V debate o právnom štáte na Slovensku, ktorá sa 11. februára konala v Európskom parlamente, viacerí zahraniční europoslanci kritizovali uplatňovanie Benešových dekrétov na Slovensku. V rokoch 2018 - 2025 Slovenský pozemkový fond vydal niekoľko žiadostí o prevod pôdy na základe Benešových dekrétov. Intenzita týchto žiadostí sa v poslednom čase zvýšila - za prvých päť mesiacov roka 2025 vydal Slovenský pozemkový fond trojnásobný počet takýchto žiadostí ako v rokoch 2023 a 2024 dohromady. Nie je teda pravda, že pôda sa dnes na základe etnického princípu neodníma. Výrok Erika Kaliňáka preto hodnotíme ako nepravdivý. 

V novembri 2025 prijala strana Progresívne Slovensko v Komárne uznesenie, v ktorom okrem iného vyzýva vládu, aby prijala opatrenia, ktoré by znamenali, že takzvané Benešove dekréty budú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe tak nebudú môcť byť robené konfiškačné rozhodnutia (.pdf, s.1). Podľa predsedu strany Michala Šimečku tým PS chcelo upozorniť na praktické problémy, ktoré súvisia s ich dnešným uplatňovaním.

Progresívne Slovensko sa vo svojom komárňanskom uznesení odvoláva na uznesenie Národnej rady z roku 2007 (.pdf). V ňom parlament síce odmietol spochybňovanie či snahu o revíziu dekrétov či iných povojnových rozhodnutí slovenských a československých orgánov (.pdf, s. 1), zároveň však konštatoval, že „povojnové rozhodnutia reprezentatívnych orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady nie sú príčinou diskriminačnej praxe a dnes na ich základe nemôžu vzniknúť nové právne vzťahy” (.pdf, s.2).

Benešove dekréty sú sériou právnych nariadení vydávané prezidentom ČSR Edvardom Benešom medzi rokmi 1940 a 1945. Najznámejšie z nich boli prijaté v roku 1945 a týkajú sa odnímania občianstva a majetku Nemcom, Maďarom a kolaborantom s nacistickým režimom.

Samotné Benešove dekréty sa na Slovensko nevzťahovali, pretože v tomto období na slovenskom území prostredníctvom nariadení vládla Slovenská národná rada. Kľúčovým nariadením v slovenskom kontexte je Nariadenie 104/1945 Zb. SNR o konfiškovaní a rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov a Maďarov. Na jeho základe sa odňal poľnohospodársky majetok osôb nemeckej a maďarskej národnosti, ako aj “zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky” (§1, ods. 1). Výnimkou boli iba majetky tých osôb maďarskej a nemeckej národnosti, ktorí sa preukázateľne zúčastnili na protifašistickom boji a zároveň ich majetok neprevyšoval rozlohu 50 ha (§1, ods. 4).

Ako ešte v lete minulého roku upozornil Denník N, Slovenský pozemkový fond v prvých piatich mesiacoch roku 2025 požiadal o prevod vlastníctva trojnásobného množstva pozemkov na základe Benešových dekrétov než v rokoch 2023 a 2024 dohromady. Podľa zistení denníka SME fond konfiškuje pozemky v prospech štátu už od roku 2018. Ide sa o prípady, kde sa konfiškácia po vojne začala, ale nedokončila. 

Medializovaný bol napríklad prípad potomkov Terézie Géhry z roku 2022, ktorým sa Slovenský pozemkový fond pokúsil na základe dekrétov skonfiškovať pozemky kvôli výstavbe diaľnice. 

Debata v Európskom parlamente

V stredu 11. februára na svojej plenárnej schôdzi Európsky parlament absolvoval debatu o právnom štáte, základných právach a zneužívaní eurofondov na Slovensku.

Viacerí zahraniční europoslanci v rámci debaty o Slovensku kritizovali aplikovanie Benešových dekrétov. Poľský europoslanec Michał Wawrykiewicz (Občianska platforma, EPP) upozornil, že slovenská vláda uplatňuje „povojnovú legislatívu, ktorá umožňuje etnicky motivovanú konfiškáciu pôdy” (v čase od 14:22:25). 

Maďarská europoslankyňa Zsuzsanna Borvendég (Hnutie naša vlasť, ESN) povedala, že niektoré body Benešových dekrétov pripomínajú protižidovské zákony a musia byť zrušené, pretože porušujú ľudské práva a umožňujú svojvoľnú konfiškáciu majetku (v čase od 15:03:40). 

Podľa nemeckého europoslanca Svena Simona (CDU, EPP)  „etnicita nikdy nesmie určovať práva” a uplatňovanie Benešových dekrétov predstavuje zabavovanie majetku iba na základe pôvodu (v čase od 15:07:20).

Maďarský europoslanec Zoltán Tarr (Tisza, EPP) označil za šokujúce, že v roku 2026 je „vyjadrovanie názorov v EÚ obmedzované policajnými zásahmi” a uplatňovanie Benešových dekrétov podľa neho predstavuje  „diskriminačné praktiky” a  „politické prenasledovanie” (v čase od 15:23:50).

Uplatňovanie Benešových dekrétov kritizovala aj ďalšia maďarská europoslankyňa Dóra Dávid (Tisza, EPP). Podľa nej má Európska komisia prešetriť, či je konfiškácia pozemkov bez náhrady zákonná a aby zabezpečila, že za kritizovanie Benešových dekrétov nebude môcť byť nikto potrestaný (v čase od 15:30:15).