod mikroskopom ako celistvá častica, má sekvenovanú vlastnú RNA alebo DNA, a zároveň vyvolá ochorenie u zdravého človeka bez zásahu iných látok. Odborníčka však vysvetľuje, že tieto podmienky nie sú potrebné na izoláciu vírusu. Príspevok podľa nej vymenováva len „niektoré zo spôsobov, ktorými vieme vírus identifikovať a dokázať jeho prítomnosť“.

Kochove postuláty

Podľa príspevku sa vírusy dokazujú nepriamo tiež preto, že pri ich izolácii nie sú splnené Kochové postuláty. Ide o princípy, ktoré pomáhajú potvrdiť kauzalitu medzi mikróbom a infekčnou chorobou (.pdf, s. 1). 

Podľa pôvodnej teórie mikrobiológa Roberta Kocha z 19. storočia bolo potrebné izolovať mikrób z infikovaného organizmu a následne ním nakaziť zdravý organizmus. Ak sa u pôvodne nenakazeného organizmu vyvinula choroba, infekčnosť mikróbu bola dokázaná. Samotný Koch neskôr zistil, že dodržanie týchto princípov nie je nevyhnutnou podmienkou na dokázanie infekčnosti mikróbov, pretože pozoroval ľudí, ktorí boli nakazení týfusom alebo cholerou, ale neprejavovali symptómy. 

Molekulárny biológ Jonathan Jarry zároveň upozornil, že táto teória vznikla predtým, než boli objavené vírusy. Koch sformuloval princípy dokazovania kauzality v roku 1884. Vedec Dmitri Ivanovsky v roku 1892 popísal organizmy, ktoré v roku 1898 mikrobiológ a botanista Martinus Beijerinck nazval vírusom.

Docentka Betáková upozorňuje, že Koch nemohol vírus vidieť tak, ako ho vidíme dnes my. „On a ďalší bádatelia v 19. storočí museli iba predpokladať, že existuje niečo infekčné, čo spôsobuje ochorenie a dokazovať to nepriamo,” vysvetľuje odborníčka. Dodáva, že vírusy na rozdiel od baktérii a parazitov nie sú viditeľné pod svetelným mikroskopom. Elektrónový mikroskop vynašli Ernst Ruska a Max Knoll až v roku 1931. 

Prítomnosť vírusov sa dokazuje viacerými spôsobmi

Príspevok tvrdí, že neexistujú fotografie, ktoré by zachytili vírus „priamo z krvi človeka,“ ktoré by potvrdili jeho existenciu a pôvod ochorenia. Vírusy však nie je potrebné dokazovať prítomnosťou v krvi. 

Medzi metódy, ktorými sa dajú identifikovať vírusy, patrí prítomnosť protilátok, antigénov, DNA či RNA vírusu, alebo kultivácia v bunkových kultúrach.

Profesor Vilček vysvetľuje (čas: 3:50), že po napadnutí vírusom sa organizmus bráni tvorbou protilátok, ktoré produkuje špecificky proti danému vírusu. Na základe týchto protilátok je možné identifikovať konkrétny vírus. 

Vírusy sa skladajú z bielkovín. Detekciou ich častí, tzv. antigénov, v organizme sa dokazuje aj prítomnosť vírusu. Okrem toho sa dá dokázať prítomnosť gentickej informácie vírusu, teda jeho DNA alebo RNA, napríklad pomocou PCR testov.

Ďalšou možnosťou, ako overiť prítomnosť vírusu, je ich kultivácia. Kultiváciou v bunkových kultúrach sú podľa profesora Vilčeka vírusy „donútené množiť sa,“ čím sa dokáže ich prítomnosť v klinickej vzorke - napríklad v krvných tekutinách. 

Vírusy je možné zachytiť na snímkach elektrónovým mikroskopom, podľa molekulárneho biológa Vilčeka však ide o metódu vhodnú pre vedecký výskum, ktorú ale klinické diagnostické laboratória nepoužívajú. Docentka Betáková dopĺňa, že táto metóda pomáha vírus skúmať, nie ho identifikovať. Zároveň je tiež časovo a finančne náročná.

„Izolácia vírusu, zobrazenie pod elektrónovým mikroskopom, určenie sekvencie RNA alebo DNA, ale aj poznanie, v akých bunkách a kde v bunke sa vírus množí, aké ochorenie spôsobuje, ako ovplyvňuje imunitný systém a mnohé ďalšie otázky sú dnes kľúčové  pri štúdiu vírusov,” dodáva Betáková.

Vírusy sú zachytené aj na snímkach

Príspevok nepravdivo uvádza, že vírusy SARS-CoV-2, HIV, chrípky či HPV neboli doteraz zachytené na snímkach z elektrónového mikroskopu.

Jedny z prvých snímok zachytávajúce SARS-CoV-2, respektíve koronavírus vo vysokom rozlíšení, boli publikované tímom z univerzity Tsinghua v Pekingu v 5. marca 2020 (v tom čase boli snímky zverejnené v nerecenzovanej verzii štúdie). Vírus bol zachytený pomocou kryogénnych elektrónových mikrosnímok. Recenzovaná štúdia je dostupná na viacerých vedeckých databázach, napríklad na ScienceDirect.

Zdroj: Liu et al. (2020)

Prvé snímky HIV vírusu, ktorý spôsobuje ochorenie AIDS, vznikli v roku 1983, vyhotovil ich mikroskopista Charlie Dauguet na Pasteurovom Inštitúte vo Francúzsku.

Zdroj: Pasteurov Inštitút

Viaceré druhy vírusov chrípky je možné vidieť na snímkach zachytených elektrónovým mikroskopom. Nižšie je snímka vtáčej chrípky, ktorá sa objavila v roku 2013 a je nákazlivá pre vtákov aj ľudí. 

Zdroj: CDC/Cynthia S. Goldsmith and Thomas Rowe, získané z PHIL

Ľudský papilomavírus (HPV) bol tiež zachytený elektrónovým mikroskopom. Niektoré typy vírusov HPV spôsobujú bradavice (na obrázku), iné môžu spôsobiť rakovinu.

Zdroj: NIH-Visuals Online# AV-8610-3067 Laboratory of Tumor Virus Biology, získané z https://embryology.med.unsw.edu.au/embryology/index.php/File:Human_papilloma_virus.jpg 

Vďaka izolácii vírusom rozumieme 

Vírusy sa množia v bunkách a uvoľňujú do prostredia. Docentka Tatiana Betáková vysvetlila, že práve izolácia umožňuje vírusy študovať bližšie, pretože ňou získavame čisté vírusové častice. Pod elektrónovým mikroskopom dokážeme identifikovať ich štruktúru, tvar, proteíny z ktorých sa skladajú a funkciu týchto proteínov. 

Izolácia tiež umožňuje zistiť, ako sa vírus šíri, aké ochorenie spôsobuje, či sa dokáže šíriť do rôznych orgánov a ako vplýva na imunitný systém. „Vírusy sú veľmi dobre charakterizované,“ hovorí Betáková. „Mnohé tieto poznatky nám pomohli pochopiť aj niektoré mechanizmy fungovania bunky,“ dodáva.

Všetky známe vírusy a ich sekvencie sú zaznamenané v databázach ako napríklad GenBank, ktorá uchováva všetky dostupné sekvencie DNA. Viaceré repozitáry sú spravované databázou NCBI (Národné centrum pre biotechnologické informácie). 

Vírusové ochorenie nie je možné zameniť za toxíny či stres

Príspevok argumentuje, že to, čo vedci a vedkyne identifikujú ako infekciu vírusom, môže byť v skutočnosti spôsobené inými procesmi. 

Doktorka Staroňová túto špekuláciu odmieta s vysvetlením, že vírusová infekcia sa u človeka dá exaktne dokázať laboratórnymi metódami, ako napríklad prítomnosťou vírusu alebo prítomnosťou protilátok proti danému vírusu. 

Príspevok tiež tvrdí, že vírusy sú mylne považované za exozómy - práve tie sa podľa autora majú produkovať ako odpoveď na stres či toxíny. Exozómy skutočne existujú, ide o extracelulárne vezikuly, ktoré sú produkované rôznymi typmi buniek. Vedec Jonathan Jarry vysvetľuje, že exozómy môžu zohrať úlohu v rozširovaní vírusu do iných buniek prenosom jeho genetického materiálu. 

Profesor klinickej alergológie Jan Lötvall a profesor molekulárnej a komparatívnej patobiológie Kenneth W. Witwer zároveň poukazujú (čas 28:21) na to, že existuje podobnosť medzi koronavírusom a exozómami, upozorňujú však, že sú v mnohých aspektoch úplne odlišné. 

Populárny dezinformačný naratív počas pandémie

Tvrdenia o tom, že vírusy neexistujú sa šírili aj počas pandémie covid-19, boli súčasťou spochybňovania teórie choroboplodných zárodkov. Radikálni popierači odmietajú samotnú existenciu pôvodcov nákaz, umiernenejšie názory relativizujú ich význam pri vysvetľovaní chorôb. 

Tieto nepravdivé tvrdenia sa šírili vo viacerých krajinách, objavili sa v Česku, Južnej Afrike, Španielsku, Nemecku. Časť z nich sa zameriavala priamo na koronavírus - objavili sa napríklad v Poľsku, Bosne a Hercegovine, Taliansku a Portugalsku. 

Tento naratív často čerpá z teórie vnútorného prostredia, ktorú predstavil Antoine Béchamp v 19. storočí (čas 6:10). Podľa francúzskeho vedca boli mikróby neškodné a spôsobovali ochorenie iba v nezdravom tele. 

Záver

Príspevok na Facebooku tvrdí, že existencia vírusov nebola potvrdená priamymi dôkazmi, pretože vedci a vedkyne ich nedokážu skúmať ako samostatne izolované častice a neexistujú ich reálne snímky. Všetky vírusy, ktoré dnes poznáme, boli izolované a potvrdené za splnenia vedeckých kritérií. Pomocou elektrónových mikroskopov je vírusy možné pozorovať a detailne charakterizovať, sú zároveň zachytené na reálnych snímkach. Príspevok preto označujeme v spolupráci so spoločnosťou Meta za nepravdivý.