Príspevok na Facebooku tvrdí, že ukrajinská vláda obchoduje s deťmi na Ukrajine a dodáva ich pedofilom na Západe. Článok na, ktorý príspevok odkazuje, však neposkytuje žiadne dôkazy týchto tvrdení. Ľudskoprávne organizácie upozorňujú na vyššie riziko obchodovania s deťmi na Ukrajine ako následok vojny, no nekonštatujú prepojenia obchodníkov s deťmi na ukrajinskú vládu, naopak, vyzdvihujú jej opatrenia voči týmto praktikám. Článok navyše nepresne a manipulatívne pracuje s číslami a uvádza viacero nepresných alebo klamlivých informácii.

Na Facebooku sa šíri príspevok, ktorý tvrdí, že ukrajinský vládny režim dodáva deti do Európy „pre potešenie pedofilov na Západe“. „Ukrajina predáva detskú „lásku“ na export. Za cenu 20-30-tisíc eur za hlavu,“ píše sa v príspevku. Ten odkazuje na článok portálu Infovojna.bz, ktorý portál Konšpirátori.sk zaradil na zoznam stránok so sporným obsahom.

Obchodovanie s deťmi na Ukrajine

Počas ruskej agresie na Ukrajine sú deti ohrozenejšie než inokedy. Monitorovaniu problému obchodovania s ľuďmi sa venuje niekoľko organizácií, reportuje o nich napríklad OSN, Medzinárodná organizácia pre migráciu a vláda USA.

Správa Úradu OSN pre drogy a kriminalitu z decembra 2022 mapuje kľúčové údaje a výskumné zistenia o rizikách obchodovania s ľuďmi a ich pašovania súvisiacich s vojnou na Ukrajine.

Správa popisuje výskyt prípadov, ktoré sa týkali obchodovania s deťmi, najmä v súvislosti s nezákonnou adopciou a komerčným náhradným materstvom, a to napriek tomu, že medzištátne adopcie z Ukrajiny sú v súčasnosti zakázané. Ukrajinské orgány tiež informovali Europol o existencii zločineckej siete pôsobiacej na Ukrajine a v EÚ, ktorá prostredníctvom programov náhradného materstva uľahčuje nelegálne adopcie pre občanov EÚ (s. 6). Správa však nekonštatuje, že tieto praktiky boli organizovali či podporovali ukrajinskí vládni predstavitelia.

Americká vláda pravidelne vydáva správu, ktorá hodnotí stav a progres vybraných krajín v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Správa rozdeľuje štáty do štyroch skupín podľa súladu so štandardami na zabránenie obchodovaniu s ľuďmi.

Ukrajina sa podľa správy za rok 2023 nachádza v druhej skupine, teda v kategórii štátov, ktorých vlády úplne nespĺňajú štandardy, ale vynakladajú značné úsilie, aby tieto štandardy dodržiavali. V rovnakej skupine sa nachádza aj Slovensko, ale aj Poľsko či Portugalsko. V prvej skupine krajín, ktorých vlády plne spĺňajú minimálne štandardy, sa nachádza napríklad Kanada, Švédsko alebo Česká republika. V poslednej skupine krajín, ktorých vlády nespĺňajú ani minimálne štandardy ani na to nevyvíjajú výrazné úsilie, sa nachádzajú štáty ako Severná Kórea, Irán, Bielorusko, ale aj Ruská federácia. 

Správa hodnotí situáciu boja proti obchodovaniu s deťmi v podmienkach ruskej agresie. 

Podľa tejto správy upozornili ľudskoprávne skupiny a médiá na nebezpečné podmienky v zariadeniach starostlivosti o deti a objavili sa aj obvinenia, že predstavitelia štátnych ústavov a sirotincov sa spolupodieľali na obchodovaní s deťmi, ktoré im boli zverené. Obzvlášť vysokému riziku je podľa správy vystavených viac ako 100-tisíc detí, ktoré boli zo sirotincov evakuované počas ruskej invázie na Ukrajinu. 

Správa však nekonštatuje, že tieto praktiky organizovala či akokoľvek podporovala ukrajinská vláda a jej predstavitelia. Naopak, podľa autorov v sledovanom období vláda preukázala zvýšené úsilie v tejto oblasti, a to napriek veľkým výzvam súvisiacim s pokračujúcim ruským útokom na ukrajinské civilné ciele a ciele kritickej infraštruktúry. Autori hodnotia pozitívne fakt, že vláda vypracovala odporúčania pre krajiny prijímajúce ukrajinské deti, navštívila inštitúcie pre deti a spolupracovala s medzinárodnými orgánmi činnými v trestnom konaní s cieľom identifikovať možné obete obchodovania s deťmi.

Medzinárodná organizácia pre migráciu skúmala, aký vplyv mala na obchodovanie s ľuďmi ruská invázia. Autori výslednej správy publikovanej v marci 2023 konštatujú, že v dôsledku invázie bolo mnoho deti odlúčených od svojich rodín. Neoficiálne správy uvádzajú, že niektoré deti boli odvezené na hranicu a ponechané rodinnými príslušníkmi alebo boli odovzdané susedom a známym, aby ich odviezli do bezpečia. Takéto deti sú podľa autorov vystavené zvýšenému riziku obchodovania s ľuďmi. Ani tento dokument však nehovorí nič o tom, že sa na obchodovaní s deťmi podieľa vláda v Kyjive.

Deti unesené do Ruska

Na jar 2022 sa objavili prvé správy o tom, že na ukrajinskom území okupovanom Ruskou federáciou boli ukrajinské deti údajne odvážané do Ruska a dokonca adoptované ruskými rodinami. Kyjev uvádza, že počas vojny bolo unesených už takmer 20-tisíc ukrajinských detí z oblastí pod ruskou kontrolou do Ruska, kde boli násilne začlenené do ruských rodín. 

Na nezákonný presun stoviek ukrajinských detí do Ruska upozorňuje aj správa Vyšetrovacej komisie OSN o Ukrajine (.pdf, s. 14). Vyšetrovatelia OSN v nej uviedli, že násilnou deportáciou ukrajinských detí do oblastí pod ruskou kontrolou sa kremeľský režim dopúšťa vojnového zločinu. Okrem únosu detí správa konštatuje aj ďalšie podozrenia z vojnových zločinov, ako útoky na nemocnice, mučenie, znásilňovanie a úmyselné zabíjanie.

Ukrajina v súvislosti s únosom detí obvinila Rusko pred Medzinárodným súdnym dvorom z genocídy a označila jeho činy za vojnový zločin. Rusko svoje kroky obhajuje pod zámienkou humanitárnej misie na záchranu ukrajinských detí pred vojnou. Medzinárodný trestný súd v Haagu vydal pre únos ukrajinských detí zatykač na Vladimíra Putina. Súd konštatoval, že existujú dôvody domnievať sa, že Putin a ruská komisárka pre práva detí nesú zodpovednosť za nezákonnú deportáciu ukrajinských detí. 

Portál Deti vojny

Článok na Infovojne hovorí, že na pašovaní detí sa priamo podieľa ukrajinská vláda prostredníctvom portálu Deti vojny. Túto platformu vytvorilo Ministerstvo pre reintegráciu a Národný informačný úrad v mene Kancelárie prezidenta Ukrajiny ako nástroj na vyhľadávanie detí a ich záchranu z miest núteného vysídlenia alebo deportácie. Platforma spracúva a sprístupňuje informácie o počte zranených, mŕtvych, deportovaných, nájdených a hľadaných detí. 

Platforma tak neslúži na pašovanie detí, ale na presný opak – na vyhľadávanie stratených detí, ktoré sú odlúčené od svojich rodičov alebo opatrovníkov, a zabezpečenie ich návratu. Rada Európy, ktorej cieľom je presadzovať ľudské práva, demokraciu a právny štát v Európe, informovala, že platforma zozbierala informácie o viac ako 19-tisíc deťoch, ktoré boli nahlásené ako deportované alebo násilne premiestnené z rôznych miest. Podľa platformy bolo zatiaľ navrátených 388 takýchto detí.

Článok neposkytuje dôkazy a manipuluje štatistiky

Článok označuje ako súčasť siete na unášanie detí americkú Agentúru pre medzinárodný rozvoj USAID a organizáciu Chemonics. Tieto tvrdenia však neopiera o žiadne dôkazy. 

USAID je agentúra vlády Spojených štátov amerických zodpovedná za administráciu zahraničnej pomoci. Agentúra spolupracuje napríklad aj so slovenskou vládou. Chemonics International je globálnou firmou pre trvalo udržateľný rozvoj a patrí dlhodobo medzi najväčších implementačných partnerov agentúry USAID.

Infovojna zároveň spája nesúvisiace dianie vo svete do celku, ktorým naznačuje ucelený príbeh. Spomína napríklad film Sound of Freedom nakrútený podľa skutočného príbehu o záchrane 123 ľudí pred únosom do zahraničia, vrátane 55 detí. Následne uvádza, že dnes sa deti pašujú práve z Ukrajiny, toto tvrdenie však už nijako nedokladá. 

Článok navyše udáva nesprávne údaje o počte unesených detí v USA. Odvoláva sa na film  Sounds of Freedom a uvádza, že v Amerike je za účelom sexuálneho vykorisťovania každý rok unesených viac ako 2 milióny detí. V skutočnosti však film hovorí o 2 miliónoch detí ročne na celom svete. 

Článok ďalej nesprávne pracuje s údajom o 2 miliónoch deťoch, keď sa odvoláva na think tank Heritage Foundation, podľa ktorého 83 % unesených detí sú „domorodí Američania“ a z týchto údajov následne vytvára nesprávny záver, že v USA je obchodovaniu s ľuďmi vystavených 350-tisíc detí z cudzích krajín. Okrem toho, že článok voľne zamieňa celosvetový odhad s číslami pre USA, autor na vypočítanie počtu obchodovaných detí z cudzích krajín používa štatistiku, ktorá bola vytvorená na vybraných vzorkách a nie je vhodná na vyvodzovanie celonárodných záverov. 

Článok píše o Heritage Foundation, ktorá na svojej stránke hovorí o čísle 83 % a odkazuje na ďalšiu stránku, ktorá odkazuje na Americké ministerstvo spravodlivosti, aj keď presný zdroj neuvádza. Predpokladáme preto, že tento údaj pochádza zo správy Štatistického úradu spravodlivosti (Bureau of Justice Statistics) z roku 2011. Správa naozaj konštatuje, že 83 % zaznamenaných prípadov obchodovania s ľuďmi sa týkalo amerických občanov, hodnotí však iba prípady obchodovania s ľuďmi, ktoré sa vyšetrovali od januára 2008 do júna 2010. Vychádza teda iba z malej vzorky identifikovaných prípadov počas skúmaného obdobia, v ktorom zaznamenala 527 potvrdených obetí obchodovania s ľuďmi a 488 potvrdených podozrivých prípadov. 

Portál PoliFact, ktorý sa venuje overovaniu dezinformácii, navyše zistil, že v skutočnosti mohlo byť percento občanov USA vyššie, keďže doňho neboli zarátané prípady, pri ktorých nebolo možné určiť štátnu príslušnosť. Navyše úrad, ktorý tieto čísla publikoval, upozornil, že z tejto štatistiky by nemali byť vyvodzované národné závery, keďže je založená len na vybraných pracovných skupinách a nereprezentuje celonárodné čísla.

Odhadnúť presný počet detí ohrozených obchodovaním s ľuďmi je náročné kvôli rôznym faktorom, ako je skrytá povaha obchodovania s ľuďmi a nedostatok komplexných údajov. Medzinárodná organizácia práce v publikácii z roku 2010 odhaduje, že každý rok sa môže stať obeťou obchodovania s ľuďmi celosvetovo až 1,2 milióna detí (.pdf s. 1). 

Podobne ako na celosvetovej úrovni, aj v rámci Spojených štátov amerických je zložité dopracovať sa k presnému číslu detí, ktoré sú ohrozené obchodovaním a vykorisťovaním. Hoci nie sú k dispozícii presné štatistiky obchodovania s detmi, výskum naznačuje, že v Spojených štátoch je ohrozených alebo zneužívaných v rámci sexuálneho obchodovania s ľuďmi 100-tisíc až 300-tisíc detí každý rok. Tieto čísla sa tak výrazne odlišujú od tých, s ktorými článok pracuje.

Množstvo nepresností a zavádzaní

Článok uvádza ešte niekoľko nepresných a zavádzajúcich údajov. Napríklad tvrdí, že „Index rovnosti inkluzívnosti (DEI)“ hodnotí mieru sexuálnej deviácie vo firmách. Žiadnen Index rovnosti inkluzívnosti však neexistuje. Pod skratkou DEI pôsobí Disability Equality Index, ktorý hodnotí začlenenie zdravotne znevýhodnených osôb do pracovného prostredia. Index meria škálu kritérií, ktorých súčasťou je napríklad prijímanie zdravotne znevýhodnených ľudí, vytváranie prijateľných podmienok na pracovisku, poskytovanie zamestnaneckých výhod či spoluprácu s podnikmi, ktoré zamestnávajú zdravotne znevýhodnených ľudí. 

Podnikové politiky a postupy ovplyvňujúce rovnosť LGBTI+ ľudí na pracovisku hodnotí Corporate Equality Index. Ani tento index nemeria mieru sexuálnej deviácie, ale hodnotí politiky na pracovisku týkajúce sa nediskriminovania LGBTI+ zamestnancov. V tomto indexe získala Organizácia Chemonics v roku 2022 druhýkrát po sebe perfektné skóre.

Článok taktiež tvrdí, že táto praktika je krytá aj zo strany západných spoločností, keďže Google vraj pri napísaní výrazu: „sexuálne vykorisťovanie ukrajinských detí na Západe“ presmeruje vyhľadávanie na výraz „odsun detí z bojových zón do Ruska“. Tieto tvrdenia taktiež nie sú pravdivé, používateľ pri vyhľadávaní nie je presmerovaný a výsledky vyhľadávania zobrazujú okrem iného aj článok, ktorý zdieľala aj Infovojna. Takéto údajné presmerovanie sa nedeje ani pri vyhľadávani v angličtine, ruskom či ukrajinskom jazyku. Je pravdou, že pri vyhľadávaní v anglickom jazyku sa ako jeden z prvých výsledkov zobrazí článok od portálu Ukrainska Pravda, ktorý hovorí o únose ukrajinských detí Ruskom, dôvodom však je, že tento článok popisuje naratívy, ktoré Rusi používajú na túto praktiku, vrátane naratívu o sexuálnom vykorisťovaní ukrajinských detí na Západe. Tento výsledok vyhľadávania je logický, keďže vyhľadávače fungujú na princípe spájania kľúčových slov.

Článok bez dôkazov prepája tému obchodovania s deťmi s Hunterom Bidenom. Navádzajúco sa pýta, či prostitútky na Ukrajine, s ktorými sa mal Hunter Biden stretávať, boli plnoleté, žiadne dôkazy k tomuto tvrdeniu a spojeniu, ktoré naznačuje podnadpis, ale neposkytuje. 

Syn amerického prezidenta Joa Bidena, Hunter, v súčasnosti čelí deväťnásobnému trestnému obvineniu za údajné daňové úniky. Obžaloba ho viní z vyhýbania sa daňovej povinnosti vo výške 1,4 milióna dolárov v rokoch 2016-19. V obžalobe sa uvádza, že prezidentov syn údajne míňal peniaze na „drogy, eskort, priateľky, luxusné hotely a prenájom nehnuteľností, exotické autá, oblečenie a iné predmety osobnej povahy“. 

V súvislosti s pôsobením na Ukrajine bol Hunter Biden obvinený z úplatkárstva. Manažéri spojení s ukrajinskou energetickou spoločnosťou Burisma mali údajne zaplatiť Hunterovi a Joeovi Bidenovi v rokoch 2015 alebo 2016 po 5 miliónov dolárov. Informátor FBI, ktorý z touto informáciou prišiel, bol vo februári 2024 obvinený z krivej výpovede a vyhotovenia nepravdivého a fiktívneho záznamu.

Infovojna šíri nepotvrdený konšpiračný obsah

Portál Infovojna, ktorý článok zdieľa, zaradila iniciatíva Konšpirátori.sk na zoznam stránok s pochybným obsahom. Posudok webu uvádza, že stránka obsahuje „konšpiračné teórie a „bludy”, ktoré môžu mať vážnejšie politické, ekonomické, zdravotné dôsledky“, „vulgarizmy, výzvy k násiliu, extrémistický obsah“ a „nerešpektuje základné zásady novinárskej etiky“. Autor posudku taktiež konštatuje, že Infovojna poskytuje nekritický priestor politikom, ktorí patria až k extrémnym častiam politického spektra. 

Portál Infovojna bol v minulosti zablokovaný Národným bezpečnostným úradom. Úrad k tomuto kroku pristúpil v rámci blokovania škodlivého obsahu a aktivít v kybernetickom priestore v reakcii na informačnú vojnu, ktorá sa zintenzívnila po vypuknutí totálnej ruskej agresie. 

Parlament ešte vo februári 2022 udelil NBÚ právomoc zablokovať webstránky, šíriace „škodlivý obsah”, ktorý môže zapríčiniť „kybernetický bezpečnostný incident”, alebo vykonávajúce „škodlivú aktivitu”, teda napríklad publikovanie závažných dezinformácií. Blokovanie dezinformačných webov malo dočasnú platnosť do 30. júna 2022.

Naratív o pedofiloch šíri ruská propaganda

Prokremeľská propaganda často označuje svojich politických a názorových oponentov za pedofilov alebo obchodníkov s deťmi, robí tak účelovo a bez dôkazov.

Počas protestov Rusku v roku 2021 v reakcii na zatknutie opozičného lídra Alexeja Navaľného obvinili štátom kontrolované médiá vodcov protestov z „politickej pedofílie“ a tvrdili, že väčšina demonštrantov boli zmanipulovaní maloletí. 

Krátko po začiatku ruskej invázie sa na sociálnych sieťach objavil naratív, že jednou z príčin vojny Ruska proti Ukrajine bolo ukončiť tam obchodovanie s deťmi. Tieto príspevky označili fact-checkeri ako nepravdivé a dezinformačné.

Putin vo svojom príhovore z februára 2023 obvinil západné krajiny zo šírenia pedofílie, keď povedal, že táto praktika je na Západe propagovaná ako nová norma.

V novembri 2023 sa objavila dezinformácia podobná príspevku Infovojny. Podľa nej je charitatívna nadácia Oleny Zelenskej zapojená do „obchodu s deťmi“, pričom ich vyváža do Európy a predáva pedofilom. Aj tieto tvrdenia boli vyvrátené ako nepravdivé. Príspevky sa odvolávali len na neexistujúce vyšetrovanie, vykonané vymysleným francúzskym novinárom. 

Tieto naratívy sa navyše podobajú na tvrdenia hnutia QAnon, ktoré okrem iných konšpiračných teórií šíri, že svet údajne riadi „kabala pedofilov uctievajúcich satana“, ktorej súčasťou sú celebrity a politici. Priaznivci tohto hnutia boli v dave ľudí, ktorý v januári 2021 zaútočil na budovu amerického Kapitolu.

Záver

Na tvrdenia, že ukrajinská vláda sa podieľa na obchodovaní s ukrajinskými deťmi, neexistujú žiadne dôkazy. Správy medzinárodných organizácii, ktoré sa zaoberajú bojom proti obchodovaniu s deťmi, konštatujú, že v dôsledku ruskej invázie existuje zvýšené riziko, že ukrajinské deti sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi, žiadna z nich však nehovorí o tom, že by sa na týchto praktikách podieľa ukrajinská vláda. Naopak, vyšetrovatelia OSN, ako aj Medzinárodný trestný súd konštatovali, že únos ukrainských detí pácha ruský režim na čele s Vladimírom Putinom. Príspevok sme preto v rámci našej spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako nepravdivý.