Na Facebooku sa šíri video, ktoré nesprávne tvrdí, že chemoterapia je v 97 percentách neúčinná a že selén dokáže „v 82%-ách zachrániť ženy pred rakovinou prsníkov“. Štúdia, na ktorú sa Peter Glidden vo videu odvoláva, nehodnotila úspešnosť chemoterapie ako celku, ale iba to, u koľkých pacientov bola priamym dôvodom päťročného prežitia. Z jej výsledkov preto nemožno vyvodzovať, že by chemoterapia „nefungovala“. Ide pritom o bežnú a medzinárodne uznávanú súčasť onkologickej liečby. Jej účinnosť závisí od typu a štádia ochorenia, zvyčajne sa kombinuje aj s inými liečebnými metódami. Rovnako neexistuje rozsiahla klinická štúdia potvrdzujúca, že by užívanie selénu dokázalo zásadne znížiť riziko rakoviny či výrazne pomáhalo pri jej liečbe.
Virálny príspevok na Facebooku z októbra 2025 zdieľa video s tvrdením, že chemoterapia nelieči, ale naopak v 97 percentách prípadov zabíja. Podľa popisu príspevku je dôvodom predpisovania chemoterapie fakt, že za ňu lekári berú priame finančné provízie.
Videou zachytáva rozhovor v anglickom jazyku so slovenskými titulkami. Muž predstavený ako Peter Glidden v ňom tvrdí, že americká metaštúdia z roku 1994, publikovaná v časopise klinickej onkológie, ktorá počas 12 rokov skúmala vývoj rakoviny u dospelých, konštatovala, že chemoterapia v 97 percentách prípadov nebola účinná. Lekári podľa neho chemoterapiu predpisujú iba za účelom vlastného obohatenia. Tvrdí aj, že pokiaľ by každá žena brala 200 mikrogramov selénu, v Spojených štátoch amerických by sa znížil výskyt rakoviny prsníka o 82 percent.
V priebehu dvoch týždňov video získalo viac než 22-tisíc pozretí a príspevok bol zdieľaný takmer 450-krát.

Chemoterapia
Chemoterapia je druh liečby rakoviny, ktorý využíva lieky na ničenie nádorových buniek alebo na zastavenie ich nekontrolovaného delenia. Ide o jeden z viacerých typov liečby pomocou liekov – popri hormonálnej liečbe, ktorá blokuje prístup nádorov k hormónom potrebným na ich rast, imunoterapii posilňujúcej imunitný systém v boji proti nádoru či cielenej liečbe zameranej na špecifické vlastnosti nádorových buniek.
Chemoterapia sa často kombinuje s operáciou alebo ožarovaním a môže sa podávať v rôznych fázach liečby: pred zákrokom na zmenšenie nádoru, po zákroku na zničenie zvyšných buniek, ako súčasť snahy o úplné vyliečenie alebo v paliatívnej forme, keď má zmenšiť nádor a zmierniť príznaky. Výber konkrétnej chemoterapie závisí od umiestnenia a štádia nádoru aj od celkového zdravotného stavu pacienta.
Tieto lieky môžu poškodzovať aj zdravé bunky a spôsobovať viaceré vedľajšie účinky. Lekári preto individuálne posudzujú, či prínos chemoterapie prevýši riziká a nežiaduce účinky v konkrétnom prípade. Niektoré druhy rakoviny však veľmi dobre reagujú na chemoterapiu – nádor sa môže úplne stratiť a po liečbe nemusí zostať žiadny príznak ochorenia. V takýchto prípadoch sú prínosy chemoterapie jednoznačné a jej pozitívny efekt preváži nad vedľajšími účinkami.
Štúdia analyzovala vplyv chemoterapie na prežitie všetkých pacientov s rakovinou
Video z príspevku je úryvok z rozhovoru s Petrom Gliddenom, ktoré sa v minulosti šírilo v zahraničí. Peter Glidden sa označuje za naturopatického „lekára”, ktorý propaguje takzvanú „holistickú” liečbu a spochybňuje medicínu.
Vo videu hovorí, že štúdia, podľa ktorej je chemoterapia v 97 percentách prípadov neúčinná, mala byť v časopise klinickej onkológie publikovaná v roku 1994. Tímu Demagóg.sk sa nepodarilo nájsť štúdiu z roku 1994, avšak v roku 2004 bola publikovaná štúdia o chemoterapii v časopise Clinical oncology, ako uvádza Glidden, ktorá zodpovedá aj jeho popisu. Rovnako ako v Gliddenovom videu, sa aj v tejto prehľadovej štúdii uvádza, že chemoterapia prispela k päťročnému prežitiu u približne dvoch percent pacientov.
Cieľom spomenutej analýzy randomizovaných klinických štúdií bolo vypočítať, pri ktorých druhoch rakoviny práve chemoterapia preukázateľne zvyšuje šancu dožiť sa aspoň piatich rokov, a o koľko. Štúdia tak nehodnotila, do akej miery je a do akej miery nie je chemoterapia účinná.
Vedci analyzovali 22 najbežnejších druhov rakoviny. Výsledky potom premietli na populačné dáta z Austrálie a Spojených štátov. Štúdia uvádza, že päťročná relatívna miera prežívania pacientov s rakovinou diagnostikovaných v Austrálii v rokoch 1992 až 1997 bola 63,4 percenta, pričom miera ich predĺženia života o päť rokov vďaka chemoterapii bola podľa analýzy 2,3 percenta v Austrálii a 2,1 percenta v Spojených štátoch.
To však neznamená, že pri zvyšných približne 97 percentách chemoterapia zlyhala alebo že pacienti zomreli aj napriek liečbe. V štúdii sa totiž neuvádza, či zvyšní pacienti zomreli alebo sa vyliečili inak, ani že im chemoterapia nepomohla, alebo že mali horšie výsledky.
Autori štúdie upozorňujú, že vo vzorke sa nachádzajú aj pacienti, ktorí chemoterapiu nedostali kvôli veku, zdravotnému stavu alebo z vlastnej voľby. Zároveň sú v tejto skupine aj ľudia, ktorým sa stav zlepšil vďaka operácií alebo ožarovaniu, ale aj tí, ktorí sa do hranice piatich rokov nedožili.
Glidden informáciou o tom, že chemoterapia je neúčinná pre 97 percent pacientov s rakovinou, nesprávne interpretoval záver tejto štúdie.
Po vydaní štúdiu komentoval austrálsky profesor medicíny Michael Boyer, ktorý pôsobil ako riaditeľ onkologického oddelenia v nemocnici v Sydney. Boyer uviedol, že štúdia bola podľa neho zavádzajúca a málo nápomocná. Ďalej kritizoval, že štúdia sa pozerá na to, ako chemoterapia prispieva k liečbe všetkých pacientov, no opomína individuálnu úroveň chorého jednotlivca, ktorý potrebuje vedieť, aké má šance na prežitie.
Onkologička Eva Segelová v odbornom časopise zasa kritizovala metodológiu danej štúdie, keďže autori podľa nej do skúmanej vzorky nezahrnuli typy rakoviny, pri ktorých má chemoterapia najvyššie percento úspešnosti pri liečbe (.pdf, s. 2).
Chemoterapia je zvyčajne kombinovaná s inými liečebnými metódami
Chemoterapiu ako jednu z možných liečebných metód rakoviny odporúča napríklad Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Za štandardnú liečbu ju považuje aj britská Národná zdravotnícka služba (NHS), či americké federálne Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Chemoterapia však nepredstavuje jedinú formu liečby rakoviny a podľa WHO musí byť správne zvolená podľa stavu pacienta. Okrem chemoterapie WHO do uznaných spôsobov liečby rakoviny zahŕňa aj operačné zákroky, rádioterapiu, hormonálnu liečbu a cielené biologické liečby.
Účinnosť chemoterapie sa medzi jednotlivými druhmi rakoviny výrazne líši a vo väčšine prípadov ju lekári využívajú v kombinácii s inými terapeutickými postupmi. To zároveň sťažuje priame porovnávanie výsledkov a komplikuje stanoviť jedno univerzálne číslo, ktoré by označovalo „úspešnosť chemoterapie“. Namiesto toho sa zvyčajne uvádza prehľad počtu pacientov, ktorí chemoterapiu dostávajú, a ich päťročné prežitie podľa štádia ochorenia.
Pri celkovom hodnotení efektivity zohráva rolu viacero faktorov. Patria medzi ne typ a biologické vlastnosti nádoru, štádium ochorenia, celkový zdravotný stav pacienta, jeho vek či prítomnosť ďalších diagnóz. Vplyv na hodnotenie má aj to, či sa rakovina zistila v lokalizovanom alebo rozšírenom štádiu.
Pre niektoré druhy rakoviny je chemoterapia jedným z hlavných pilierov liečby, pričom pre niektoré druhy je „iba“ doplnkom k chirurgii či ožarovaniu. Napríklad pri rakovine prsníka je časť pacientok liečená kombináciou chirurgického zákroku, rádioterapie a chemoterapie, pričom jej použitie sa výrazne zvyšuje pri vyšších štádiách ochorenia. Podľa reportu American Cancer Society z rokov 2016-2017 je pre lokalizované štádium prsníkového karcinómu päťročné prežitie na úrovni približne 99 percent, pre rozšírené štádium okolo 85 percent, zatiaľ čo pri pokročilom, metastatickom štádiu je to približne 26 percent.
Podobne pri liečbe rakoviny hrubého čreva a konečníka zohráva chemoterapia významnú, no nie jedinú úlohu. Pri štádiách jedna až tri ju dostáva menej než jedno percento pacientov ako jedinú liečbu a vo väčšine prípadov nasleduje po chirurgickom odstránení nádoru. Päťročné prežívanie pri kolorektálnych nádoroch sa naprieč štádiami pohybuje v rozmedzí 90 až 13 percent. Aj tu je teda ťažké určiť samostatnú účinnosť chemoterapie, keďže úspešnosť liečby stojí najmä na operácii a na tom, či sa rakovina zachytí v lokalizovanom štádiu.
Pri lymfómoch má chemoterapia výraznejšiu úlohu a podľa dostupných údajov ju dostáva približne 69 percent pacientov, pričom z nich 58 percent dostáva chemoterapiu ako jedinú formu liečby. Údaje o päťročnom prežívaní, bez ohľadu na to, akú liečbu pacienti dostali, sa pohybujú od 82 percent pri lokalizovanom ochorení po 62 percent pri metastatickom štádiu.
V prípade rakoviny semenníkov v pokročilých štádiách chemoterapiu dostáva viac než 90 percent pacientov a celkové päťročné prežitie sa aj pri vzdialenom štádiu pohybuje okolo 74 percent.
K odlišným výsledkom vedie liečba rakoviny pľúc. Pri najčastejšom type – nemalobunkovom karcinóme pľúc – je päťročné prežitie pri lokalizovanom štádiu 55 percent, no pri vzdialenom len približne 4 percentá. Chemoterapia je pritom súčasťou liečby zhruba 60 percent pacientov s pokročilým ochorením.
Pozitívne účinky selénu na prevenciu a liečbu rakoviny neboli vedecky dokázané
V súčasnosti nie je jasne klinicky preukázaná účinnosť selénu pri liečbe rakoviny. Prehľadová štúdia, publikovaná v januári 2025, sa zaoberá úlohou selénu pri vzniku rakoviny aj pri jej liečbe. Cieľom autorov bolo zhrnúť, čo veda dnes vie o vzťahu medzi selénom, oxidačným stresom, zápalom a rakovinou, a aké benefity alebo limity môže mať selén ako doplnok výživy.
Výskumy, ktoré autori analyzovali, ukazujú, že selén zohráva dôležitú úlohu v antioxidačných a protizápalových procesoch v tele. Niektoré laboratórne štúdie naznačili, že určité formy selénu môžu chrániť bunky pred poškodením DNA a ovplyvňovať správanie nádorových buniek. Epidemiologické pozorovania zas ukázali, že u ľudí s veľmi nízkymi hladinami selénu v krvi sa môžu častejšie vyskytovať niektoré druhy rakoviny. Tieto výsledky však môžu odrážať len širšie rozdiely v strave či životnom štýle.
Časť štúdie je aj hodnotenie klinických skúšaní doplnkov selénu. Autori upozorňujú, že veľké randomizované štúdie zatiaľ nepreukázali jasné zníženie rizika rakoviny pri užívaní selénu u bežnej populácie. V niektorých prípadoch sa dokonca ukázalo, že nadmerná suplementácia môže byť škodlivá, najmä ak má človek hladinu selénu v tele už dostatočnú.
Rovnako výskum o tom, či selén chráni pred rakovinou prsníka alebo ovplyvňuje jej priebeh, zatiaľ prináša nejednoznačné výsledky. Laboratórne štúdie naznačujú, že niektoré formy selénu môžu spomaľovať pohyb nádorových buniek, znižovať ich schopnosť prenikať cez tkanivá a potláčať látky podporujúce rast ciev v nádore. Pozorovacie štúdie z krajín s nízkym príjmom selénu – napríklad zo Švédska či Poľska – ukázali, že ženy s vyšším príjmom alebo vyššími hladinami selénu mali lepšie prežívanie alebo nižšie riziko úmrtia na rakovinu prsníka. Naopak, veľké štúdie zo Spojených štátov či Španielska žiadnu ochrannú súvislosť nenašli. Autori upozorňujú, že rozdielne výsledky môžu súvisieť s tým, aké hladiny selénu majú jednotlivé populácie už na začiatku. Interpretáciu komplikuje aj rozmanitosť rakoviny prsníka – rôzne biologické podtypy reagujú na liečbu odlišne, a preto môže mať selén v niektorých prípadoch podporný efekt, kým v iných nemusí fungovať vôbec.
Záver
Virálny príspevok na Facebooku mylne tvrdí, že chemoterapia „zabíja v 97 % prípadov“ a že selén dokáže znížiť riziko rakoviny prsníka o 82 percent. Štúdia, o ktorú sa vo videu opiera Peter Glidden, nehodnotila úspešnosť chemoterapie všeobecne – skúmala iba to, pri akom podiele pacientov je chemoterapia priamym dôvodom päťročného prežitia. Jej výsledky sa tak nedajú interpretovať ako tvrdenie, že „chemoterapia v 97 % prípadov nefunguje“. Chemoterapia patrí medzi štandardné a medzinárodne uznávané liečebné postupy pri rakovine, pričom jej účinnosť sa líši podľa typu a štádia ochorenia a najčastejšie sa používa v kombinácii s ďalšími terapiami. V súčasnosti nie je dostupná klinická štúdia, ktorá by potvrdzovala, že suplementácia selénu významne znižuje riziko rakoviny alebo napomáha jej liečbe. Príspevok sme v spolupráci so spoločnosťou Meta označili ako s chýbajúcim kontextom.