Vojna, ktorú Rusko vedie na Ukrajine, je svojím rozsahom a dôsledkami pre Ukrajinu a Európu po druhej svetovej vojne bezprecedentná. Vojny v bývalej Juhoslávii boli následkom rozpadu štátu, hoci spĺňali niektoré znaky, ktoré spomína poslanec Krúpa. Rozsah a postup ruskej invázie ukazuje, že cieľom bolo a stále je okupovať Ukrajinu či jej podstatnú časť. Zdokumentované systematické kroky smerujúce k „de-ukrainizácii“ a vyjadrenia ruských predstaviteľov potvrdzujú, že sa Ruská federácia na Ukrajine snaží o zničenie Ukrajiny ako štátu a národa. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Súčasná vojna v Európe začala ruským ozbrojeným útokom na Ukrajinu 24. februára 2022. Takáto vojna je z hľadiska medzinárodných vzťahov definovaná ako medzištátny ozbrojený konflikt a útočná vojna zo strany Ruskej federácie. 

Z hľadiska medzinárodného humanitárneho práva je medzištátna vojna (.pdf, str. 2) taký konflikt, v ktorom sa medzi sebou štáty uchýlia k použitiu ozbrojenej sily. Útočná vojna je z pohľadu medzinárodného práva nevyprovokovaný akt agresie, ktorý nie je aktom sebaobrany a porušuje zákaz použitia sily podľa Charty OSN.

Podľa odborníkov sú takéto konflikty sú vo svete čoraz menej časté (.pdf, str. 3) a v Európe prakticky vymizli. Pár medzištátnych ozbrojených konfliktov, ktoré sa v Európe od druhej svetovej vojny odohrali, nezodpovedali popísaným motívom tak, ako ruská útočná vojna na Ukrajine. 

Prvú časť výroku však označujeme ako ešte pravdivú, keďže viaceré vojenské konflikty v bývalej Juhoslávii boli považované za medzinárodné ozbrojené konflikty a boli dejiskom zločinov proti ľudskosti, etnických čistiek, či genocídy, ako v prípade vojen v Bosne a Hercegovine a v Kosove (e-kniha, str. 183 a 191, e-kniha, str. 85-86).

Hoci Rusko oficiálne nikdy nepriznalo rozsah plánov na okupáciu Ukrajiny, na základe rozsahu invázie vo februári 2022 a snahy rýchlo obsadiť hlavné mesto a vymeniť vládu experti predpokladajú, že Ruská federácia mala v úmysle obsadiť a okupovať väčšinu Ukrajiny. Uniknuté dokumenty, ktoré cituje aj britský inštitút RUSI, hovoria, že Putin plánoval obsadiť Ukrajinu do desiatich dní.

Prezident Putin viackrát v histórií povedal (v roku 2008 aj dni pred ruskou inváziou), že Ukrajina nie je samostatný štát. V júli 2021 taktiež vyhlásil, že Ukrajinci a Rusi sú jeden národ a že ukrajinská suverenita môže existovať len v rámci ruskej. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev nazval Kyjev ruským mestom a podpredseda moskovského mestského zastupiteľstva Andrej Medvedev odmietol existenciu ukrajinského národa a nazval ho politickou orientáciou, ktorú treba zlikvidovať zničením ukrajinskej štátnosti.  

„Špeciálna vojenská operácia,“ ktorú Putin nariadil 24. februára 2022, mala „demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu.“ V štátnych médiách navyše zaznelo, že to nepôjde bez „de-ukrainizácie“ – teda vymazania moderného ukrajinského národa. 

Mnohé činy, ktoré túto rétoriku potvrdzujú sú zdokumentované. Masakre civilistov v Buči a Kyjevskej oblasti, kde ruskí vojaci zabíjali ukrajinských občanov, masové ničenie civilnej infraštruktúry, zavádzanie ruštiny na školách a zmena osnov, nútené deportácie státisícov Ukrajincov na odľahlé ruské územia a reedukácia v záchytných táboroch či raketové útoky na civilné objekty. 

Prezident Biden v apríli nazval ruské kroky na Ukrajine za „genocídu,“ poukazujúc na rastúce dôkazy, že Putin chce vymazať „čo i len myšlienku na to byť Ukrajincom.“ 

Z uvedených dôvodov hodnotíme výrok ako pravdivý.