Podľa štúdie 20 rokov Slovenska v EÚ, ktorú publikovala Konfederácia odborových zväzov, majú zamestnanci s kolektívnymi zmluvami dlhodobo vyššie mzdy než zamestnanci, ktorí takéto zmluvy podpísané nemajú. Rozdiel medzi týmito skupinami sa pohyboval medzi 7,6 a 19 %, nedosahoval teda viac ako 20 percent, ako tvrdí Branislav Ondruš. Jeho výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Podľa štúdie Konfederácie odborových zväzov z roku 2023 majú zamestnanci pokrytí kolektívnymi zmluvami vyššie mzdy ako zamestnanci, ktorí kolektívnymi zmluvami pokrytí nie sú. 

Zatiaľ čo priemerná mzda pracovníkov krytých kolektívnou zmluvou predstavovala v roku 2022 1573 eur, pracovníci bez kolektívnych zmlúv mesačne zarábali v priemere 1355 eur. To znamená, že v roku 2022 bola priemerná mzda zamestnancov krytých kolektívnou zmluvou o 16,1 % vyššia než mzda zamestnancov nepokrytých kolektívnou zmluvou.

Podobne to bolo vo všetkých rokoch od roku 2009, teda v celom období, ktoré štúdia skúmala. Mzdy zamestnancov krytých kolektívnou zmluvou boli vždy vyššie než mzdy zamestnancov, ktorí ňou krytí neboli, pričom rozdiel medzi týmito dvomi skupinami sa v jednotlivých rokoch pohyboval medzi 7,6 % a 19 % (.pdf, s. 22).

Štúdia zároveň upozorňuje, že Slovensko má nízke pokrytie kolektívnymi zmluvami. Podľa údajov z roku 2021 bolo na Slovensku kolektívnymi zmluvami pokrytých 24 % zamestnancov, čo je šiesty najnižší podiel spomedzi členských štátov EÚ (.pdf, s. 23).

Vyjadrenie Branislava Ondruša pre Demagog.sk z 26. mája 2026:

„Ako iste evidujete, dlhodobo a do hĺbky sa venujem postaveniu pracujúcich doma i vo svete a nečerpám informácie len z jedného úzkeho lokálneho priemeru. Moje vyjadrenie sa opiera o rešpektované medzinárodné a globálne akademické texty, ktoré publikuje napríklad Medzinárodná organizácia práce (ILO) alebo poprední svetoví ekonómovia práce (ako Blanchflower a Freeman).

Tieto odborné texty jasne definujú pojem 'union wage premium' – teda mzdové zvýhodnenie, ktoré zamestnancom prinášajú odbory. V systémoch decentralizovaného, podnikového vyjednávania (aký máme po legislatívnych zmenách aj na Slovensku) dosahuje čistý mzdový benefit odborovo organizovaných zamestnancov po očistení o faktory ako vek či vzdelanie presne 20 % až 23 %.

Navyše, ako uvádzam aj vo svojej vlastnej aktuálnej analýze 'Pracujúcim sa na Slovensku nežije dobre', kolektívna zmluva nie je len o suchej základnej mzde . Ak k platu pripočítame finančnú hodnotu benefitov, ktoré odbory pre ľudí reálne vyjednajú – od nadštandardných príplatkov, cez 13. platy, až po príspevky na DDS či sociálny fond – celková finančná kompenzácia pracujúceho človeka toto mnou uvádzané rozpätie 20-23 % bez problémov presiahne.“