DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Veronika Cifrová Ostrihoňová

PS

Nikdy sme za 20 rokov nepoužili ako Slovensko právo veta a aj na zrušenie práva veta je právo veta.

Kandidáti a kandidátky do Európskeho parlamentu - 12.05.2024
Pravda

Slovensko nikdy nepoužilo právo veta v Európskej rade, ktorá prijíma rozhodnutia jednomyseľne - teda ak jeden z členských štátov nesúhlasí, rozhodnutie sa neprijme. Pri hlasovaní o predložených návrhoch Európska únia vo väčšine oblastí hlasuje v rámci Rady EÚ kvalifikovanou väčšinou. Jednomyseľné prijatie rozhodnutia sa uplatňuje v takzvaných citlivých oblastiach, napríklad v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, daní a prijatia nových členských štátov. Zmena spôsobu hlasovania v Rade EÚ alebo v Európskej rade si vyžaduje zmenu zakladajúcich zmlúv EÚ, s ktorou musia súhlasiť všetky členské štáty, teda jeden z členských štátov takúto zmenu môže vetovať. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

22. novembra 2023 Európsky parlament schválil súbor odporúčaní na zmenu základných zmlúv EÚ. Medzi odporúčania patrí aj rozšírenie oblastí, v ktorých EÚ rozhoduje kvalifikovanou väčšinou, vrátane daní a zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Za návrhy, ktorých súčasťou bolo aj zrušenie práva veta v hlasovaní o zahraničnopolitických otázkach ako napríklad zavedenie sankcií, hlasovalo 305 poslancov, 276 bolo proti a 29 sa zdržalo. Schválenie návrhov nie je záväzné, ide o politickú výzvu zo strany Európskeho parlamentu a poslancov, ktorí s návrhmi prišli. Návrhy sú zároveň reakciou na očakávania občanov súvisiacich so zefektívnením a zvýšením demokracie Európskej únie, ktoré boli formulované v návrhoch Konferencie o budúcnosti Európy.

Oslovili sme profesorku Luciu Mokrú, expertku na medzinárodné právo. Vysvetlila, že na to, aby sa hlasovanie kvalifikovanou väčšinou rozšírilo, musia všetky členské štáty schváliť zmenu zmlúv EÚ a ratifikovať ich. Ak by zmena zmlúv nebola ratifikovaná jednou členskou krajinou, takáto úprava nenadobudne účinnosť, teda jeden členský štát môže zmenu zablokovať. 

Kľúčové rozhodnutia EÚ sa dejú v Rade Európskej únie, známej aj ako Rada ministrov alebo len „Rada“. Tá je zložená z ministrov jednotlivých členských štátov a rozhoduje o európskej legislatíve spolu s Európskym parlamentom. Existujú tri spôsoby, ktorými Rada EÚ prijíma rozhodnutia. Potrebuje buď jednoduchú väčšinu (14 členských štátov hlasuje za, uplatňuje sa zvyčajne v procesných otázkach); kvalifikovanú väčšinu (súhlas 55 % členských štátov, ktoré zastupujú najmenej 65 % obyvateľstva EÚ); alebo jednomyseľné hlasovanie. V prípadoch, kedy schválenie Radou vyžaduje jednomyseľnosť, majú členské štáty takzvané právo veta, pretože ktorýkoľvek štát môže schváleniu zabrániť svojim nesúhlasom. Jednomyseľnosť sa uplatňuje v citlivých oblastiach:

  • Zahraničná a bezpečnostná politika

  • Práva občanov EÚ

  • Členstvo v EÚ

  • Dane

  • Financie EÚ

  • Spravodlivosť a vnútorné veci

  • Sociálne zabezpečenie a ochrana

Európska rada je zložená hláv štátov (prezidentov a prezidentiek) a predsedov a predsedkýň vlád. Táto inštitúcia EÚ nemá legislatívnu právomoc, jej úlohou je určovať politické smerovanie a priority EÚ prijatím takzvaných záverov. V určitých prípadoch určenými zmluvami však Európska rada rozhoduje jednomyseľným hlasovaním.  Profesorka Lucia Mokrá vysvetlila, že spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku vykonáva Európska rada spolu s Radou ministrov, ktorá má exekutívnu a rozhodovaciu právomoc (Čl. 24, ods. 1). Právo veta uplatnilo napríklad Maďarsko v decembri 2023 v oblasti financií EÚ, keď zablokovalo revíziu rozpočtu EÚ, ktorá by umožnila zvýšenie finančnej pomoci Ukrajine. Finančnú pomoc napokon po dohode s maďarským premiérom schválili lídri EÚ v januári 2024.

Zrušenie práva veta predovšetkým v zahraničnej politike je dlhodobo predmetom diskusie o zefektívnení EÚ. Od začiatku roka 2023 túto iniciatívu prebralo predovšetkým Nemecko, ktoré spolu s Francúzskom vytvorilo Skupinu Skupinu priateľov hlasovania kvalifikovanou väčšinou v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Súčasťou skupiny sú tiež Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Taliansko, Luxemburg, Holandsko, Slovinsko, Španielsko, Rumunsko, Švédsko a Dánsko.

Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2024
success
error