SPP v priebehu roka diverzifikoval dodávky plynu. Približne jedna tretina pochádza z Nórska, druhá z dovozu skvapalneného plynu, kým tretiu tretinu stále pokrývajú dodávky z Ruska. Tie k nám vzhľadom na odstávku plynovodu Nord Stream 1 prúdia cez Ukrajinu. Zároveň k nám od východných susedov prúdi aj ruský plyn, ktorý posielame do ďalších európskych krajín. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Z kontextu vyplýva, že minister hovorí o Slovenskom plynárenskom priemysle, v ktorom je Slovenská republika jediným akcionárom, ako vyplýva z obchodného registra. SPP je podľa výročných správ Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zároveň dominantným dodávateľom plynu na Slovensku. V máji podnik uzavrel diverzifikačnú zmluvu na nákup nórskeho plynu, čím pokryl tretinu dodávok pre svojich zákazníkov. Uviedol to Ondrej Šebesta, hovorca SPP, vo vyjadrení pre Televíziu Markíza. O niekoľko dní neskôr avizoval ďalšiu diverzifikáciu aj bývalý minister hospodárstva Richard Sulík. Na tlačovej konferencii potvrdil pokrytie približne tretiny spotreby plynu zákazníkov SPP plynom z Nórska. Taktiež oznámil aj uzavretie zmluvy na dodávky skvapalneného plynu, ktorých kapacita mala rovnako pokrývať približne tretinu spotreby.

Informácie z výroku súčasného ministra potvrdzuje aj tlačová správa SPP zo začiatku septembra. Uvádza sa v nej, že podnik dokáže vďaka diverzifikačným zmluvám zabezpečiť približne dve tretiny plynu z iného ako ruského zdroja.

Pravdou je aj to, že sa zmenšili dodávky plynu z Ruska. Začiatkom augusta o tom informovala TASR. Podľa agentúry ruská spoločnosť Gazprom krátila dodávky plynu pre SPP na 40 % dohodnutého objemu. V apríli dosahovali len vo Veľkých Kapušanoch až 90 miliónov kubíkov denne, pričom začiatkom augusta už len 36 miliónov m3. V Lanžhote zasa klesli z 33 miliónov na polovicu. Koncom augusta potom Gazprom odstavil plynovod Nord Stream 1. Podľa analýzy ekonomického Think tanku Bruegel posielalo Rusko v prvej polovici septembra cez Ukrajinu do Európy približne 38 miliónov kubíkov plynu denne. Agentúra Reuters zase 12. septembra v podobnom duchu uviedla, že ruský plyn prúdil do Európy stabilne. Zároveň doplnila, že kapacitu na takmer 37 miliónov kubíkov plynu malo Rusko v daný deň rezervovanú v smere na Slovensko.

Vplyv na energetickú bezpečnosť malo však aj vyhlásenie čiastočnej mobilizácie, ktoré vyvolalo obavy z obmedzenia dodávok ropy a plynu z Ruska. Veľkoobchodná cena plynu pre európsky trh sa následkom vyhlásenia čiastočnej výrazne zvýšila. Rozhodnutie Vladimira Putina zvýšilo medzi investormi obavy z vývoja na globálnych energetických trhoch a predpokladá sa, že vytvorí nové riziká pre finančný aj energetický systém.