Video šíriace sa na Facebooku spochybňuje kvalitu a bezpečnosť trvanlivého krabicového mlieka a odporúča piť „čerstvé mlieko z farmy“. Autor pravdepodobne odkazuje na takzvané surové mlieko, ktoré neprešlo tepelnou či inou úpravou. Tepelná úprava mlieka v skutočnosti zvyšuje jeho bezpečnosť, predlžuje trvanlivosť a zachováva väčšinu výživových látok.

Na Facebooku sa šíri video, ktoré tvrdí, že trvanlivé mlieko z krabice je znehodnotené a odporúča kupovať mlieko od slovenských farmárov typu A2A2. Toto mlieko označuje za zdravé a vhodné pre ľudí, ktorí majú problém s trávením mliečnych výrobkov. Video uverejnené 13. júla 2025 zdieľalo vyše 2-tisíc ľudí a dosiahlo vyše 580-tisíc vzhliadnutí. 

Trvanlivé mlieko stráca minimum vitamínov

Video začína tvrdením, že trvanlivé mlieko z krabice „nie je mlieko,“ pretože bolo znehodnotené úpravou, vrátane použitia vysokej teploty. Trvanlivé mlieko je skutočne ošetrené tepelným ohrevom (.pdf, s. 13), pri ktorom sa mlieko zahreje až na teplotu okolo 140 °C. 

Podľa odborníkov a odborníčok na výživu z Univerzity v Mississippi pri tepelnom spracovaní nedochádza k významnému zníženiu nutričnej hodnoty mlieka. Pre portál The Conversation vysvetlili, že vitamíny rozpustné vo vode, ako napríklad vitamín C a niektoré vitamíny skupiny B sa tepelnou úpravou môžu čiastočne degradovať, mlieko ich však aj tak obsahuje len v malom množstve. Naopak, mlieko je bohaté na vitamíny rozpustné v tukoch (A, D, E, K), ktoré sú teplom ovplyvnené len minimálne. Podľa analýzy pre Českú technologickú platformu pre potraviny tepelná úprava znižuje obsah vitamínov v mlieku maximálne o 10 % a zabezpečuje zdravotnú nezávadnosť odstránením choroboplodných zárodkov (.pdf, s. 9). 

Podľa profesora Ľubomíra Valíka z Ústavu biochémie, výživy a ochrany zdravia predstavuje konzumácia surového a tepelne neošetreného mlieka zdravotné riziko (.pdf, s. 38). Surové mlieko má vysokú nutričnú hodnotu, Valík však upozorňuje na prítomnosť patogénnych mikroorganizmov v mlieku, ktoré sú nebezpečné najmä pre rizikové skupiny obyvateľstva ako sú deti, staršie osoby, tehotné ženy či ľudia s oslabenou imunitou (.pdf, ss. 7-8). 

Konzumácia surového mlieka môže viesť aj k epidémií. Podľa Jany Kerlik z odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva mohli čerstvé mliečne výrobky prispieť k epidémiám kliešťovej encefalitídy, ktoré sa na Slovensku vyskytli v roku 2023. Kerlik uvádza, že až okolo 20 % prípadov kliešťovej encefalitídy u nás vzniká po konzumácii nepasterizovaných mliečnych výrobkov. Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb evidovalo medzi rokmi 2013 až 2018 v Spojených štátoch až 75 epidémií spojených s konzumáciou nepasterizovaného mlieka.

Valík v analýze poukazuje na to, že priamy predaj surového mlieka bol v Československu zakázaný z dôvodu šírenia chorôb vrátane tuberkulózy a brucelózy. Od roku 1999 bolo opäť možné predávať surové, tepelne neošetrené mlieko v malých množstvách. Predaj surového mlieka dnes podlieha aj viacerým prísnym reguláciám zo strany Európskej únie (.pdf, s. 7). V niektorých krajinách je predaj surového mlieka úplne zakázaný - napríklad v Škótsku, Kanade či Austrálii. 

Podľa mikrobiológa Jamesa Blaxlanda a odborníčky na hygienu potravín Vitti Allenderovej výskum vo všeobecnosti naznačuje, že nákaza škodlivými baktériami spojená s konzumáciou surového mlieka prevyšuje „akékoľvek vnímané zdravotné benefity“.

Vplyv mliečnych výrobkov na vznik rakoviny

Vo videu sa ďalej uvádza, že z vysokotepelne upraveného mlieka „vznikla biela rakovina plná zabitých mikroorganizmov“.

Výskumy o vplyve mliečnych výrobkov na výskyt rakoviny prinášajú zmiešané výsledky. Dve štúdie z roku 2020 zistili, že denný príjem mlieka v objeme 300 ml môže zvýšiť riziko rakoviny prsníka. Dizajn štúdií neumožnil preukázať, že konzumácia mlieka spôsobuje rakovinu, ich výsledky poukázali na vyšší výskyt rakoviny prsníka u žien, ktoré konzumovali aj viac mlieka oproti tým ženám, u ktorých sa tento typ rakoviny nevyskytol. Štúdie nevylúčili, že incidencia tohto ochorenia bola spôsobená inými faktormi. Tieto štúdie však neporovnávali vplyv surového a tepelne upraveného mlieka, sústreďovali sa na konzumáciu mliečnych výrobkov vo všeobecnosti. 

Pokiaľ ide o surové mlieko, štúdia z roku 2008 nepreukázala súvislosť medzi jeho konzumáciou a výskytom rakoviny. V porovnaní s výskumami zameranými na mliečne výrobky vo všeobecnosti je však štúdií skúmajúcich vplyv surového mlieka na vznik rakoviny menej, závery ohľadom vplyvu surového mlieka na ochorenia sú preto limitované. 

Výhody čerstvého mlieka pre trávenie sú limitované 

Video odporúča „A2A2 čerstvé“ mlieko, ktoré údajne „môžu piť aj ľudia, čo majú problémy s trávením mliečnych výrobkov.“ Mlieko typu A2A2 označuje mlieko, ktoré obsahuje výlučne jeden typ bielkoviny - A2 beta-kazeín. Bežné mlieko obsahuje kombináciu A1 a A2 beta-kazeínu. 

Portál The Conversation uvádza, že pre ľudí, ktorí nemajú problém s konzumáciou mlieka, mlieko s výlučným obsahom bielkoviny A2 neprináša výhody v porovnaní s bežne dostupným mliekom. Štúdia z roku 2015 naznačuje, že pre ľudí, ktorí pociťujú ťažkosti po konzumácii mlieka alebo trpia intoleranciou na laktózu môže A2 mlieko pomôcť predísť žalúdočným ťažkostiam. Pre tento účel však môže byť vhodné aj bezlaktózové mlieko. Pre širšie závery ohľadom benefitov mlieka A2 sú potrebné dlhodobé štúdie s väčším počtom účastníkov a účastníčok, doterajšie výskumy boli realizované len na malých vzorkách a počas krátkeho obdobia.

The Conversation zároveň poukazuje na to, že sa v minulosti objavili závažnejšie marketingové tvrdenia, že A1 beta-kazeín je zdraviu škodlivý a bol spájaný so srdcovými ochoreniami, autizmom či cukrovkou typu I. Jedným z hlavných zdrojov týchto informácií bol genetický test spoločnosti a2 Milk Company, ktorý umožňoval zistiť, aký typ bielkoviny krava produkuje v mlieku. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín v roku 2009 informácie o škodlivosti A1 beta-kazeínu pre nedostatok dôkazov nepotvrdil.

Ani výsledky recenzovanej štúdie z roku 2014 nepodporili tvrdenia, že surové mlieko znižuje príznaky intolerancie laktózy.

Záver

Video, ktoré označuje trvanlivé mlieko z krabice za znehodnotené a odporúča konzumáciu surového mlieka z farmy, nevychádza z vedeckých faktov. Trvanlivé mlieko, ktoré prechádza tepelnou úpravou, je bezpečnejšie a prichádza v porovnaní s čerstvým mliekom o minimum živín. Dôkazy o benefitoch čerstvého mlieka pre ľudí, ktorí majú problém s trávením bežného mlieka, sú limitované, pre jasnejšie závery je potrebný ďalší výskum. Neexistujú dôkazy ani o tom, že by surové mlieko znižovalo príznaky laktózovej intolerancie. Príspevok sme preto v rámci našej spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako nepravdivý.