Jednotlivé krajiny Západu zaujali k dodávkam stíhačiek a ďalších zbraní rôzne postoje, avšak väčšina z nich postupuje  opatrne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

K dodávke zbraní dlhšieho dosahu na Ukrajinu od štátov NATO, sa Kremeľ vyjadril s varovaním, že ak k dodávkam dôjde, konflikt bude naďalej eskalovať. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že ruské jednotky budú reagovať na prípadne dodanie zbraní vytláčaním ukrajinských síl ďalej od  hraníc, aby došlo k vytvoreniu  tzv. nárazníkovej zóny. Kremeľ taktiež varoval pred nejasnými  rozdielmi medzi priamym a nepriamym zapojením západných krajín do vojny. 

O zaslanie bojových stíhacích lietadiel požiadal Zelensky lídrov EÚ počas jeho zahraničnej cesty. O dodávkach sa údajne rozprávaj aj so šéfom NATO Jensom Stoltenbergom.  

Poľský prezident Andrzej Duda označil rozhodnutie poslať poslať poľské stíhačky na Ukrajinu, ako veľmi vážne. Poznamenal, že zaslanie podľa neho vyžaduje koordináciu spojencov.

Nemecko na čele s ministrom zahraničných vecí Borisom Pistoriusom podľa najaktuálnejších vyjadrení stále odmieta dodanie stíhačiek, argumentuje aj nedostatočným obranným fondom v hodnote 100 miliárd eur, ktorý nie je schopný pokryť súčasné potreby Nemecka na obranu. 

Francúzsko a Spojené štáty túto možnosť zatiaľ nevylúčili, nie je však pravda, že by ju  úplne zamietli. Uskutočnenie dodávok v nadchádzajúcich týždňoch, tak ako požaduje prezident Zelensky, je zatiaľ veľmi nepravdepodobné. 

Veľká Británia zatiaľ nevidí zmysel v urýchlenom posielaní stíhačiek na ukrajinu, argumentuje časom, ktorý je potrebný k vycvičeniu pilotov. Bude sa však snažiť Ukrajine poskytnúť iné druhy zbraní, vďaka ktorým by Ukrajina vedela ochraňovať svoj vzdušný priestor. 

Krajiny NATO sa stále spoliehajú na pomoc Ukrajine iba prostredníctvom pozemných zbraní a zásobujú ju potrebným delostrelectvom, obrnenými jednotkami a tiež systémami protivzdušnej obrany. K situácii sa v utorok 14. februára 2023 vyjadril aj Jens Stoltenberg, ktorý avizoval, že dodanie stíhačiek na Ukrajinu momentálne nie je najdôležitejšou otázkou členských krajín, ale v prvom rade je potrebné dodať všetko to, čo už bolo doposiaľ sľúbené.