Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa uvedenej štúdie síce došlo k viacerým zlyhaniam, ktoré počas druhej aj tretej vlny pandémie pravdepodobne zapríčinili vysoké počty úmrtí, Matovičovo celoplošné testovanie je však len jedným z mnohých faktorov, ktoré prispeli k nezvládnutiu situácie. Uvedená štúdia nespája celoplošné testovanie a vysoké počty úmrtí ako príčinu a dôsledok. 

Poslanec Tomáš spomína štúdiu “Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky” od slovensko-českej poradenskej firmy Pažitný & Kandilaki Healthcare consulting, ktorá bola vydaná v decembri 2022. Tá analyzovala možné dopady rôznych politík na zvýšenú úmrtnosť v rokoch 2020-2022 a dospela k záveru, že prvá vlna bola skutočne najlepšie zvládnutá, keďže opatrenia prišli včas a obyvateľstvo ich ešte dodržiavalo. 

Poslanec Tomáš má pravdu v tom, že štúdia považuje ďalšie dve vlny za nezvládnuté (.pdf, s. 94). Druhú vlnu, na konci ktorej sa počet úmrtí vyšplhal takmer k 12 000, štúdia komentuje nasledovne: “druhá vlna sa spája s vyčkávaním, politickou nejednotou, veľmi slabým krízovým manažmentom premiéra Matoviča, stratou dôvery ľudí v opatrenia a zlou komunikáciou” (.pdf, s. 21). 

Štúdia identifikuje až 8 rôznych faktorov, ktoré stáli za neúspechom pri zvládnutí druhej a tretej vlny. Patrí medzi ne zanedbanie prípravy, nevhodná komunikácia zo strany vlády, či nefunknčné trasovanie (.pdf, str. 14). Spomínaná  “atómová zbraň” - celoplošné testovanie - je len jednou z nich, nemôžeme ju považovať za hlavný či jediný dôvod vysokého počtu úmrtí. Z kontextu štúdie skôr vyplýva, že efektívnejšie testovanie mohlo dopomôcť k záchrane životov, nehovorí však, že by menej efektívne celoplošné testovanie zabíjalo ľudí (pdf, s. 14). 

Vyjadrenie Erika Tomáša z 23. 1. 2023:

Štúdia jasne hovorí, že prvá vlna bola zvládnutá a je dohľadateľné, že opatrenia nastavil Pellegrini. A tiež štúdia hovorí, že druhá a tretia vlna boli nezvládnuté. Ja v tomto výroku explicitne nehovorím, že plošné testovanie je jediným problémom.